Medzinárodná konferencia "Mladá rusistika – nové tendencie a trendy"
Dňa 15. marca 2021 sa vo virtuálnom priestore Katedry rusistiky a východoeurópskych štúdií Filozofickej fakulty UK konala už siedma medzinárodná konferencia doktorandov a mladých vedeckých pracovníkov "Mladá rusistika – nové tendencie a trendy". Hlavným cieľom podujatia je ponúknuť generačnú platformu mladým vedcom, podporiť ich vedeckovýskumnú činnosť a prostredníctvom nadväzovania osobných kontaktov na medzinárodnej úrovni aj vzájomnú spoluprácu v oblasti vedy.
Tento rok sme sa opäť rozhodli sústrediť pozornosť nielen na Rusko, ale aj na krajiny Východného partnerstva (Bielorusko, Ukrajina, Moldavsko, Gruzínsko, Azerbajdžan, Arménsko). Nové pohľady na lingvistické, literárnovedné, translatologické, historické a kulturologické otázky týchto areálov boli prezentované v štyroch sekciách:
- lingvistická sekcia,
- literárnovedná sekcia,
- translatologická sekcia,
- sekcia dejín a kultúry Ruska a krajín Východného partnerstva.
Tento rok sa na konferencii zúčastnilo 25 kolegov z 10 univerzít zo Slovenska, Česka, Poľska, Ruska a Talianska (pre rôzne komplikácie však traja účastníci nemohli vystúpiť). Najväčšie zastúpenie mala lingvistická sekcia, v ktorej tradične odzneli prezentácie na tému precedentných fenoménov – tejto otázke sa venovali aj naše doktorandky Katarína Jalová (Intertextuálnosť a teória precedentnosti) a Lucia Chudá (Aktualizácia precedentných výrazov V. Putina v memetických textoch) a Anna Caldrová z Brna. Lingvistická sekcia priniesla aj iné, pre nás nové, témy. Kolegyne z Česka sa venovali determinologizácii termínov pandémia a epidémia (Lucie Nešporová), otázke frazeologických transformácií (Taťjana Zaňko) či gramatických kategórií ruských príčastí (Monika Šnebergrová). Zaujali nás aj príspevky z Tomska, ktoré sa venovali Sibíri (Marina Trunova a Anna Chizničenko) a historickému žánru vedomosti (Oľga Kazakevič). V lingvistickej sekcii vystúpili aj kolegyne z Prešova (Jevgeniya Lukina, Gabriela Turisová a Oľga Chrastinova) a Justyna Szajnowska-Borkowska z Poľska. Literárnovednú sekciu tvorilo 5 vystúpení zameraných na súčasnú (Jaroslav Sommer) a staršiu literatúru (Jana Koliášová, Igor Cintula, Galina Prokudina, Jelena Suncova). V translatologickej sekcii vystúpila naša kolegyňa z Ústavu svetovej literatúry SAV, Natália Rondzíková a Markéta Poledníková z Brna. Ich príspevky vyvolali podnetnú diskusiu zameranú na dejiny a teóriu prekladu. Napokon, súčasťou konferencie boli aj dejiny a kultúra Ruska a krajín Východného partnerstva. Našou zástupkyňou v sekcii bola Zuzana Bujačková (N. Ľ. Puškariova – priekopníčka dejín žien a rodových vzťahov v Rusku). Okrem nej sme si vypočuli aj kolegyne z Banskej Bystrice (Katarína Biačková) a Prahy (Tereza Soušková) a nadviazali dialóg o súčasnej situácii v Bielorusku.
Sme veľmi radi, že sa nám podarilo zorganizovať konferenciu aj napriek zložitej situácii, v ktorej sa v súčasnosti nachádzame. Zároveň dúfame, že v tradícii budeme môcť pokračovať a na budúci rok nadviažeme spoluprácu a dialóg so zástupcami viacerých univerzít v širšom medzinárodnom kontexte.
Mgr. Zuzana Bujačková, Katedra rusistiky a východoeurópskych štúdií Filozofickej fakulty UK