Mala by byť filozofia nahradená vedou?
Výskumníci a výskumníčky z Katedry filozofie a dejín filozofie FiF UK budú skúmať, či má byť filozofia nahradená vedeckými skúmaniami, alebo či by isté hranice tradičnej filozofie nemali byť narušené.
Filozofia sa tradične pokladá za čisto intelektuálnu disciplínu: filozof rozmýšľa, uvažuje, ponára sa do zložitých otázok a v hlbinách myslenia (ak sa mu pošťastí) nachádza zrnká múdrosti, nepolapiteľné vo víre každodenného života. Tento – trochu simplicitný – obraz filozofovania sa však v ostatných rokoch a desaťročiach dramaticky mení. Vo svetle neodškriepiteľných úspechov modernej vedy, ktorá neustále prináša nové poznatky a vymoženosti, sa filozofia utiahnutá do tieňa kabinetov javí ako odtrhnutá od hlavného diania na poli ľudského poznania. Objavujú sa hlasy – a to aj od samotných filozofov a filozofiek – že súčasná filozofia nemôže viac napredovať bez užšieho kontaktu s vedami. Táto požiadavka získala ešte silnejší impulz, keď prvé takéto kolaborácie, či už v oblasti evolučného zdôvodnenia morálky, alebo teórií ľudskej mysle, sa ukázali ako jednoznačne plodné a podnetné.
Názor, že filozofia by sa mala odvážnejšie zbližovať so zameraním, metódami a výsledkami (najmä prírodných) vied, sa vo filozofii všeobecne označuje ako naturalizmus. Hlavným predsavzatím naturalizmu je skúmať filozofické otázky ako prirodzené, naturálne fenomény – slovom, skúmať ich približne tak, ako by ich skúmali prírodné vedy. Jeho zástancovia si od toho sľubujú vyjasnenie filozofických problémov, odstránenie špekulácií, a azda tiež odhalenie podaktorých filozofických otázok ako pseudoproblémov. Zároveň však ide o dosť závažný posun vo vlastnej povahe vykonávania filozofie, a ten, pochopiteľne, vyvoláva obavy v tradičnejších filozofických kruhoch. Ako presne a do akej miery by mala filozofia spolupracovať s vedami? Začnú sa vedci starať filozofom do práce? Mali by sa filozofi priučiť vedeckým postupom? A čo vlastne ostane v kompetencii filozofie? Alebo má byť filozofovanie celkom nahradené vedeckými skúmaniami?
Aj keď sa zohľadňovanie vedeckých poznatkov vo filozofii zdá mnohým na prvý pohľad ako prospešný nápad, zatiaľ neexistuje žiadny definitívny „dôkaz“ o správnosti či užitočnosti naturalizmu, ani jasná zhoda v miere jeho prípadnej implementácie do filozofie. Súčasne sa vedú diskusie o úlohách, v ktorých by mohol byť tradičný filozofický prístup nezastupiteľný. To všetko z naturalizmu tvorí horúcu tému v rámci dnešnej filozofie.
Na komplexné preskúmanie podôb, možností i limitov naturalizmu vo filozofii sa podujal desaťčlenný výskumný tím z Katedry filozofie a dejín filozofie Filozofickej fakulty UK pod vedením prof. Michala Chabadu, PhD. Jeho hlavným cieľom je preskúmanie otázky, či naturalizmus ako univerzálny filozofický program má šancu na presadenie sa a vytlačenie tradičnej filozofie, alebo či existujú hranice, za ktorými naturalizácia filozofie nie je možná – a ak existujú, tak kde ležia. Uvedený cieľ sa bude realizovať v parciálnych filozofických výskumoch, ktoré zahŕňajú o. i. otázky o povahe poznania, morálnych noriem, ľudskej mysle, matematických objektov a dokonca aj statusu samotnej filozofie. Pôjde teda o multidimenzionálny výskum, ktorý sa v tejto podobe bude na Slovensku realizovať prvýkrát. O kvalite projektu napokon svedčí aj fakt, že uspel pri žiadosti o finančnú podporu z prostriedkov Agentúry na podporu výskumu a vývoja (APVV) na roky 2019 – 2023.
Filozofi budú skúmať, či možno obhájiť existenciu filozofie. Znie to paradoxne? Ako taký výskum prebieha naozaj, sa môžete prísť presvedčiť na niektoré z projektových podujatí, bližšie informácie o ktorých nájdete na webe www.naufip.sk.
Martin Nuhlíček