Najjasnejší objekt na oblohe má polomer 700 000 km
Aj najjasnejší objekt na oblohe – Slnko – má svoj deň. Hlavným posolstvom Dňa Slnka (3. máj) je pripomienka jeho významu a dôležitosti pre život na Zemi, ako aj propagácia ekológie a významu ochrany životného prostredia.
„Človek by si mohol myslieť, že po dlhých stáročiach intenzívneho skúmania už vieme o našej najbližšej hviezde úplne všetko. Ale skutočnosť je trošku iná. Naše vedomosti a pochopenie fyzikálnych procesov panujúcich na Slnku sa od čias starovekých Egypťanov, ktorí si našu materskú hviezdu predstavovali ako boha Re plaviaceho sa po oblohe vo svojom člne, výrazne posunuli vpred. Avšak naše poznanie ešte ani zďaleka nie je úplné,“ hovorí astrofyzik Univerzity Komenského v Bratislave RNDr. Roman Nagy, PhD.
Slnko, naša materská hviezda, vyžiari za jedinú sekundu do svojho okolia energiu, ktorú by ľudstvo spotrebovalo za milión rokov. Priemer tejto hviezdy je 700 000 kilometrov, čo znamená, že do jej vnútra by sa zmestilo 1 300 000 zemegúľ. Slnko, ktoré je 333 000-krát hmotnejšie ako Zem, žiari vďaka jadrovým reakciám, ktoré v jadre premieňajú vodík na hélium. Svetlu, ktoré je vyžiarené zo Slnka, trvá 8 minút a 19 sekúnd, kým doputuje na Zem. To znamená, že ak sa čokoľvek na Slnku udeje, dozvedieť sa to môžeme až za 8 minút a 19 sekúnd.
Teplota Slnka na jeho okraji dosahuje približne 5 500 °C. „Ide o obrovskú teplotu, hlavne, keď si uvedomíme, že železo sa taví pri teplote už okolo 1 500 °C,“ zdôrazňuje odborník UK. Teplota v jadre, pri ktorej sa vodík spaľuje na hélium, dosahuje nepredstaviteľných 20 miliónov stupňov. „Aj napriek enormnej hmotnosti Slnka však zásoby vodíka nie sú neobmedzené. Raz sa palivo minie a Slnko príde o svoj hlavný zdroj energie. Skončí ako biely trpaslík, malá horúca hviezda, nie väčšia ako planéta. Ale ešte predtým prejde dramatickou fázou červeného obra. Nafúkne sa na obrovské rozmery, jeho polomer sa zväčší asi 200-krát a povrch bude siahať až do blízkosti Zeme. Toto posledné vzopnutie obra, ktorý kedysi býval našou životodarnou hviezdou, Zem pravdepodobne bez ujmy neprežije. Ale, našťastie, tieto dramatické zmeny čakajú naše Slnko nie skôr ako za päť miliárd rokov. A až do tej doby môžeme využívať dary svetla a tepla, ktoré nám Slnko po miliardy rokov nezištne poskytuje,“ dodáva Dr. Nagy z Fakulty matematiky, fyziky a informatiky UK.