Detská Univerzita Komenského o nástrahách dopingu

Predposledná prednáška tohtoročnej Detskej Univerzity Komenského (DUK) s názvom „Prečo nie doping?“ sa v Divadle Aréna niesla v športovom duchu. Dňa 24. augusta 2016 prof. MUDr. Dušan Hamar, PhD., z Fakulty telesnej výchovy a športu UK priblížil študentom DUK problematiku dopingu a jeho negatívne stránky.


Prednášajúci začal prierezom histórie dopingu. „Mnohí ľudia si myslia, že doping je niečo nové, čo sa objavilo iba v súčasnom športe, avšak s aktivitami, ktoré sa dajú popísať ako doping, sa stretávame už v starovekých kultúrach,“ zdôraznil. Už vtedy sa užívali takéto látky na podporu výkonu nielen pri ťažkej práci a boji, ale i pri športových súťažiach, ako boli napr. starogrécke olympijské hry. Rozšírené boli kokové listy, ženšen, maté, odvary z konope či byliniek.

V devätnástom storočí sa využívali heroín a morfín na potlačenie bolesti. Neskôr bol obľúbený strychnín a efedrín stimulujúci nervový systém. Zistilo sa, že víťazi maratónu na olympijských hrách v rokoch 1904 a 1908 v Londýne boli dopovaní zmesou strychnínu, efedrínu, kokaínu a alkoholu. V dvadsiatom storočí sa objavili amfetamíny, ktoré výrazne stimulujú centrálny nervový systém. Tie sa zneužívali počas olympijských hier v Berlíne, ale aj vojakmi počas druhej svetovej vojny. Masívne sa zneužívali aj v povojnových rokoch a úmrtie spôsobili napr. na olympiáde v r. 1960 či v prípade smrti cyklistu Toma Simpsona na Tour de France. Dnes je už zneužívané široké spektrum látok. A ktoré sú to najčastejšie?

Patria sem stimulanciá centrálneho nervového systému, ktoré znižujú pocit únavy a zvyšujú pozornosť. Známe sú i anabolické steroidy podporujúce rast svalovej hmoty a zvyšujúce svalovú silu. Majú však zároveň androgénne účinky, ktoré zodpovedajú za sekundárne pohlavné znaky, čiže podporujú rast fúzov, ochlpenia, vznik akné, hrubnutie hlasu, čo je nežiaduce najmä u žien.

Prof. Hamar sa zameral i na stimulátory sympatikového nervového systému – beta-stimulanciá. Keď sa človek dostane do stresovej situácie, aktivujú sa tie funkcie v organizme, ktoré zabezpečujú energiu pre svalovú prácu. Rozširujú sa priedušky, zvyšuje sa srdcová frekvencia a kontrakcia srdcového svalu, rozširujú sa cievy vo svaloch a zužujú sa v tráviacom systéme. Štiepi sa glykogén v pečeni („palivo“ pre svalové bunky). Beta-stimulanciá vyvolávajú uvedené reakcie ešte viacnásobne, čo znamená vyšší výkon. „Majú však zároveň negatívne účinky, ako búšenie srdca, poruchy srdcového rytmu, fibrilácie komôr, ktoré môžu viesť dokonca i k smrti,“ upozorňuje prednášateľ a dodáva: „Ďalej spôsobujú bolesti hlavy, predráždenosť, nechutenstvo, tras rúk a pod.“

Pri niektorých športoch (streľba, lukostreľba) sú však prejavy stresovej reakcie, ako tras rúk, nežiaduce. Preto sa objavujú medzi športovcami aj betablokátory, ktoré uvedené efekty tlmia.

Keďže ľudský organizmus tvorí energiu tým, že spaľuje cukry a tuky, na čo potrebuje kyslík, zneužívajú sa tiež látky stimulujúce erytropoézu (tvorbu červených krviniek). „Červené krvinky v pľúcach viažu kyslík, prenášajú ho do pracujúcich svalov, kde sa kyslík uvoľňuje a použije sa na tvorbu energie, čím sa zlepšuje vytrvalostný výkon,“ vysvetľuje prof. Hamar. Zneužívajú sa hlavne vo vytrvalostných športoch, ako je cyklistika či beh na dlhé trate. Pre kulturistov sú zas príťažlivé rastové faktory podporujúce svalový rast.

„Existuje Svetová antidopingová agentúra, ktorá tieto látky každý rok aktualizuje a vydáva aktuálny zoznam zakázaných látok, ktorý sa skladá z dvoch častí – zoznam, ktorý platí pri súťažiach a zoznam, ktorý sa používa pri kontrolách mimo súťaže,“ objasňuje profesor.

Vyzdvihol zároveň potrebu boja proti dopingu, kde môže pomôcť výchova, vzdelávanie, ale taktiež dopingová kontrola a sankcie. Malí študenti sa dozvedeli, akým spôsobom sa dopingová kontrola vykonáva, akú úlohu tu zohrávajú dopingoví komisári i skutočnosť, že doping môže športovcovi navždy zničiť nielen kariéru, ale aj zdravie.