RSS feed uniba.sk

Ako pripraviť učiteľov pre školy 21. storočia?

Thu, 04 Jun 2026 14:32:00 +0200

Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave vás pozýva na verejnú diskusiu o tom, ako pripravovať budúcich učiteľov a učiteľky pre školy 21. storočia. Podujatie nadväzuje na projekt Učiteľská osobnosť Slovenska a otvorí tému kvality pedagogického vzdelávania v čase významných zmien slovenského školstva. Diskusia sa zameria na otázky prípravy pedagogických pracovníkov, implementácie kurikulárnej reformy, kvality výučby na základných a stredných školách či ďalšieho rozvoja pedagogických študijných programov. Univerzita Komenského prostredníctvom viacerých fakúlt vzdeláva významnú časť budúcich učiteľov na Slovensku, a preto chce byť aktívnou súčasťou debaty o smerovaní vzdelávania. Svoje pohľady predstavia:

Jozef Tancer, prorektor Univerzity Komenského v Bratislave a pedagóg na Katedre germanistiky, nederlandistiky a škandinavistiky FiF UK na funkčnom mieste profesora,
Zuzana Labašová, organizátorka projektu Učiteľská osobnosť Slovenska,
Romana Kanovská, riaditeľka NIVAM,
finalistka projektu Učiteľská osobnosť Slovenska Katarína Medňanská.

Podujatie sa uskutoční 15. júna 2026 o 16:00 v priestoroch Moyzesovej siene na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Vstup na podujatie je voľný. Z dôvodu obmedzenej kapacity je potrebná registrácia prostredníctvom registračného formulára. Tešíme sa na vašu účasť!

Čo je za diamantom ?

Roman.Martonak@fmph.uniba.sk — Thu, 04 Jun 2026 14:06:00 +0200

Diamant a grafit už na pohľad vyzerajú ako veľmi odlišné. Diamant je supertvrdý, priesvitný, lesklý a drahý (lebo je ich málo), grafit je mäkký, čierny a lacný (lebo je ho veľa). Napriek tomu sú oba formami toho istého prvku uhlíka, len majú úplne ináč poukladané a pospájané atómy. Grafit je stabilný pri atmosférickom tlaku a diamant pri vysokom. Od r. 1956 sa vysoký tlak aj používa na premenu grafitu na diamant, čiže výrobu umelých diamantov. Na tlakovej stupnici je teda grafit pred diamantom. Čo je potom za diamantom? Je tam vôbec niečo? Ak áno, ako to vyzerá a ako ďaleko to je? A hlavne, ako sa tam dostať, ak to chceme vidieť? Inými slovami, otázky sú dve. Teoretickou otázkou je, ako veľmi musíme diamant stlačiť, aby sa jeho atómy poukladali ináč, a ako bude to nové usporiadanie vyzerať. Experimentálnou je to, ako taký tlak dosiahnuť, hoci aspoň na krátky čas, a ako zistiť, či atómy zmenili svoje usporiadanie. Teoretická otázka zaujímala ľudí už dávnejšie. Prvá (a stále veríme, že správna) predpoveď je z r. 1984 [1] - pri tlaku cca 1 TPa (10¹² Pa, cca 10 miliónov atmosférických tlakov, čo predstavuje cca trojnásobok tlaku v strede Zeme) by sa mal diamant zmeniť na takzvanú fázu BC8. Predpoveď bola založená na analógii s kremíkom, avšak aj neskoršie štúdie využívajúce pokročilé systematické metódy predikcie kryštálových štruktúr ju plne potvrdili. Ide o komplikovanú štruktúru (obrázok - červené atómy), ktorá stále zachováva preferovaný počet štyri väzby na atóm uhlíka, avšak ich usporiadanie je zložitejšie, čo umožňuje zmenšiť objem cca o 3%. Experimentálny problém je vážny. Potrebujeme tlak najmenej 1 TPa, čo je extrémny tlak, ktorý v nijakom statickom experimente na Zemi nevieme dosiahnuť. Momentálne jedinou možnosťou je tzv. ramp compression, kde sa dajú dosiahnuť tlaky rádu TPa, avšak len na krátky čas rádu 10 ns. Ale ani dosiahnutie takéhoto tlaku na veľmi krátky čas nemusí stačiť, lebo diamant je naozaj nepoddajný. V experimente [2] bol pred niekoľkými rokmi dosiahnutý tlak až 2 TPa, avšak nepozoroval sa nijaký prechod. Diamant sa len stlačil, ale jeho štruktúra sa nezmenila. Fáza BC8 v uhlíku tak doposiaľ ešte nebola experimentálne pozorovaná. Keďže experiment je veľmi náročný a drahý, je namieste urobiť počítačovú simuláciu. Pomocou nej môžeme zistiť, ako by vlastne mal prechod prebiehať, a testovať rôzne možnosti, ktoré môžu pomôcť pri návrhu experimentu. V súčasnosti počítačové simulácie, podobne ako mnohé iné oblasti vedy aj bežného života, prežívajú revolúciu súvisiacu s aplikáciou metód strojového učenia (ML - machine learning). Základom simulácií je schopnosť vypočítať energiu systému (tzv. potenciál), ak poznáme polohu všetkých atómov. Tento sa dá vypočítať pomocou kvantovej mechaniky, avšak výpočet je veľmi náročný a dlhý a pre systém s viac než niekoľkými tisícmi atómov prakticky neuskutočniteľný. Tu prichádza k slovu strojové učenie - na základe množstva príkladov sa model dokáže "naučiť" potenciál napr. pre uhlík a potom je schopný určiť ho s vysokou presnosťou a rýchlosťou aj pre milióny atómov. Tento pokrok dovoľuje podstatným spôsobom posunúť hranice toho, čo vieme simulovať. V našej práci sme využili ML potenciál pre uhlík [3], ktorý vytvorila skupina Prof. I. Oleynika na University of South Florida, Tampa, USA. S použitím tzv. metadynamiky [4] a molekulovej dynamiky sme najprv simulovali prechody indukované vysokým tlakom z fázy kubický diamant. Ukázalo sa, že v prvej fáze dochádza k vzniku kvapky, ktorá reprezentuje pochladenú kvapalinu. Z tejto kvapky za krátky čas vykryštalizuje fáza BC8, ktorá sa potom postupne zväčšuje a nakoniec vyplní celý systém. Kubický diamant však nie je jedinou diamantovou fázou uhlíka. V prírode sa vyskytuje, aj keď len zriedka, aj iná fáza, tzv. hexagonálny diamant (lonsdaleite). V našej práci sme po prvýkrát simulovali aj prechod z tejto fázy (obrázok). Výsledok bol prekvapujúci - prechod prebehol podobne, ako sme popísali pre kubický diamant, avšak oveľa rýchlejšie. Keďže čas hrá pri metóde dynamickej kompresie podstatnú rolu, pretože vysoký tlak trvá len krátko, použitie hexagonálneho diamantu ako východiskového materiálu môže predstavovať lepšiu voľbu. Simulovali sme tiež dekompresiu BC8 na atmosférický tlak a ukázalo sa, že táto exotická fáza by pri izbovej teplote mohla prežiť a existovať ako metastabilná fáza pri normálnych podmienkach. Práca [5], ktorá vznikla v spolupráci so skupinou Prof. I. Oleynika, bola 1. júna 2026 publikovaná v časopise Phys. Rev. B Letters (patrí do zoznamu Nature index) a bude užitočná pre návrh budúcich experimentov smerujúcich k syntéze BC8. Výskum na UK bol podporený grantmi APVV-19-0371 a APVV-23-0515. Referencie [1] M. T. Yin, Si-III (BC-8) crystal phase of Si and C: Structural properties, phase stabilities, and phase transitions, Phys. Rev. B 30, 1773 (1984). [2] A. Lazicki, D. McGonegle, J. R. Rygg, D. G. Braun, D. C. Swift, M. G. Gorman, R. F. Smith, P. G. Heighway, A. Higginbotham, M. J. Suggit, et al., Metastability of diamond ramp-compressed to 2 terapascals, Nature (London) 589, 532 (2021). [3] J. T. Willman, K. Nguyen-Cong, A. S. Williams, A. B. Belonoshko, S. G. Moore, A. P. Thompson, M. A. Wood, and I. I. Oleynik, Machine learning interatomic potential for simulations of carbon at extreme conditions, Phys. Rev. B 106, L180101 (2022). [4] A. Laio and M. Parrinello, Escaping free-energy minima, Proc. Natl. Acad. Sci. USA 99, 12562 (2002). [5] Roman Martoňák, Sergey Galitskiy, Azat Tipeev, Joseph M. Gonzalez, and Ivan I. Oleynik, From diamond to BC8 to simple cubic and back: Kinetic pathways to post-diamond carbon phases from metadynamics, Phys. Rev. B 113, L220101 (2026).

Webinár: Kde sú hranice využitia umelej inteligencie vo vedeckom písaní

Thu, 04 Jun 2026 13:53:00 +0200

Pozývame vás na online webinár Kde sú hranice využitia umelej inteligencie vo vedeckom písaní,...

MEDZINÁRODNÁ KONFERENCIA ZVÄZU GERMANISTOV V ÚSTÍ NAD LABEM

Thu, 04 Jun 2026 13:27:00 +0200

Dr. Gergel na konferencii vystúpil spolu s doc. PaedDr. Oľgou Wrede, PhD., s príspevkom Zur Erstellung von Kollokationsprofilen im deutschen Erbrecht. Príspevok zameraný na vytváranie kolokačných profilov k termínom v dedičskoprávnych textoch bol podporený projektom APVV 23-0192 Kontrastívny výskum kolokácií v slovenských a nemeckých dedičskoprávnych textoch. Doc. Mikulášová predstavila spolu so svojou doktorandkou Mgr. Rózsovou Wolfovou v príspevku Potenziale eines multimodal und multimedial ausgerichteten Fremdsprachenunterrichts (FSU) mit kinderliterarischen Medienverbünden výsledky výskumu zameraného na sprostredkovanie multimodálnych textov v rôznych mediálnych formátoch a kombináciách v terciárnom a neformálnom vzdelávaní, ktorého cieľom je profesionalizácia (budúcich) učiteľov nemeckého jazyka a literatúry. Doc. Kolečáni Lenčová sa vo svojom príspevku Auf der Suche nach neuen Wegen im DaF-Unterricht, ktorého problematika bola riešená v rámci projektu KEGA 026UK-4/2026, zamerala na využitie potenciálu rôznych vizuálnych foriem prostredníctvom zapojenia emocionálnych a afektívnych zložiek edukanta pri uplatňovaní digitálnych technológií. Dr. Roman Mikuláš sa vo svojom príspevku realizovanom v rámci projektu APVV DS-FR-24-0033 Memory, Space and Identity in German-Speaking (Transcultural) Literature from Modernity to the Present sústredil na interdiskurzívne aspekty, ktoré sú relevantné pre pochopenie problematiky zabúdania v širšom vedeckom kontexte výskumu pamäti a zvlášť v súvislosti s podobami jej stvárňovania v súčasnej literatúre. Ďakujeme všetkým zúčastneným za prezentáciu aktuálnych výskumných tém, rozvíjanie vedeckej spolupráce a šírenie dobrého mena Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.

Habilitačná prednáška JUDr. Pavla Raka, PhD.

Thu, 04 Jun 2026 13:27:00 +0200

Dekan Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave oznamuje, že

dňa 19.06.2026 (piatok) o 12.00 hod. Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta, Šafárikovo nám. č. 6, Bratislava, uskutoční

verejnú obhajobu habilitačnej práce na tému

"Virtuálne miesto výkonu práce"

a verejnú habilitačnú prednášku JUDr. Pavla Raka, PhD. z Univerzity Komenského v Bratislave, Právnickej fakulty, Katedry pracovného práva a práva sociálneho zabezpečenia

na tému

"Kontraktačný mechanizmus úpravy materiálnych podmienok pôsobenia zástupcov zamestnancov"

v odbore habilitačného konania a inauguračného konania Pracovné právo.

Habilitačná prednáška a obhajoba habilitačnej práce sa uskutoční na Univerzite Komenského v Bratislave, Právnickej fakulte, Šafárikovo nám. č. 6, v miestnosti Klub dekana (č. dv. 326, stará budova).

Habilitačná prednáška JUDr. Zoltána Gyurásza, PhD.

Thu, 04 Jun 2026 13:05:00 +0200

Dekan Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave oznamuje, že

dňa 19.06.2026 (piatok) o 14.00 hod. Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta, Šafárikovo nám. č. 6, Bratislava, uskutoční

verejnú obhajobu habilitačnej práce na tému

"Právny dizajn: vizualizácia a digitalizácia v práve"

a verejnú habilitačnú prednášku JUDr. Zoltána Gyurásza, PhD. z Univerzity Komenského v Bratislave, Právnickej fakulty, Ústavu práva informačných technológií a práva duševného vlastníctva

na tému

"Medzi kódom a zákonom: ochrana a bezpečnosť štátu a práva v digitálnej ére"

v odbore habilitačného konania a inauguračného konania Teória a dejiny štátu a práva.

Habilitačná prednáška a obhajoba habilitačnej práce sa uskutoční na Univerzite Komenského v Bratislave, Právnickej fakulte, Šafárikovo nám. č. 6, v miestnosti IURIDICUM (č. dv. 324, stará budova).

Informácie k Akademickému roku 2026/2027

Thu, 04 Jun 2026 13:02:00 +0200

Milí študujúci, do konca júla 2026 uverejníme:

Zoznam vzdelávacích programov UTV na Akademický rok 2026/2027.

Cenník školného za jednotlivé vzdelávacie programy.

Postup na prihlasovanie na vzdelávacie programy.

Prihlasovanie bude online dňa 2. septembra 2026 od 9.00 hod.

V prípade akýchkoľvek ďalších otázok nás neváhajte kontaktovať. S pozdravom, Tím UTV

Habilitačná prednáška JUDr. Tomáša Mészárosa, PhD.

Thu, 04 Jun 2026 12:48:00 +0200

Dekan Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave oznamuje, že

dňa 19.06.2026 (piatok) o 10.30 hod. Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta, Šafárikovo nám. č. 6, Bratislava, uskutoční

verejnú obhajobu habilitačnej práce na tému

"Persona - O pojme a koncepte osoby v práve"

a verejnú habilitačnú prednášku JUDr. Tomáša Mészárosa, PhD. z Univerzity Komenského v Bratislave, Právnickej fakulty, Katedry teórie práva a filozofie práva

na tému

"Etika cnosti v právnickom vzdelávaní"

v odbore habilitačného konania a inauguračného konania Teória a dejiny štátu a práva.

TRI NOVÉ DRUHY JEDOVATÝCH HADOV Z HIMALÁJÍ A HINDÚKUŠA: VEDEC Z UK PREPÍSAL PRÍBEH STARÝ 160 ROKOV

pr@uniba.sk — Thu, 04 Jun 2026 12:40:00 +0200

Vysokohorské pohoria strednej a južnej Ázie patria medzi biologicky najmenej preskúmané oblasti našej planéty. Práve v tomto geograficky, logisticky a socio-politicky komplikovanom regióne sa tímu podarilo zásadne zrevidovať taxonómiu himalájskych ploskolebcov rodu Gloydius, jedovatých hadov z čeľade vretenicovitých. Ukázalo sa, že to, čo veda dlho považovala za jeden druh, v skutočnosti pozostáva z piatich odlišných evolučných línií. Kľúč k vyriešeniu záhady ležal v múzeách aj v dlho neprístupných regiónoch Základom úspechu bolo spojenie DNA získanej z náročného terénu a historického materiálu uloženého v prírodovedných múzeách. Vedcom sa podarilo izolovať genetické údaje aj vďaka exemplárom z 19. a začiatku 20. storočia, vrátane pôvodného typového materiálu ploskolebca himalájskeho, ktorý bol odchytený pred viac ako 160 rokmi a dnes je uložený v londýnskom prírodovednom múzeu. „Himaláje a Hindúkuš ukrývajú nepoznanú rozmanitosť stavovcov,“ vysvetľuje Daniel Jablonski z Prírodovedeckej fakulty UK, ktorý sa dlhodobo venuje výskumu obojživelníkov a plazov v Afganistane a Pakistane. „Spojením intenzívneho terénneho výskumu s údajmi z historických múzejných exemplárov sme odhalili evolučné línie, ktoré zostávali skryté viac ako jedno storočie od pôvodného opisu ploskolebca himalájskeho.“ Analýza rôznych typov dát identifikovala päť odlišných druhových línií. Patrí medzi ne pôvodný himalájsky ploskolebec Gloydius himalayanus, druh G. chambensis opísaný v roku 2022 a tri doteraz neznáme druhy pomenované podľa regiónov, v ktorých sa nachádzajú: G. hazarensis zo západného okraja Himalájí, G. hindukushensis z východného okraja Hindúkuša a G. nepalensis z Nepálu. Tieto línie sa v rôznej miere odlišujú genetikou, morfológiou, anatómiou a geografickým rozšírením. Neoceniteľná hodnota zbierok Štúdia potvrdzuje trvalú vedeckú hodnotu prírodovedných zbierok ako kľúčovej infraštruktúry pre budúcnosť tohto typu výskumu. Časť dôkazov, ktoré umožnili vyriešiť skúmané evolučné a taxonomické otázky, bola totiž uložená v múzeách viac ako sto rokov. Až moderné metódy umožnili zistené rozdiely rozpoznať a zodpovedať výskumné otázky. Na výskume sa významne podieľali aj odborníci s dlhodobou skúsenosťou s biodiverzitou Himalájí, systematikou hadov a prácou s historickým múzejným materiálom. Sylvia Hofmann z Museum Koenig v Bonne sa viac ako tri desaťročia venuje evolúcii a biogeografii himalájskej fauny, najmä obojživelníkov Nepálu a Tibetu. Frank Tillack z Museum für Naturkunde v Berlíne patrí k skúseným špecialistom na taxonómiu, morfológiu a historické kolekcie plazov. Hady rodu Gloydius sú prispôsobené životu v náročnom prostredí Himalájí a Hindúkuša, žijú však aj v iných častiach Ázie. Ako predátori drobných stavovcov sú súčasťou horských ekosystémov, no ich skutočná diverzita zostávala v južnej Ázii neznáma pre ich vzácnosť a náročný terén. Výskum preto prináša nielen nový pohľad na konkrétnu skupinu jedovatých hadov, ale aj širšie poznanie evolúcie živočíchov v jednom z najzložitejších a najvyššie položených regiónov sveta. Výzva pre ochranu prírody a ďalší výskum Vysokohorské oblasti južnej Ázie sú plné biologických prekvapení, no zároveň sú poznačené sociálno-politickou nestabilitou, čo sťažuje až znemožňuje terénny výskum. Južná Ázia tiež patrí k najhustejšie obývaným miestam planéty a tlak na prírodné biotopy sa zvyšuje aj v oblastiach, ktoré sú ináč ťažko dostupné. Objav preto prináša aj dôležitý odkaz pre ochranu biodiverzity a ďalšie smery výskumu. Vedci napr. zatiaľ presne nevedia, ako tieto druhy vznikali a či medzi nimi dochádza ku génovému toku. „O výskume biodiverzity sa často hovorí všeobecne až zľahčujúco, ale v skutočnosti ide o presné vedecké poznanie konkrétnych organizmov a ich evolučnej histórie,“ hovorí Jablonski. „Táto štúdia ukazuje, že aj za jedným dávno známym menom sa môže skrývať niekoľko samostatných druhov s vlastnou evolučnou históriou a obmedzenými areálmi. V južnej Ázii sa pritom stretávajú dva extrémy: mimoriadne bohatá, ešte nepomenovaná biodiverzita a veľmi silný tlak ľudskej populácie. Ak však druhy nepoznáme, nemôžeme ich ani účinne študovať a chrániť.“ Štúdia tak ukazuje, že základný výskum biodiverzity nie je veda pre vedu. Naopak, môže zásadne ovplyvniť naše pochopenie histórie Zeme a v prípade jedovatých hadov mať aj praktické využitie. „Výskum sa týmto nekončí. Hory a údolia centrálnej a južnej Ázie ovplyvňujú veľkú časť sveta a evolučné príbehy, ktoré sú tam zapísané, sú súčasťou príbehu aj nášho druhu,“ uzatvára Daniel Jablonski. Výskumná činnosť Daniela Jablonskeho je podporená štipendiom EU NExtGenerationEU prostredníctvom Plánu obnovy a odolnosti SR v rámci projektu č. 09I03-03-V04-00306 a grantom VEGA 1/0391/25. Štúdia zverejnená vo vedeckom časopise ZooKeys. Obrázok 1: Evolučné vzťahy a rozšírenie piatich druhov ploskolebcov v Himalájach a Hindúkuši. Vpravo hore historická ilustrácia typového materiálu z roku 1864. (Zdroj: Dr. Daniel Jablonski, Licencia: CC-BY 4.0) Obrázok 2+3: Paratypy novoopísaných druhov: Gloydius hindukushensis zo severozápadného Pakistanu, Gloydius nepalensis z Nepálu. (Zdroj: Dr. Daniel Jablonski a Dr. Frank Tillack, Licencia: CC-BY 4.0) Obrázok 4: Osteologický výskum – 3D anatómia lebky pôvodného typového exemplára vretenice himalájskej, odchyteného pred viac ako 160 rokmi. (Zdroj: Kristin Mahlow-Tillack, Licencia: CC-BY 4.0)

pozor - Informácie k Akademickému roku 2026/2027

Thu, 04 Jun 2026 12:25:00 +0200

Milí študujúci, do konca júla 2026 uverejníme:

Zoznam vzdelávacích programov UTV na Akademický rok 2026/2027.

Cenník školného za jednotlivé vzdelávacie programy.

Postup na prihlasovanie na vzdelávacie programy.

Prihlasovanie do prvých ročníkov bude online dňa 2. septembra 2026 od 9.00 hod.

V prípade akýchkoľvek ďalších otázok nás neváhajte kontaktovať. S pozdravom, Tím UTV