O potrebe umenia a kultúry na Detskej Univerzite Komenského
Aj v tretiu augustovú stredu sa Divadlo Aréna zaplnilo zvedavými malými študentmi – dňa 17. augusta 2016 si totiž prišli vypočuť prof. PhDr. Petra Michaloviča, PhD., z Filozofickej fakulty UK a jeho prednášku o tom, prečo potrebujeme umenie a kultúru.
Začiatok prednášky patril scéne z filmu 2001: Vesmírna odysea. Prof. Michalovič práve na nej poslucháčom Detskej Univerzity Komenského objasnil prvopočiatky kultúry. „Kultúra začína vtedy, keď človek začína cieľavedome používať nástroje. Nástroje totiž nie sú súčasťou prirodzenej výbavy žiadneho tvora.“ Prednášajúci deťom vysvetlil, že človek, ktorý v rýchlosti, sile či iných fyzických dispozíciách nemôže súperiť s – v tomto ohľade nepochybne zdatnejšími – zvieratami, potreboval zlepšiť svoje šance na prežitie, a preto siahol po nástrojoch, lebo práve tie ho robia silnejším. V porovnaní so zvieratami však ľudia svoje nástroje postupne zdokonaľovali. No aby takéto zdokonalenie bolo vôbec možné, bolo treba nájsť spôsob, ako by svoju skúsenosť či poznatok mohol človek odovzdať nasledujúcim generáciám – a práve na to ľudstvu slúži(l) jazyk, ktorý ku každej kultúre neodmysliteľne patrí.
„Jazyk totiž dokáže rozprávať o tom, čo je mimo neho, a môže preto plniť rôzne funkcie,“ zdôraznil prof. Michalovič. Človek nepoužíva len jeden jazyk, ale používa obrovské množstvo jazykov, čím sa opäť líši od zvierat. Ľudia však komunikujú hneď viacerými komunikačnými systémami: prostredníctvom reči či písaného slova, (pohyblivých) obrazov či hudby, ale trebárs i cez grafické schémy. Každý z týchto komunikačných kanálov totiž dokáže zachytiť výstižnejšie inú skúsenosť zo sveta a tak modelovať jeho obraz z iného aspektu a uchovávať pre ďalšie pokolenia rôznorodé poznatky.
A čo umenie? Podľa slov prof. Michaloviča sa umenie v kultúre teší zvláštnemu postaveniu, pretože má jednak rôznorodé možnosti pôsobnosti: „Lebo i keď umenie rozpráva jedným jazykom, používa rôzne dialekty: línie, farby, slová, tóny, kontúry...“ A jednak zobrazuje svet nielen taký, aký je, ale aj taký, aký by sme chceli, aby bol, alebo taký, ako ho vidíme my. Preto je vždy umelecké dielo i autentickou výpoveďou o svojom autorovi a jeho prostredníctvom i o dobe, v ktorej vzniklo. „V jazyku umenia tak máme zafixované veci, ktoré inde nenájdeme.“
Navyše, umenie fakticky nestarne a statočne odoláva času – veď staré diela nás dodnes fascinujú. Ale prečo to umenie skutočne tak veľmi potrebujeme? „Samotné umenie nedokáže zmeniť svet, ale významne zasahuje sféru našich citov a myslenia, ktoré pretvára, a práve prostredníctvom tejto zmeny v nás prispieva i k zmene sveta. Okrem toho komunikácia s umením nás učí predstaviť si nám až doteraz nepredstaviteľné, čo nám umožňuje pozerať sa na veci z iných strán a riešiť s ľahkosťou aj zložité problémy,“ zaznelo v závere prednášky.
Po jej skončení sa k slovu i mikrofónu prepracovali malí študenti, ktorí prednášajúcemu adresovali svoje zvedavé otázky. Z jeho odpovedí sa mohli dozvedieť aj to, že slávna Mona Lisa od Leonarda da Vinciho ostala nedokončená, a holandský maliar Vincent van Gogh, ktorého obrazy sa dnes na aukciách dražia za desiatky miliónov dolárov, za svoj život predal iba jeden jediný obraz.
Bližšie informácie o 14. ročníku Detskej Univerzity Komenského vám prinesieme v septembrovom čísle časopisu Naša univerzita.