Metódy a prístupy riešenia problematiky vzťahu medzi filozofiou, teológiou a prírodnými vedami
Dňa 6. novembra 2020 sa uskutočnil už tretí pracovný workshop multidisciplinárne zameraného výskumného projektu "Paradigmatické zmeny v nazeraní na vesmír a človeka z filozofickej, teologickej a fyzikálnej perspektívy" podporeného Agentúrou na podporu výskumu a vývoja (APVV 18-0103), ktorého riešitelia sú z piatich fakúlt našej univerzity (FiF UK, FMFI UK, RKCMBF UK, LF UK, PriF UK). Workshop sa z dôvodu protipandemických opatrení uskutočnil online formou, konkrétne prostredníctvom aplikácie Microsoft Teams.
Workshop pod názvom "Metódy a prístupy riešenia problematiky vzťahu medzi filozofiou, teológiou a prírodnými vedami" plynule nadviazal na viaceré nastolené otázky, ktoré súviseli s metodologickými problémami, o ktorých sa hovorilo už na predchádzajúcom septembrovom pracovnom workshope "Filozofické a teologické aspekty vývoja vesmíru". Na novembrovom workshope rezonovala kľúčová téma, ktorá sa týkala rôznych spôsobov poznávania v rámci jednotlivých, už „na prvý pohľad rozdielnych“ vedných odborov (ako sú teológia, filozofia či astrofyzika) a zároveň základného metodologického aparátu, ktorý tieto vedné disciplíny používajú.
Online pracovné stretnutie otvorila vedúca projektu profesorka Zlatica Plašienková, ktorá privítala všetkých riešiteľov aj hostí a zrekapitulovala dosiahnuté, ako aj pripravované ciele pre nasledujúce obdobie riešenia grantovej úlohy. Za najdôležitejší cieľ tohto stretnutia označila potrebu otvoriť nové horizonty a nastoliť nové otázky v rámci spoločného výskumu, a to najmä vďaka vzájomnej analýze a komparácii metód a spôsobov poznávania filozofie, teológie a prírodných vied.
S prvým príspevkom nazvaným "O niektorých chybách nášho myslenia alebo prečo nemyslíme tak, ako by sme mali?" vystúpil docent Ivan Buraj. Príspevok zaujímavým spôsobom analyzoval vzťah náhody a kauzality v sociálno-spoločenských vedách, pričom poukazoval na množstvo známych prípadov z histórie, prostredníctvom ktorých sa tento vzťah výrazne problematizoval. Príspevok podčiarkol fakt, že nájsť kauzálnu príčinu v sociálnych javoch nie je vždy také jednoduché, ako sa môže zdať. Metodologicky tak rozlíšil dve rozdielne chápania náhody v súvislosti s poznaním a nepoznaním kauzálnych príčin, ako aj v súvislosti s chápaním vzájomného podmieňovania javov, ktoré ešte nemusí byť príčinným vzťahom a vyjadruje iba nevyhnutnú, no nie dostatočnú podmienku nejakého javu.
Druhý prednášajúci profesor Michal Chabada predstavil vzájomné vzťahy medzi filozofiou a teológiou na príklade z dejín stredovekej filozofie. Jeho prednáška niesla názov "Filozofia a náboženstvo: stredoveké diskusie". Autor si stanovil dva hlavné ciele: 1) predstaviť typológiu pozícií pravdy filozofie/vedy/rozumu oproti pravde náboženstva/teológie/viery a následne 2) určiť, či si môžu tieto dve pravdy vzájomne protirečiť. Na niekoľkých príkladoch z dejín stredovekej filozofie a teológie ilustroval to, akým spôsobom jednotliví myslitelia (Al-Ghazzálí, Bonaventúra, Averroes, Aristoteles a iní) riešili vzťah rozumu a viery a akým spôsobom mali dané riešenia dosah na praktickú filozofiu či etický systém daného autora. Prednáška poukázala na skutočnosť, že odpoveď na otázku, či uprednostniť vieru alebo rozum, nebola v dejinách myslenia vždy jednoznačná a táto dilema v istej podobe pretrváva až dodnes.
Zatiaľ čo prvá prednáška nastolila množstvo otázok systematického a metodologického charakteru v poznávaní, druhá ilustrovala hlavnú tému workshopu na príkladoch riešenia vzťahu filozofie a teológie v rámci exkurzu z dejín stredovekého myslenia. Obe prednášky vyvolali množstvo podnetných otázok a živú diskusiu, ktorou prispeli k ujasneniu si toho, aké metodologické postupy sú v súčasnosti žiaduce pri riešení multidisciplinárne zameraného grantu. Na záver sa ukázalo, že prírodné vedy, filozofia a taktiež teológia dokážu nájsť spoločný prienik v možných prístupoch a metodologických riešeniach rôznych koncepčných problémov.
Zuzana Zelinová,
Katedra filozofie a dejín filozofie FiF UK