Sociológovia UK: Slováci hľadajú najčastejšie oporu v rodine a blízkych priateľoch
Bratislava 12. apríla 2018: Slováci najčastejšie komunikujú so svojimi priateľmi a známymi osobne. Keď potrebujú pomoc, najčastejšie vyhľadávajú členov rodiny a blízkych priateľov. Menej často sa prednostne obracajú na susedov či kolegov z práce. Dokazujú to výsledky výskumu sociológov z Univerzity Komenského v Bratislave (UK), ktorý je súčasťou dlhodobého medzinárodného komparatívneho výskumu International Social Survey Programme (ISSP) realizovaného v takmer 50 štátoch sveta.
Sociológovia z Filozofickej fakulty UK (FiF UK) uskutočnili v septembri a októbri 2017 výskum s názvom Sociálne siete a sociálne zdroje, ktorý bol zameraný na zisťovanie spôsobov a foriem každodennej komunikácie a interakcie obyvateľov Slovenska a na zisťovanie rozsahu a kvality príbuzenských, priateľských a iných sietí a väzieb. Je súčasťou dlhodobého medzinárodného komparatívneho výskumu ISSP, do ktorého je zapojených takmer 50 štátov sveta.
Terénny zber údajov zabezpečila agentúra MEDIAN SK, s. r. o., na reprezentatívnej vzorke 1404 respondentov starších ako 16 rokov vybraných metódou stratifikovaného náhodného výberu. Výskum sa uskutočnil vďaka podpore Agentúry na podporu výskumu a vývoja (projekt APVV-14-0527).
Z výskumu vyplýva, že 43,8 % ľudí na Slovensku v roku 2017 komunikovalo so svojimi priateľmi a známymi najčastejšie osobne, zoči-voči. Telefonickú komunikáciu najčastejšie využívala asi tretina obyvateľov a cez internet najčastejšie komunikovala takmer štvrtina obyvateľov Slovenska.
Osobná komunikácia pritom dominuje u najstarších ľudí (65-ročných a starších), občania v strednom a staršom strednom veku (40- až 65-roční) komunikujú so svojimi priateľmi a známymi najčastejšie telefonicky a mladší ľudia pri takejto komunikácii využívajú najčastejšie internet. Podiel využívania telefónu a internetu pri komunikácii s priateľmi a známymi sa zvyšuje so vzrastajúcim vzdelaním ľudí.
Výskum tiež zisťoval, na koho sa v prípade potreby obyvatelia Slovenska obracajú so žiadosťou o pomoc či podporu. „Väčšina ľudí by sa v prípade choroby, ktorá si vyžaduje starostlivosť, a tiež keď potrebujú pomoc v domácnosti alebo v záhrade, obrátila na blízkeho člena rodiny – v oboch prípadoch takmer 67 %. Druhá najväčšia časť opýtaných by sa v takýchto prípadoch obrátila so žiadosťou o pomoc na vzdialenejšieho člena rodiny – 14 % a 17 %. Blízkeho kamaráta by poprosila o pomoc asi desatina opýtaných a na iných ľudí zo susedstva či na kolegov z práce by sa ako na prvých so žiadosťou o pomoc obrátil iba malý podiel respondentov,“ hovorí prof. PhDr. Ján Sopóci, CSc., vedúci Katedry sociológie FiF UK.
Podobné výsledky boli zaznamenané aj v prípade zlého psychického stavu a potreby poradiť či porozprávať sa o rodinných problémoch. Aj v takomto prípade by väčšina ľudí požiadala o pomoc najskôr blízkeho člena rodiny, v tomto prípade by sa však už častejšie obrátili aj na ľudí mimo rodiny. Blízky kamarát či kamarátka sú tiež osobami, ktorých by ľudia ako prvých oslovili v prípade, že by sa chceli poradiť v súvislosti s rodinnými problémami (35 %), ale aj ísť sa zabaviť do spoločnosti (45 %).
„Kým blízka rodina pomáha pri praktických činnostiach, blízki priatelia sú nám oporou v prípade citových problémov či partnermi pri trávení voľného času. Menej často sa naši obyvatelia prednostne obracajú s prosbou o pomoc na susedov či kolegov z práce,“ zhrnul výsledky prof. PhDr. Ján Sopóci, CSc.
„Výsledky výskumu poukazujú na to, že sociálne väzby pomáhajú ľuďom na Slovensku zvládať riešenie mnohých životných situácií a že rodina zostáva pre nich najdôležitejším zdrojom pomoci a opory. Teší nás aj to, že získané poznatky prispievajú k porovnaniu údajov v širokom medzinárodnom meradle,“ uviedol rektor Univerzity Komenského v Bratislave prof. RNDr. Karol Mičieta, PhD.