Detská Univerzita Komenského o správnej výžive
Na ďalšej prednáške Detskej Univerzity Komenského dňa 10. augusta 2016 v Divadle Aréna sa mohli malí študenti dozvedieť zaujímavosti o zdravej výžive. Prof. MUDr. Viliam Bada, CSc., z Lekárskej fakulty UK ich oboznámil s užitočnými radami, ako sa správne stravovať.
Na začiatku prednášky sa profesor zameral na problematiku tvrdosti vody a zdôraznil, že srdce chráni tvrdá voda a naopak, príliš mäkká voda škodí. „Tvrdé pitné vody predstavujú mimoriadne vzácny zdroj vápnika a horčíka v optimálnom pomere, ktoré zároveň uľahčujú resorpciu mnohých dôležitých látok z potravy,“ vysvetlil profesor Bada. Upozornil tiež, že nápoje skladované v sklenených fľašiach sú vhodnejšie ako tie v plastových, a to z dôvodu uvoľňovania zdraviu škodlivých látok z plastov.
A ako je to s večne obávaným cholesterolom v strave? Študentom priblížil aj históriu, ako sa robil pokus na králikoch, ktorý spočíval v ich kŕmení cholesterolom, ktorý bol vybraný zo žĺtok z vajec. Z tohto experimentu vznikol názor, že vznik aterosklerózy je zapríčinený cholesterolom. Problém bol však v tom, že nikto vtedy nerobil takýto výskum aj na ľuďoch. Ďalšími neskoršími výskumami sa napokon nepotvrdilo, že väčšia konzumácia vajec spôsobuje výskyt srdcovo-cievnych ochorení. „Cholesterol je základnou stavebnou jednotkou každej membrány a každá bunka obsahuje množstvo membrán,“ zdôrazňuje prednášateľ a dodáva: „V materskom mlieku je koncentrácia cholesterolu oproti kravskému mlieku trojnásobne vyššia. Nie je to omyl evolúcie, je to prirodzená nevyhnutnosť.“
Profesor následne pokračoval vysvetlením, že významným škodlivým fenoménom sa stala náhrada masla margarínom. Práve pri jednom z postupov pri výrobe margarínov vznikajú transmastné kyseliny, ktoré zvyšujú hladinu „zlého“ (LDL) cholesterolu, znižujú „dobrý“ (HDL) cholesterol a môžu spôsobiť aterosklerózu, obezitu, cukrovku a ďalšie. Ďalej odporúča vyhýbať sa fritovaniu, zemiakovým hranolčekom či kuracím nugetkám. A namiesto margarínových sušienok si radšej pochutiť na maslových.
A čo tak sója, ktorá nám evokuje zdravú výživu? Prednášajúci spomenul prípad, keď sa zakázalo podávať novorodencom namiesto materského mlieka sójové. „Okrem toho, že je sója rôzne geneticky modifikovaná, neobsahuje cholesterol, čo je potrebná látka pre mozog,“ pripomína prof. Bada a pokračuje: „Neobsahuje ani laktózu, ktorá sa v organizme mení na galaktózu, zdroj energie. Sója neobsahuje ani vitamín B1, čo môže viesť k ochoreniu beri-beri.“ Sóju by podľa profesora deti nemali vôbec jesť.
Zaujímavá je aj štatistika spotreby potravín na Slovensku. Výrazný deficit máme v konzumácii mlieka, a naopak, zaznamenaná je vysoká spotreba nápojov sladených glukózovo-fruktózovým sirupom, ktorý zvyšuje hladinu krvného cukru o 100 percent, a tým i výskyt obezity a cukrovky.
Nasledovali zvedavé otázky malých študentov, ktorí sa z profesorových odpovedí dozvedeli napr. i to, prečo je riskantné jesť surové mäso či ako sa majú stravovať ľudia s laktózovou intoleranciou.
Bližšie informácie o 14. ročníku Detskej Univerzity Komenského vám prinesieme v septembrovom čísle časopisu Naša univerzita.