Diagnostické centrum profesora Hamara
Keď sme sa v júni na redakčnej rade rozhodli, že od nového akademického roka začneme v časopise postupne predstavovať výnimočné pracoviská našich fakúlt, vlastne sme veľmi netušili, čo nás čaká. O to príjemnejšie nás prekvapila návšteva Fakulty telesnej výchovy a športu UK, keď nás uprostred októbra v jej zrekonštruovaných priestoroch privítal doktor Ján Cvečka, vedúci Diagnostického centra profesora Hamara, prvého pracoviska, ktoré sa to s našou dvojčlennou reportážnou „úderkou“ odhodlalo risknúť.
Pohyb pre zdravie, nielen pre výkon
Prvá otázka sa núka sama: Aké je hlavné zameranie pracoviska? Z odpovede vedúceho centra vyplýva, že portfólio ich aktivít je pomerne bohaté:
- výskum a vývoj v oblasti diagnostiky trénovanosti, rozvoja fyzickej zdatnosti a zdravotných účinkov pohybovej aktivity,
- klinická činnosť v oblasti telovýchovného lekárstva a fyzioterapie – nachádza sa tu ambulancia telovýchovného lekára a ambulancia spoločných vyšetrovacích a liečebných zložiek v odbore fyzioterapia,
- podiel na realizácii vyučovacieho procesu.
Prístrojové vybavenie
Hoci mám ku každému bodu už teraz množstvo otázok, v snahe doplniť článok o relevantné fotografie pachtíme s fotografom najprv po dobrých záberoch. Preto s Jánom Cvečkom absolvujeme „tour“ po priestoroch centra, kde sa s nami pristavuje pri vybraných strojoch a trpezlivo nám vysvetľuje ich funkcie.
Hneď prvý stroj, ku ktorému nás berie, je unikát. Hoci sa nám ospravedlňuje za nie práve fotogenické priestory, v ktorých sa tzv. univerzálny lineárny legpress – dynamometer (na fotografii č. 1) nachádza, keďže ide o jeden len z dvoch existujúcich prototypov na svete, ochotne mu to odpustíme. Stroj navrhol samotný profesor Dušan Hamar, po ktorom je diagnostické centrum pomenované. Štandardizovať mu ho pomohol práve Ján Cvečka, ktorý sa naň ešte ako jeho doktorand zameral vo svojej dizertačnej práci. Čím je vlastne výnimočný? Je to počítačom riadený prístroj, ktorý na generovanie odporu počas cvičenia využíva namiesto klasických závaží lineárne elektromotory. Konštrukcia tohto typu umožňuje uplatňovať viaceré pracovné režimy, napr. režim s konštantným odporom, režim s nulovou rýchlosťou (tzv. izometrický) a režim s konštantnou rýchlosťou (tzv. izokinetický). V pedáloch sú zabudované snímače sily, pričom softvér dokáže silu zaznamenávať zvlášť pre pravú a zvlášť pre ľavú dolnú končatinu. Vďaka tomu prístroj funguje ako tréningové a rovnako aj ako diagnostické zariadenie. Dôležitou „vychytávkou“ prístroja je to, že sa pedále hýbu, t. j. stroj diagnostikuje probanta počas pohybu, čím pomerne verne simuluje prirodzené podmienky, v ktorých sa uplatňuje sila.
Náš model, ktorý je Cvečkovým diplomantom, si pri „dôchodcovskej rýchlosti, aby si neublížil“ (čaká ho operácia kolena), následne vyskúša aj tréningový modus. Vrčanie stroja sprevádza ďalšie vysvetlenie: „Výskumy za ostatné roky ukazujú, že jednou z možností, ako zlepšovať svalovú silu a výkon, je používať mechanické vibrácie. Tento prístroj vie aplikovať vibrácie do plynulého pohybu, čo napríklad vibračné platformy vo fitnescentrách nedokážu. Svaly sú tak nútené generovať silu pri tlaku na pedál, jednak prichádza ďalší podnet vo forme vibrácie.“ Je to extrémne účinná tréningová metóda nielen pre športovcov, ale napríklad aj pre seniorov pri budovaní svalovej hmoty a sily. „Okrem toho je to jedna z mála tréningových metód, ktorou viete bojovať proti postmenopauzálnej osteoporóze,“ dodáva.
Ďalej nám ukazuje tzv. dynamometrické kreslo, ktoré tu trošku hrozivo prezývajú elektrickým. Zariadenie riadené počítačom sníma celkovú silu dolných končatín, na základe čoho vie zistiť rozdiel medzi extenzormi (svalmi spôsobujúcimi vystretie končatiny) a flexormi (svalmi ohýbajúcimi končatinu v kĺbe). „Je to dôležité pri zisťovaní rizika nekontaktného poranenia kolena – keď sú kvadricepsy (svaly na prednej strane stehna) výrazne silnejšie než hamstringy (svaly na zadnej strane stehna), koleno je destabilizované. Na základe tejto informácie vieme napríklad u športovcov predikovať výskyt zranenia kolena v nasledujúcich 12 mesiacoch,“ vysvetľuje.
V senzomotorickom laboratóriu nám predstavuje tzv. optický agility systém, ktorým sa prostredníctvom snímačov na rýchlosť reakcie zisťujú reakčno-rýchlostné schopnosti dolných končatín. „Je to relatívne rozšírený test, ktorý podstupujú trebárs futbaloví brankári. Vďaka nemu napríklad zistia, ktorá z dolných končatín je reálne dominantná alebo že funkcia dolnej končatiny po poranení nie je ešte úplne obnovená a stále existujú rozdiely medzi končatinami. Už po dvoch mesiacoch cieleného tréningu dokážu tento deficit odstrániť. To sú práve tie detaily, ktoré odlišujú špičkových brankárov od tých ostatných,“ hovorí. Zistenia testu však opäť ocenia aj nešportovci – napríklad po úraze si človek zvykne šetriť poranenú končatinu v istom pohybe. Keď sa to týmto testom zistí, klient s tým potom vie pracovať s fyzioterapeutom alebo korekčným trénerom.
Vchádzame do tzv. zaťažovacej miestnosti, kde sa natáčal aj jeden diel obľúbenej televíznej relácie Reštart. „Tu sa zaťažujú testované osoby pomocou ergometrov, momentálne tu môžete vidieť dva – bežecký (na fotografii č. 2) a bicyklový (na fotografii č. 3), ešte máme veslársky.“ A hneď povoláva ďalšieho z našich modelov – študenta, ktorý ochotne dobehol z internátu nachádzajúceho sa v budove fakulty. Dokonca na seba stihol hodiť aj tričko FTVŠ UK. Nasadí mu masku, a keďže ho chceme mať na fotke zachyteného počas akcie, pustí aj bežecký pás. „Toto je tzv. spiroergometria. Zariadenie napojené na masku na tvári sníma vydychované plyny, na základe čoho sa určia parametre vytrvalostného výkonu, ale i celkovej fyzickej zdatnosti. Je tu tiež EKG, ktoré monitoruje činnosť srdca. Dokonca máme aj mobilnú spiroergometriu, ktorá vás vie monitorovať aj v teréne vo vzdialenosti 3 km. Sme jediné civilné pracovisko na Slovensku, ktoré zariadením tohto typu disponuje. Okrem nás to majú len v armáde,“ upozorňuje. Vysvetľuje tiež, že sa tu robia aj videoanalýzy behu: „Stáva sa, že k nám príde človek, ktorý začal pravidelne behať, sťažujúci sa na to, že ho pri behu trápia rôzne bolesti. My vďaka videoanalýze zistíme odchýlky od optimálnej techniky a vieme odporučiť ďalší postup, napríklad inú obuv alebo dodatočné fyzioterapeutické vyšetrenie.“ Nesmie chýbať prístroj na analýzu telesného zloženia, ktorý môj kolega fotograf hneď otestuje – na radosť všetkých zúčastnených i nášho zamestnávateľa mu vyšli dobré hodnoty.
Ďalšie diagnostické metódy
V centre – aj v spolupráci s partnerskými pracoviskami – však vykonávajú aj širokú škálu biochemických, histologických a molekulárnych analýz. Napríklad? Ján Cvečka nám ukazuje prístroj na analýzu klinických parametrov krvi, ktorý dokáže do pár minút vyhodnotiť až 21 parametrov, napr. hemoglobín, glykémiu, HDL, celkový cholesterol či triglyceridy, ktorých zvýšená hladina vedie k vzniku aterosklerózy. „Dá sa tu zmerať aj hladina kreatínkinázy. To je enzým, ktorého vyššia koncentrácia v krvi indikuje, že došlo k poškodeniu svalu napríklad intenzívnou fyzickou činnosťou. Tento test zvyknú športovci absolvovať vtedy, keď ich čaká náročný tréning. Výsledky im totiž prezradia, či sa stihli zregenerovať z predchádzajúceho tréningu. Ak zistia, že hladina kreatínkinázy neklesla na pôvodné hodnoty, je zbytočné koncipovať ďalší tréning ako vysokonáročný, treba ešte počkať 24 hodín,“ vysvetľuje.
Koľko všelijakých vyšetrení sa tu vlastne dá absolvovať? Odpoveď prekoná moje očakávania: „Asi 80. Sú to všeobecné vyšetrenia, testy všeobecnej výkonnosti, ale i testy špecifickej výkonnosti. Ponúkame tiež kompletnú fyzioterapeutickú diagnostiku.“
A čo je najpríjemnejší test, ktorý tu majú? „Ten by sme našli v labáku zameranom na pokojový metabolizmus: pacient si tu ľahne, dostane masku na celú tvár, 30 minút do nej dýcha a podľa množstva a zloženia vydychovaných plynov zistíme, aký má základný energetický denný výdaj, čo je potrebné na to, keď si chce niekto s dietológom nastaviť jedálny lístok. Tie internetové tabuľky sú totiž presné ako všetky internetové tabuľky,“ dodáva.
Otvorení pre (ne)športovcov
Čo si z toho ako nešportovkyňa odnášam? Šport je fakt veda. Potvrdzujú to aj ďalšie slová Jána Cvečku: „Ako ukazujú výskumy v tejto oblasti, ďalšie zvyšovanie rastu športovej výkonnosti dnes už nezávisí len od talentu športovca, skúseností trénera či kopírovania techniky vyspelých športovcov, ale predovšetkým od správne vedeného a na vedeckých základoch podloženého tréningového procesu. Práve výber vhodného diagnostického postupu, správnej metodiky testovania a exaktná interpretácia výsledkov umožňujú odhaliť slabé miesta, identifikovať potenciál pre zlepšenie a celkovo výraznou mierou prispieť ku skvalitneniu športovej prípravy.“
Po tom všetkom sa nemožno čudovať, že centrum pravidelne navštevujú známi športovci, napr. Daniela Hantuchová, Róbert Vittek či Dominik Hrbatý, ktorý sem chodí s celou rodinou. „Zistili totiž, že u nás vedia dostať prvotriedny servis, na ktorý boli dosiaľ zvyknutí len v súkromných centrách v zahraničí,“ hovorí Ján Cvečka.
Ako ma však vzápätí uisťuje, ambulancia športového lekára, ktorá počas pracovného týždňa ordinuje denne, je otvorená aj pre širokú verejnosť vrátane nešportovcov, ktorí chcú začať športovať, ale nevedia kde začať. „Najprv by si mali zistiť, ktorý šport bude pre nich prospešný. Práve s tým im poradí náš telovýchovný lekár, ktorý im vyšetrí moč, krv, absolvujú záťažový test na bicykli a na bežiacom páse, natočí sa EKG, vyhodnotia sa parametre funkčnej zdatnosti. Nasleduje nastavenie tréningových zón v závislosti od toho, čo chcú dosiahnuť – či chcú schudnúť, zlepšiť kondíciu a podobne.“
Z čisto pragmatického hľadiska sa pýtam na financovanie. „To, že sa nám podarilo z ministerstva školstva získať dotáciu na stavebné úpravy a materiálne dovybavenie diagnostického centra, aby spĺňalo legislatívne podmienky na zdravotnícke zariadenie, je zásluha súčasného dekana Mariána Vanderku. Ambulancie momentálne svojou činnosťou pokrývajú náklady na svoju prevádzku, vďaka čomu nás nemusí dotovať fakulta a my vieme fungovať na vysokej úrovni. Grantové finančné prostriedky nám zasa umožňujú realizovať výskumnú činnosť a byť publikačne aktívni,“ ozrejmuje vedúci pracoviska.
Interdisciplinárny výskum
Ako nám však opätovne prízvukuje, centrum, ktoré sa dlhodobo radí k publikačne najproduktívnejším súčastiam FTVŠ UK, sa nezameriava len na rast športovej výkonnosti, ale rovnako na zdravotný účinok pohybovej aktivity, t. j. na pohyb pre zdravie, nie pre výkon. Potvrdzujú to aj ich aktuálne projekty.
S viedenským Inštitútom Ludwiga Boltzmanna spolupracujú na projekte Centrum aktívneho starnutia. Projekt s rozpočtom viac ako 3,2 milióna eur je spolufinancovaný z Európskeho fondu regionálneho rozvoja a je doteraz najväčším projektom FTVŠ UK. Vďaka nemu sa do r. 2022 v Bratislave vybuduje pilotné kompetenčné centrum pre pohybovú aktivitu, prevenciu a podporu zdravia seniorov, ktoré im poskytne zázemie pre pravidelný pohyb zameraný na zlepšenie fyzickej zdatnosti, ako aj vzdelávacie aktivity zamerané na integráciu pohybovej aktivity do bežného života.
Ako vznikol tento nápad? „So staršími ľuďmi sme pracovali v rámci výskumných projektov už predtým – od r. 2003. Seniori po ukončení výskumných projektov pravidelne vyslovovali želanie pokračovať v pravidelnom pohybe pod odborným dohľadom dlhodobo, nielen ako súčasť výskumu. Pri fakulte tak v r. 2016 vzniklo občianske združenie Slovenská spoločnosť pre pohyb a zdravie, ktoré v súčasnosti organizuje okrem iného aj mimoriadne obľúbený SeniorFitnes, čo je komplexný pohybový program zameraný na zlepšovanie fyzickej kondície a zdravia seniorov s využitím najnovších overených vedeckých poznatkov. Keď seniori videli, že pohyb, ktorý je odborne koncipovaný, naozaj funguje, t. j. všestranne pozitívne vplýva na ich zdravie, dožadovali sa ďalších podobných programov. Preto sme sa rozhodli získať peniaze na vybudovanie centra,“ vysvetľuje genézu projektu. „Výhodou je, že počas toho, čo sme dotovaní EÚ, budú mať seniori program centra aktívneho starnutia zadarmo. Pre nás to zas bude obrovský zdroj ďalších dát – za rok sa tam má otočiť 1000 ľudí,“ dodáva.
Ďalším z realizovaných projektov je Silový tréning pre ADAM – pohybová aktivita ako doplnková terapia. Čo znamená ADAM? „Je to skratka z angl. Androgen Deficiency in Aging Males, ktorá označuje diagnózu patologického poklesu androgénnych hormónov, predovšetkým testosterónu u mužov. Postihuje aj mladších mužov a častými prejavmi sú obezita a s tým spojené ochorenia,“ objasňuje Ján Cvečka. Odborníci pod vedením doktora Milana Sedliaka, hlavného koordinátora projektu, zistili, že správne dávkovaná pohybová aktivita dokázala pozitívne zmeniť zloženie tela u takýchto pacientov v zmysle úbytku tukovej a nabratia svalovej hmoty bez ohľadu na to, či boli alebo neboli liečení injekčným testosterónom. „Prekvapivé bolo zistenie zvýšenia hladín testosterónu u pacientov bez hormonálnej liečby, a to takmer na spodnú hranicu normálnych koncentrácií. Čaká sa ešte na výsledky analýz zo vzoriek svalového tkaniva. Každopádne už predbežné výsledky ukazujú, že použitý silový tréning by mohol byť účinnou formou doplnkovej terapie pre pacientov s touto diagnózou,“ približuje.
S Lekárskou fakultou UK a Biomedicínskym centrom SAV spolupracujú na APVV projekte Molekulárne mediátory účinkov fyzickej aktivity a karnozínu u pacientov s preklinickými a včasnými štádiami neurodegeneratívnych ochorení. Pre laika nezrozumiteľný názov si opäť nechám vysvetliť. Dozviem sa, že skúmajú, nakoľko sa zvýšia pozitívne zdravotné účinky pohybu užívaním karnozínu, čo je výživový doplnok. Zo zistení vyplýva, že touto kombináciou sa u starších ľudí dajú zväčšiť štruktúry v mozgu, konkrétne hippocampus, ktorý hrá dôležitú úlohu pri konsolidácii informácií z krátkodobej do dlhodobej pamäti. Na projekte významne participuje „domáca“ doktorandka Ľudmila Oreská, ktorá je ďalšou výbornou ukážkou interdisciplinárneho nastavenia diagnostického centra. Po bakalárskom štúdiu zdravotníckych a diagnostických pomôcok na Farmaceutickej fakulte UK odišla do Anglicka, kde na Univerzite v Bedfordshire získala M.Sc. z klinickej fyziológie. V rámci dizertačnej práce sa venuje histologickej zmene v kostrovom svale po 12-týždňovom kombinovanom silovo-aeróbnom a koordinačnom tréningu.
Výučba
Pokiaľ ide o podiel na realizácii vyučovacieho procesu, učia sa tu predmety diagnostika trénovanosti a fyziológia telesných cvičení, ktoré sú určené pre domácich, teda najmä slovenských študentov; medzi erasmákmi je zas veľmi obľúbený Human Performance Testing. Ako to funguje? „Na prednáške sa dozvedia teoretické poznatky, v centre sa spraví modelové meranie,“ približuje Cvečka.
Apropo, využívajú študenti možnosti centra aj mimo výučby? „Áno, využívajú – jednak oni osobne, jednak sem vodia probantov v rámci svojich výskumov,“ hovorí. „Spočiatku mali do centra takmer neobmedzený prístup, ale kapacitne sa to nedalo zvládnuť. Preto sme sa to rozhodli spoplatniť aj pre nich, ako študenti však majú výraznú zľavu z komerčnej ceny. Navyše je systém nastavený tak, že pokiaľ má ich výskum publikačný potenciál, náklady hradí fakulta,“ dodáva.
Ľudia sa nechcú hýbať
Čo je pre pracovisko najväčšou výzvou? „Hoci máme aj vlastnými výskumnými dátami potvrdené, že pohyb je super efektívny, stále sa boríme s tým, že ľudia vo veku 50+ sa jednoducho nechcú hýbať. Obávam sa však, že to už nie je úloha len pre nás. Ako sme sa doteraz spájali s molekulárnymi biológmi a lekármi, tak teraz musíme spojiť sily s psychológmi,“ hovorí. Napriek tomu, že nezanedbávajú ani popularizáciu zdravého životného štýlu – prednášajú na univerzite tretieho veku, aktívne spolupracujú s Jednotou dôchodcov Slovenska –, má pocit, že k pohybu sa i v staršom veku uchyľujú najmä tí, ktorí si k nemu našli cestu už v mladosti. V tomto smere vidí tiež obrovské rozdiely medzi Bratislavou a zvyškom Slovenska. „Ako je to u vás na Orave?“ pýta sa ma. Hovorím, že si pamätám časy, keď ten, čo si išiel zabehať, bol pre zvyšok dediny mimoriadne podozrivý. Azda nemá nič lepšie na robote? Cvečka s úsmevom spomenie svoju babku zo Skalice, ktorá jeho bežecké tréningy komentuje slovami: „Zas sa spotíš a potia sa len chorí a kone pri robote.“
Keď sa veda nerobí len pre vedu
Nakoniec už len vyzvedám, na aký konkrétny úspech jednotlivca obzvlášť rád spomína. „To je úplne gýčové, čo vám poviem. Ani to tam nepíšte, tomu nik neuverí,“ ošíva sa spočiatku. Napokon však spustí: „Do SeniorFitnes sa nám prihlásila jedna pani. Keďže sa telocvičňa nachádza na zvýšenom prízemí, nevedela tam vyjsť bez pomoci, vyšla však o paličkách. Začala nám rozprávať, že sa v minulosti zvykla prechádzať do Starého Mesta, ale teraz už nevládze, z čoho bola frustrovaná až depresívna. Jej sestra jej však pomohla prihlásiť sa do programu. Keď spoločne zvládli úvodný trimester, prihlásili sa na ďalší. Po nejakom polroku som ju tu našiel plakať pred dverami. ,Čo sa vám stalo?‘ spýtal som sa. A z nej vypadlo, že plače preto, lebo sa konečne bola prejsť v Starom Meste.“
A čo najviac miluje na svojej práci? „Z dlhodobého hľadiska ma najviac baví práve to, keď sa nejaký poznatok, ktorý sa vyskúma a overí, dostane medzi ľudí a tam prospieva,“ hovorí.
Z histórie pracoviska
- Diagnostické centrum vzniklo v r. 2005 z iniciatívy vtedajšieho dekana FTVŠ UK Miroslava Holienku.
- Centrum je pomenované po Dušanovi Hamarovi, telovýchovnom lekárovi, za jeho celoživotný prínos vo vývoji zariadení na posudzovanie a rozvoj trénovanosti športovcov i bežnej populácie.
- V r. 2017 – 2019 sa uskutočnila transformácia časti priestorov centra na zdravotnícke zariadenie pre činnosť v odbore telovýchovné lekárstvo a fyzioterapia.
- Od r. 2016 je vedúcim centra Ján Cvečka.