Čo sa vo svete píše o vojne v Ukrajine? – 1. časť

Študenti prekladateľských programov a ich pedagógovia na Filozofickej fakulte UK sa v posledných týždňoch venovali prekladom textov, ktoré súvisia s vojnou v Ukrajine. Touto cestou vám prinášajú pohľady z rôznych krajín, od rôznych ľudí a najmä, prinášajú vám texty, s ktorými sa v slovenských médiách bežne nestretnete. Prečítajte si, ako na túto situáciu reaguje španielsky kráľ Filip VI., ruský intelektuál Gleb Naprejenko, belgický federálny premiér Alexander de Croo či iné známejšie i neznámejšie zahraničné osobnosti. Rozšírte tak svoje obzory a získajte prehľad, ktorý dnes potrebujete viac, než kedykoľvek predtým.


Koordinátorka iniciatívy: Zuzana Bujačková, Katedra rusistiky a východoeurópskych štúdií FiF UK

 

Úryvok z prejavu španielskeho kráľa Filipa VI. na slávnostnej večeri v Národnom múzeu katalánskeho umenia dňa 27. 2. 2022 pri príležitosti otvorenia Svetového mobilného veľtrhu GSMA v Barcelone.

Vypracovali: študentky a študenti španielčiny z Katedry romanistiky FiF UK pod vedením Bohdana Ulašina

 

Dámy a páni, pekný večer všetkým, vitajte v Barcelone, v Katalánsku a v Španielsku na Svetovom mobilnom veľtrhu GSMA.

Tak ako všetci, ktorí hovorili predo mnou, nemôžem začať svoje vystúpenie bez toho, aby som nespomenul Ukrajinu, krajinu, ktorá je dnes v mysliach všetkých.

Po tom, čo sme nedávno videli a prežili, by bolo poslednou vecou, ktorú by sme si predstavovali, že sa tu stretneme pod temným znamením vojny vo východnej Európe. Sme zarmútení a pobúrení. Neprijateľná agresia voči suverénnemu a nezávislému štátu, členovi OSN a najmä priateľovi EÚ a Španielska.

Na Ukrajine a na ukrajinských občanoch nám veľmi záleží a Španielsko, ako sa už bola vyjadrila naša vláda, je odhodlané pomôcť spolu s EÚ a medzinárodným spoločenstvom, ktoré vnímajú jasne túto vojnu a inváziu na Ukrajinu ako hrozbu pre Európu a svetový poriadok. To sa týka nás všetkých.

Španielsko preto s hlbokým znepokojením sleduje vývoj na Ukrajine. V týchto ťažkých časoch sme solidárni s ukrajinskou vládou a ľudom a opätovne potvrdzujeme svoj záväzok voči zvrchovanosti a územnej celistvosti ich krajiny. Spolu s našimi partnermi sa ich snažíme zo všetkých síl podporovať a neúnavne pracujeme na čo najskoršom obnovení mieru. Základom takéhoto ─ a akéhokoľvek ─ mieru musí byť dodržiavanie medzinárodného práva všetkými štátmi bez výnimky.

V tejto chvíli myslím najmä na všetky rodiny a priateľov viac ako 100 000 Ukrajincov, ktorí žijú v našej krajine a každý deň prispievajú k našej hospodárskej prosperite a sociálnemu blahobytu.

 

Oficiálne vyjadrenie predsedu španielskej vlády Pedra Sáncheza z dňa 24. 2. 2022

Vypracovali: študentky a študenti španielčiny z Katedry romanistiky FiF UK pod vedením Bohdana Ulašina

 

Dobré popoludnie,

prihováram sa Vám po zasadnutí Rady pre národnú bezpečnosť, ktorému predsedá hlava štátu, kráľ Filip VI., a prvá vec, ktorú by som chcel tlmočiť španielskemu ľudu, je dôrazné odsúdenie; úplné a dôrazné odsúdenie neprijateľných vojenských akcií Putinovej vlády na Ukrajine zo strany našej krajiny, Španielska.

Ako viete, udalosti sú veľmi závažné a zároveň veľmi jednoduché. Jadrová veľmoc porušila medzinárodné zákony a začala inváziu do susednej krajiny, pričom zároveň pohrozila odvetou proti každému inému štátu, ktorý by napadnutej krajine prišiel na pomoc.

Podľa všetkého ide teda o hrubé porušenie medzinárodného práva, národnej suverenity a územnej celistvosti Ukrajiny. Ale ide o viac. Ide o frontálny útok na princípy, hodnoty - predovšetkým na hodnotu mieru -, ktoré Európe priniesli roky stability a prosperity.

Ide o krízu, ktorá nepochybne ovplyvňuje rovnováhu ďaleko za hranicami krajín priamo zapojených do konfliktu. Určite to bude mať ďalekosiahle dôsledky, a preto je pochopiteľné, že generálny tajomník OSN Antonio Guterres jasne vyzval prezidenta Putina, aby stiahol svoje vojská z Ukrajiny a ukončil konflikt.

Španielsko má s Európskou úniou spoločné záujmy, ale predovšetkým spoločné hodnoty. Tieto hodnoty sú základom našej ústavy, španielskej ústavy, a sú to tiež hodnoty a zásady, s ktorými sa stotožňujú aj španielski občania. Hodnoty mieru, dodržiavania medzinárodného práva, solidarity a humanitárnej pomoci postihnutým národom.

A práve týmito hodnotami sa budeme v tejto kríze riadiť. Španielsko bude brániť medzinárodné právo, Španielsko sa bude usilovať o obnovenie mieru, Španielsko bude solidárne s obyvateľstvom, ktoré je postihnuté týmto konfliktom.

Bezpochyby sme odhodlaní pomôcť znovunastoliť mier, ale ak ho chceme dosiahnuť a zaručiť, aby bol účinný, musíme sa pokúsiť čo najskôr zastaviť túto agresiu.

Preto Európska únia a ostatní spojenci Európskej únie schválili prvý balík sankcií s jasným cieľom, ktorým je zabrániť pokračovaniu agresie Putinovej vlády, ktorá si už, žiaľ, vyžiadala príliš veľa životov. Európska únia a spojenci chcú Putinovej vláde tiež ukázať, že porušovanie medzinárodného práva a porušovanie suverenity a územnej celistvosti tretích krajín nemôže a nesmie zostať nepotrestané.

Sme tiež odhodlaní dodržiavať medzinárodné právo a najúčinnejší spôsob, ako sa o to usilovať, je sankcionovať jeho porušovanie. Dnes večer sa Európska rada opäť zíde na mimoriadnom zasadnutí, aby sa zhodla na reakcii Európskej únie na toto hrubé porušenie medzinárodného práva. Už mnoho týždňov sme v kontakte s našimi partnermi a spojencami, a pracujeme na tom, aby sme na túto krízu reagovali koordinovane a jednotne.

Prejavujeme solidaritu s ľuďmi postihnutými agresiou a najúčinnejším spôsobom, ako túto solidaritu uplatniť, je pomôcť Ukrajine zo strany Európskej únie: finančnou pomocou, ako to robíme už niekoľko týždňov, aby sme sa vyrovnali so súčasnými ťažkosťami, s hospodárskou a finančnou solventnosťou, tiež dôležitými investíciami na ochranu blahobytu ukrajinského ľudu ako aj dodávkami zdravotníckeho materiálu.

O všetkom som informoval lídra opozície a budúcu stredu vystúpim pred Parlament, aby som informoval všetkých zástupcov politických strán o rozhodnutiach, ktoré sa prijmú na európskej úrovni.

Chcel by som tiež spomenúť všetkých španielskych občanov, ktorí sa v súčasnosti nachádzajú na ukrajinskom území. Španielske veľvyslanectvo v Kyjeve je už niekoľko týždňov v kontakte so Španielmi žijúcimi na Ukrajine. Na veľvyslanectve je zaregistrovaných 436 Španielov, z ktorých sa sto už vrátilo do vlasti, takže zostáva niečo vyše 320 krajanov. Naše konzulárne služby udržiavajú telefonický kontakt s obyvateľmi na Ukrajine, aby im poskytli informácie o možnostiach a spôsoboch opustenia Ukrajiny alebo evakuácie, hneď ako to situácia umožní. Rovnako aj španielske veľvyslanectvo vo Varšave je v pohotovosti, aby poskytlo logistickú podporu, všetku logistickú podporu, ktorá môže byť potrebná.

Môžem zaručiť, že španielska vláda sa v spolupráci s našimi európskymi partnermi poskytne potrebnú pomoc španielskym občanom, ktorí sa stále nachádzajú na Ukrajine.

Tento konflikt a z neho vyplývajúce sankcie budú mať nepochybne hospodársky vplyv na našu krajinu a Európsku úniu, najmä na trhy s energiou.

Ako viete, španielska vláda sa v koordinácii s Európskou úniou už nejaký čas pripravuje na toto riziko vojenskej agresie a krízy, ktoré sa, žiaľ, potvrdilo.

Preto prijmeme všetky potrebné opatrenia na zmiernenie hospodárskeho vplyvu tejto krízy, vrátane energetického, na španielsku spoločnosť, jej podniky, domácnosti, priemysel a nepochybne aj na oživenie hospodárstva, ku ktorému začalo dochádzať po prekonaní pandémie.

Európska únia má novú príležitosť, tak ako to urobila pri Covide-19 s jeho ničivými následkami, preukázať jednotu a solidaritu tým, že vyčlení potrebné zdroje a prijme vhodné rozhodnutia na riešenie tejto vážnej krízy a jej hospodárskych následkov.

Pozícia španielskej vlády bola od začiatku veľmi jasná. Podporovali sme diplomatickú cestu, cestu dialógu, a usilovali sme sa o ňu, pokiaľ to len išlo, aby sme dosiahli riešenie, ktoré by zabránilo eskalácii vojny. Zároveň sme urobili jasne povedali spolu s celou Európou, že by sme nikdy neakceptovali nespravodlivú, neoprávnenú agresiu a že akékoľvek porušenie medzinárodného práva bude sankcionované.

Španielska vláda musí zo všetkých síl podporovať jednotu všetkých, ktorí veria v demokraciu, v právny štát, vo svet založený na pravidlách a na istote, v mier, v rešpektovanie hraníc, v národnú suverenitu a v slobodu národov, v tomto prípade Ukrajiny, zvoliť si svoju budúcnosť.

Svojou jednotou vysielame jasný, zreteľný a jednoznačný signál o tom, že sme rozhodnutí brániť to, čomu veríme.

Španielsko si želá udržiavať priateľské a úctivé vzťahy so všetkými národmi sveta a vychádzajúc z priateľstva, ktoré prechovávame k ruskému ľudu, z náklonnosti, ktorú cítime k tisícom ruských občanov, ktorí žijú v mieri na španielskej území, vysielame Putinovej vláde jasný odkaz, požiadavku na okamžité ukončenie nepriateľských akcií, zrušenie uznania nezávislosti území, ktoré sú súčasťou iného suverénneho štátu, v tomto prípade Ukrajiny; požadujeme, aby si splnila svoje záväzky ako signatár dohôd z Minska.

Jednoducho povedané, vyzývame Putinovu vládu, aby dodržiavala medzinárodné právo a vrátila sa k rokovaniam v rámci normandského formátu a trojstrannej kontaktnej skupiny.

Na záver tohto oficiálneho vyhlásenia chcem všetkým Španielkam a Španielom povedať, že sa dnes pred našou krajinou a celou Európskou úniou otvárajú dve cesty.

Buď pôjde o cestu mieru a medzinárodného práva, alebo o cestu nelegitímnej sily, ktorá vedie len k svetovému chaosu a neistote. Som presvedčený, že pre väčšinu španielskych občanov, ako aj pre celú Európsku úniu, to bude ťažká, ale zároveň jednoznačná voľba: sme krajina, sme demokracia, sme únia, ktorá naďalej bude vyznávať hodnoty mieru, medzinárodného práva a solidarity.

Ďakujem.

 

Vlasť ako strata 
Gleb Naprejenko o tom, ako v týchto dňoch vníma vzťah k vlasti

Vypracovali: študentky a študenti ruštiny v prvom ročníku magisterského stupňa z Katedry rusistiky a východoeurópskych štúdií FiF UK pod vedením Niny Cingerovej a Márie Kusej

 

Napísal mi redaktor Colty Michail Ratgauz a požiadal ma, aby som sa vyjadril, čo pre mňa znamená byť za súčasných okolností Rusom. 

Vždy som vlasť vnímal veľmi špecificky – hlavne nostalgicky. Vlasť sa mi sformovala okolo straty. Myšlienky o láske k Rusku – naozaj k Rusku? – v posledných dňoch nahradili myšlienky o Ukrajine, kde som trávil veľa času v detstve a mladosti, odkiaľ pochádzali moji príbuzní a ktorú moja nebohá mama tak veľmi milovala. Takže: podobná myšlienka o láske k vlasti mi vždy prichádzala na um len vtedy, keď išlo o niečo zanechané, opustené, nenaplnené – budovu, spoločenstvo, sen. A ak už by som sníval o nejakej pospolitosti, neutvárala by sa okolo uskutočneného ideálu, ale práve okolo tejto straty, akoby sme „my“ stratili čosi spoločné. A to sa niekedy naozaj stáva, napríklad, keď umrie človek, jeho blízki sa dokážu na istý čas dať dohromady a zabudnúť na všetky spory. 

Pokiaľ však hovoríme o tom, ako pociťujem Vlasť, táto pospolitosť je čisto predstavovaná, ostatne, vo svojej podstate sa mi vždy zdala trochu cudzou. Pospolitosť, ktorá by mohla byť sformovaná okolo nejakej idey „ruského charakteru“ alebo niečoho podobného, podfarbeného súhlasnými a pozitívnymi tónmi. Takého “pozitívneho“, ako dnes kultivuje napríklad ruská propaganda. Iná vec je, že toto „pozitívne“ sa podľa všetkého skutočne môže stať spoločným ideálom a vábiť priaznivcov. 

Ale čo teraz s týmto mojim pocitom Vlasti, keď štát, v ktorom reálne žijem, napadol Ukrajinu? 

Budem citovať z príspevku, ktorý som predniesol na nedávnom Fóre psychoanalytikov. Konalo sa 26. februára pod názvom „Je vojna nevyhnutná?“ a nadväzovalo na diskusiu S. Freuda a A. Einsteina. Na fóre vystúpili ruskí, ukrajinskí, belgickí a francúzski kolegovia. Účastníci fóra sa pokúsili zoči-voči paralyzujúcej čistej faktickosti toho, čo sa deje (výraz, ktorý použil účastník fóra Dominique Holvoet), premýšľať o tejto otázke.

Takže, citát z príspevku (v hranatých zátvorkách niekoľko vysvetliviek k textu): „Keď som počul správy, veľmi ma to rozrušilo. Odvtedy mám problémy so spánkom. Prvýkrát sa mi s týmto rozrušením podarilo niečo urobiť, keď som na Facebooku zbadal fotografie kamarátky z dávnej spoločnej cesty po Ukrajine. Zverejnila ich krátko po vypuknutí vojny aj s komentárom o strate [...„prezerám si fotky, vtedy som nechápala, aká som bola v skutočnosti šťastná, a veľmi sa bojím, že už veru nebudem“]; niečo sa vo mne pohlo a rozplakal som sa. 

Na druhý deň som išiel na psychoanalýzu a po sedení som s prekvapením zistil, že spôsob subjektivácie toho prebytku mučivej rozkoše, s ktorým som bol konfrontovaný, je práve smútok, smútenie [rozkoš, jouissance, kategória psychoanalýzy, ktorú zaviedol Jacques Lacan; v tomto prípade ju používam na pomenovanie stavu, čo si vás podmaňuje, čo vás ovláda, čo vami „zametá, trieska a plieska“; v kontexte korešpondencie medzi S. Freudom a J. Lacanom je najbližším freudovským pojmom k lacanovskej rozkoši „pud smrti“]. Prekvapenie z tohto zistenia sprevádzali aj slzy. Prekvapenie naznačuje prítomnosť nevedomia – a subjektívny účinok pravdy. 

Pravda je spojená s osobitným zaobchádzaním s rozkošou. Ako hovorí Lacan vo svojom 17. seminári, pravda je sestrou rozkoše (jouissance) podliehajúcej zákazu. 

Práve tento efekt pravdy, tento rozmer subjektu, teraz absentuje v prílive správ, informácií, propagandy, ktorý nás bombarduje vojnou a ktorý si tak či onak mučivo užívame. 

Môžeme napríklad spochybniť pravdivosť tých či oných informácií, ale to nám neotvára bránu k pravde o subjekte [subjektom je v tomto prípade psychoanalytický subjekt, napríklad subjekt nevedomia, stretnutie s ktorým sprevádza údiv z objavu, že v nás pomimo toho, čo si uvedomujeme, jestvuje aj nejaké iné myslenie, nejaká iná reč – všetko to, čo S. Freud odhaľuje vo Výklade snov alebo vo Vtipe a jeho vzťahu k nevedomiu; každý takýto konkrétny objav má charakter pravdy]. Aby sme odhalili subjekt, je potrebné urobiť niečo s rozkošou, ktorá ho napĺňa. A práve tým by sa dnes mala zaoberať psychoanalýza. 

Práve ten smútok, o ktorom som hovoril v prednáške, predstavuje môj pocit vlasti, práve ten smútok sa stal spôsobom ako subjektivizovať to, čo sa teraz v realite deje vinou štátu, ktorého som občanom. 

Hovoril som o strate a smútení. 

Ale je aj iný druh prázdnych miest, iný druh trhliny, o ktorej hovoria psychoanalytici. Je ňou trhlina vznikajúca radikálnym odlúčením od možnosti symbolizácie, freudovské „zavrhnutie“ (Verwerfung). Môže sa to prejavovať napríklad nemožnosťou niesť zodpovednosť za čokoľvek, za nejaké zlo – vtedy ho človek môže vnímať ako niečo, čo prichádza len zvonku, čo pácha niekto iný. Nie je tu priestor pre mechanizmus smútku, ani pre dialektiku medzi nezmyslom a pokusom ho symbolizovať. Práve táto absencia ma v posledných prezidentových prejavoch, ktoré boli z rétorického hľadiska naplnené rôznymi pozitívnymi ideálmi, vydesila. A práve dnes máme do činenia so zívajúcou priepasťou v srdci ruského štátu. Ako sa vyjadril psychoanalytik Michail Strachov, to odtiaľ teraz „namiesto slov letia bomby“. 

Mojou odpoveďou na túto prázdnotu je smútok. Možnosť nájsť odpoveď na túto dieru v srdci Ruskej federácie pre mňa vedie cez moju intímnu Vlasť, Vlasť ako stratu.

 

Vyhlásenie belgického federálneho premiéra Alexandra de Crooa (flámska liberálnodemokratická strana Open VLD) o vojne na Ukrajine v belgickej Snemovni reprezentantov

Vypracovali: študentky holandčiny v prvom ročníku magisterského stupňa (predovšetkým Petrana Pivarčeková a Soňa Nováková) z Katedry germanistiky, nederlanistiky a škandinavistiky FiF UK pod vedením Petry Milošovičovej

 

Dámy a páni,

vážení kolegovia,

prežívame dnes jednu z najtemnejších chvíľ od čias druhej svetovej vojny.

Po náročnom budovaní mieru na Balkáne v 90. rokoch sme si mysleli, že mier v Európe je neohroziteľný.

Dnes je však všetko inak.

Na európskej pôde, hraniciach Európskej únie a území NATO vypukol vojenský konflikt. Neslýchaná a neuveriteľná ruská agresia voči nevinnej Ukrajine.

Putinove najlepšie roky sa už minuli.

V priebehu uplynulých mesiacov vyšlo do ulíc mnoho odvážnych ruských občanov, ktorí vyslovili svoj nesúhlas s autokraciou a kleptokraciou ruského prezidenta.

Niektorých brutálne zbili, niektorých otrávili a zavraždili.

Dnes je Putinova agresia namierená na 45 miliónov Ukrajincov.

Je mu jedno, či hovoria po rusky alebo po ukrajinsky.

Putinovi prekáža, že Ukrajinci sú slobodní občania.

Prekáža mu, že Ukrajina je slobodná krajina.

Krajina, ktorá sa rozhoduje sama.

A áno, krajina, ktorá chce mať západnú orientáciu.

Putinova agresia je preto útokom proti slobode.

Rusko momentálne útočí iba na Ukrajinu. Neexistujú dôkazy o tom, že by v dôsledku tejto agresie boli ohrozené aj členské štáty NATO.

Niektoré európske krajiny sa však cítia ohrozené a preto sa dnes odvolali na Článok 4 Zmluvy o NATO. Ak sa krajiny cítia z hľadiska svojej územnej celistvosti, politickej nezávislosti alebo bezpečnosti ohrozené, pristúpi aliancia k rokovaniu.

Na základe Článku 4 sa dnes ráno uskutočnili prvé konzultácie a zajtra budeme rokovať s predstaviteľmi štátov alebo predsedami vlád 30 krajín NATO.

Spolu s našimi spojencami podnikneme všetky obranné kroky, ktoré by agresora odstrašili. Naše aktivity však vždy budú preventívne, primerané a nebudú mať eskalujúci charakter.

Na vnútroštátnej úrovni medzitým prijímame potrebné opatrenia, ktoré chránia našu kritickú infraštruktúru.

Na dnešnom mimoriadnom zasadnutí rozhodne Európska rada o prísnejších sankciách voči Rusku. O najtvrdšom balíku opatrení v histórii Únie.

Čas postupných sankcií sa skončil. Musíme konať, inak Putina nezastaví ani dobytie Ukrajiny.

Robíme to preto, aby sme oslabili ruský vojensko-priemyselný komplex.

Tieto sankcie sa týkajú viacerých oblastí.

V prvom rade ide o sankcie finančné.

Ruské banky a štátne spoločnosti musíme odstrihnúť od medzinárodných peňažných trhov.

Okrem bánk a obchodných spoločností musia naše sankcie postihnúť aj predstaviteľov politickej a hospodárskej elity: ruských oligarchov a klub kleptokratov zhromaždených okolo Putina.

Sankcie musíme zamerať aj na technológie, ktoré Rusko potrebuje na udržanie svojej ekonomiky a vojenských aktivít.

Kolegovia,

dovoľte mi, aby som sa vyjadril jasne: cieľom týchto sankcií nie je zasiahnuť ruský ľud, ale zvýšiť tlak na autokratický režim v Kremli.

V tejto chvíli ide o mier a bezpečnosť v Európe.

Vladimír Putin považuje demokraciu za slabosť a západné hodnoty sú pre neho bezcenné.

Dôvod je jasný: na rozdiel od neho nepoužívame fyzické násilie.

Neriskujte ľudské životy v zbytočných vojnách.

Pretože odmietame jeho zákon silnejšieho a uprednostňujeme politický dialóg pred riadenými strelami.

Kolegovia,

tento model agresie a vojny je odsúdeniahodný a zastaraný. Stojí na slabých základoch.

V ruskej spoločnosti panuje nedôvera. Ekonomika je postavená na koncepcii, kde sa malá skupina obohacuje na úkor širokej verejnosti.

Ide o režim, ktorý obmedzuje slobodu a zotročuje ľudí.

Naša demokracia sa možno zdá krehká, je však oveľa silnejšia.

Pretože je založená na slobodnej vôli a dobrovoľnej spolupráci.

Kolegovia,

situáciu sa nám podarí zvrátiť len vtedy, ak vytvoríme pevný blok s našimi európskymi partnermi a spojencami v NATO.

V nasledujúcich dňoch a mesiacoch musíme mať silnú západnú základňu.

Iba spoločne sme schopní zastaviť veľkú nespravodlivosť Ruska voči Ukrajine.

Jediným východiskom z tejto krízy je okamžité potlačenie násilia.

To, čo sa dnes deje, sa netýka len Ukrajiny.

Ide aj o našu európsku bezpečnosť.

O našu Európu.

Európa, ktorá sa rozhodne rozhoduje pre medzinárodný právny štát, a Európa, ktorá sa naučila, že vojna prináša len prehry.

 

Vyjadrenie francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona v deň vypuknutia vojny, 24. februára 2022

Vypracovali: Anna Kollárová, študentka francúzštiny v druhom ročníku bakalárskeho stupňa z Katedry romanistiky, pod vedením Jany Truhlářovej

 

Rusko v noci začalo masívny vojenský útok na Ukrajinu. V tejto skúške stojí Francúzsko na strane Ukrajiny. Chcel by som vzdať poctu odvahe a odhodlaniu ukrajinského ľudu. Jeho sloboda je našou slobodou.

Na tento vojnový akt odpovieme rázne, s rozvahou, odhodlaním a jednotou.

Bez váhania podporíme Ukrajinu. A prevezmeme celú zodpovednosť za ochranu suverenity a bezpečia našich európskych spojencov.

Neustupujme ani o krok zo svojej jednoty v týchto nepokojných časoch, keď znovu ožívajú prízraky minulosti a bude dochádzať k početným manipuláciám. Z jednoty v našich princípoch slobody, suverenity a demokracie. Na týchto princípoch staviame a aj naďalej nás budú spájať.

 

Stanovisko Charlesa Michela, predsedu Európskej rady z 25. februára 2022

Vypracovali: Henrieta Bučíková, študentka francúzštiny v druhom ročníku bakalárskeho stupňa z Katedry romanistiky, pod vedením Jany Truhlářovej

Dnes ráno sme sa na európskom kontinente prebudili do iného sveta. Svet, v ktorom je poriadok založený na pravidlách otrasený a napadnutý mimoriadne krutým spôsobom. Bola to pre nás príležitosť potvrdiť naše rázne odsúdenie tejto vojenskej agresie, tejto vojny, ktorú rozpútalo klamstvo, falošné zámienky a chabé výhovorky. Mali sme tiež príležitosť opäť potvrdiť jednotu Európskej únie, jednotu členských štátov, jednotu s našimi partnermi, s našimi priateľmi na celom svete pri obrane medzinárodného práva, pri obrane dohôd založených na pravidlách, ktoré ponúkajú najväčšie záruky mieru, bezpečnosti a stability.

 

Stanovisko: Bernard-Henri Lévi, francúzsky filozof z 24. a 26. februára 2022

Vypracovali: Henrieta Bučíková, študentka francúzštiny v druhom ročníku bakalárskeho stupňa z Katedry romanistiky FiF UK, pod vedením Jany Truhlářovej

Putin si vybral bomby a krv. Hanba mu. Súcitíme s týmito ženami a mužmi, ktorí sa v Kyjeve chvejú a plačú. Je to totálna bezcharakternosť, ale terčom je každý Európan, každý, kto miluje slobodu. Ako povedal Roosevelt po útoku na Pearl Harbor: Deň potupy.

Putinovou chybou bolo, že podcenil Zelenského. Ten uprednostnil smrť so zbraňou v ruke, posilňuje odpor Kyjeva, prehovára k svojmu ľudu a vedie diplomatické rokovania. Ako hrdinovia varšavského geta. Alebo, ak mu pomôžeme, ako odporcovia schopní víťaziť.

 

Prejav nemeckého kancelára Olafa Scholza (skrátená verzia)

Vypracovali: Soňa Nováková, študentka nemčiny z Katedry germanistiky, nederlanistiky a škandinavistiky FiF UK pod vedením Zuzany Guldanovej

„Štvrtok 24.2.2022 predstavuje prelom v dejinách nášho kontinentu. Ruský prezident Vladimír Putin zaútočil na Ukrajinu a rozpútal chladnokrvnú agresívnu vojnu, a to z jediného dôvodu – sloboda občanov Ukrajiny spochybňuje jeho vlastný utláčateľský režim. Takéto konanie je proti ľudskosti a podľa medzinárodného práva je nezákonné. Nemožno ho ničím a nikým ospravedlniť.

Hrôzostrašné fotografie z Kyjeva, Charkova, Odesy alebo Mariupoľa svedčia o bezohľadnosti ruského prezidenta, zachytávajú donebavolajúcu nespravodlivosť a bolesť ukrajinských občanov, ktorých považujeme za našich blízkych susedov. Viem si presne predstaviť, aké otázky si kladú naši občania v týchto dňoch doma pri večeri, čo všetko ich znepokojuje, keď sa dívajú na hrozné správy o vojne. Mnohým z nás utkveli v pamäti príbehy o vojne od našich rodičov či prarodičov. Pre mladých ľudí je vojna v Európe priam nepredstaviteľná.

Zažívame historický medzník v našich dejinách. Svet už nikdy nebude taký, ako sme ho poznali. Podstatou problému je otázka, či môže moc prelomiť právo. Či dovolíme Putinovi, aby nás vrátil do 19. storočia, keď svet ovládali veľmoci. Alebo či pozbierame sily, a vojnovému štváčovi, akým je Putin, stanovíme hranice.

...

Vážené dámy a páni, útokom na Ukrajinu sa ruský prezident nesnaží len o odstránenie nezávislej krajiny z mapy sveta, ale aj o narušenie európskeho bezpečnostného poriadku, ktorý existoval takmer pol storočia od záverečného aktu KBSE podpísaného v Helsinkách. Putin sa týmto krokom postavil proti celému medzinárodnému spoločenstvu.

...

Inváziou na Ukrajinu vytvoril ruský prezident Putin vo štvrtok novú skutočnosť, ktorá si vyžaduje jasnú odpoveď. My sme odpovedali. Ako už isto viete, včera sme rozhodli o dodávke nemeckých zbraní na obranu Ukrajiny. Na agresiu Putina nemožno reagovať inak.

Prezident Putin by nemal podceňovať naše odhodlanie brániť spoločne so spojencami každý meter štvorcový nášho územia. Myslíme to veľmi vážne. Prijatím ktorejkoľvek krajiny do NATO sme vyjadrili odhodlanie brániť ju rovnako ako vlastnú krajinu.

Nemecké ozbrojené sily rozšírili svoju podporu východným spojencom a budú v tom aj naďalej pokračovať. Za toto gesto by som sa chcel poďakovať ministerke obrany. V Litve, kde vedieme operačnú skupinu NATO, sme navýšili počet našich vojsk. Naše nasadenie v Air Policing (ochrana vzdušného priestoru) v Rumunsku, sme predĺžili a rozšírili. Chceme sa zúčastniť na budovaní novej jednotky NATO na Slovensku. Naše námorníctvo posilňuje obranu v rámci Severného, Baltického a Stredozemného mora dodatočnými loďami. Sme pripravení obraňovať aj vzdušný priestor našich spojencov vo východnej Európe raketami protivdzušnej obrany.

...

Vážené dámy a páni, vieme za čím si stojíme, aj vzhľadom na našu vlastnú históriu. Usilujeme sa o mier v celej Európe. Nikdy sa nestotožníme s násilím ako politickým prostriedkom. Budeme bojovať o mierové riešenie konfliktov. Nepoľavíme, kým sa nám v Európe nepodarí opäť nastoliť mier.“ 

 

Ukrajina, čo ďalej?

Andrzej Halicki, poľský poslanec Európskeho parlamentu (komentár z 29. januára 2022)

Vypracovali: študenti a študentky prvého ročníka magisterského stupňa z odboru stredoeurópske štúdiá (Veronika Beregszásziová, Stepan Kaliukanov, Alexandra Maťková, Viktória Szabóová, Zuzanna Sodo, Patrícia Velčická) pod vedením Zuzany Obertovej

 

Vnútri krajiny sa Putin bojí Navaľného a mimo Ruska demokratickej Ukrajiny. Ovláda ho strach. Poľská vláda by mala v súčasnej bezpečnostnej kríze výraznejšie stáť za našimi východnými susedmi, podporovať ich vojensky a nechodiť na stretnutia s podporovateľmi Putina. Mali by sme pripraviť pôdu na perspektívu praktickej a ambicióznej európskej integrácie Ukrajiny s plným prístupom k vnútornému jednotnému trhu EÚ.

O čo ide Putinovi?

Dlhoroční experti na Ukrajinu a Rusko zdôrazňujú, že to, či Rusko začne na Ukrajine ďalšiu vojnu, možno nevie ani sám Putin. Kremeľ môže mať rôzne ciele a my tu v Poľsku a všeobecne na Západe máme tendenciu im pripisovať príliš veľa strategického myslenia. Putin možno najprv bude chcieť vtiahnuť západ do svojej logiky, chce aby ho uznali za dôležitého a vplyvného hráča.

Mnohonásobné rokovania v rôznych formátoch, či už v Bruseli, v Ženeve, alebo vo Washingtone len upevňujú pozíciu Putina ako vo vnútri krajiny, tak aj na medzinárodnej scéne. Počas takýchto rokovaní Putin získava čas na rozmýšľanie, a ten mu umožňuje oveľa ľahšie nachádzať a zdôrazňovať rozdiely medzi štátmi a organizáciami Západu, a tým pádom aj on sám je braný oveľa vážnejšie, než by to naznačoval ekonomický a politický stav Ruska.

Nie všetci na Západe a najmä v Európe považujú rokovania s Putinom za správne. Aj preto chce Putin predovšetkým rokovať s USA o vojenských záležitostiach, a nie s Európou o politike.

Keď aj rokuje z Európou, tak len s jednotlivými štátmi, a nie z predstaviteľmi štruktúr únie, keďže spoločná sila skoordinovanej práce členských štátov EÚ by bola oveľa zložitejšou výzvou pre vyjednávačov. Rozhovory môžu prebiehať aj preto, aby bolo ľahšie pripísať vinu za potenciálnu vojnu Západu alebo preto, aby predstieral „dobrú vôľu“. Podobné naratívy začína ruská propaganda už používať.

Podľa mňa je jasné, že rokovania bez účasti EÚ nebudú prelomové. Niektorí, ako napríklad Timothy Snyder, naznačujú, že Putin by pri rokovaniach o bezpečnosti v Európe chcel ovplyvniť dianie vnútri Spojených štátov. Nedá sa úplne vylúčiť ani koordinácia Moskvy a Pekingu a snaha odvrátiť pozornosť medzinárodného spoločenstva od čínskej politiky alebo iných nepriateľských politických akcií Moskvy. Napríklad v kontexte Bieloruska.

V čom je problém?

Jednoduchšie ako definovať, čo Putin chce, je definovať, čo diktátor nechce, a to je členstvo Ukrajiny v NATO. V širšom zmysle – ide mu, samozrejme, o to, aby Západ blokoval alebo si

neželal politické a ekonomické zbližovanie Ukrajiny a krajín tohto regiónu, Moldavska a Bieloruska, so západným svetom.

Takýto proces integrácie a koordinácie sa zrýchlil napríklad v Moldavsku, kde po víťazstve prívržencov reforiem zhromaždených v strane PAS a okolo prezidentky Mai Sanduovej sa parlament a exekutíva dôsledne usilujú o hlboké reformy oslobodzujúce krajinu od korupcie a oligarchizácie.

To isté by bolo nevyhnutné, keby Lukašenko, ktorého Rusko podporovalo proti vôli bieloruskej spoločnosti, stratil moc v Bielorusku. Putin si teda mohol povedať „teraz alebo nikdy“ a prostredníctvom napätia na Ukrajine, použitia armády a skutočnej hrozby vojny oslabiť procesy demokratizácie v regióne.

Najväčšou hrozbou pre Putina (a pre Lukašenka) je preto demokracia alebo minimálne spravodlivé voľby, pretože pre nich budú znamenať stratu moci. Príklad Petra Porošenka ukázal, že reálne voľby na Ukrajine a pokojné odovzdanie moci zo strany úradujúceho prezidenta sú možné. Prečo by to nebolo možné v Rusku?

Vo svetle hrozby vojny a boja o prežitie ustupujú všetky veci do úzadia. Demokratické slobody, práva politických väzňov a ďalšie problémy blednú. Prežitie sa počíta a ten, kto velí armáde, rozhoduje o vývoji udalostí. Putin teda myslí o krok dopredu.

Vo vnútri krajiny sa Putin bojí Navaľného a mimo Ruska demokratickej Ukrajiny. Strachom chce ľudí presvedčiť, že aj keby mali pravdu, nemali by sa zastávať svojich práv, pretože buď budú čeliť vojne, alebo prídu o osobnú slobodu. Ten druhý prípad zažíva veľký počet ľudí v Rusku a Bielorusku a ten prvý na Ukrajine. Nemôžeme zabudnúť, že Ukrajina je vo vojne už osem rokov. Toto je bežná chyba v súčasnej diskusii. Ukrajina nielenže ráta s novou vojnou, ale od roku 2014 znáša náklady na vojnu a všetko, čo s ňou súvisí, vrátane smrti mnohých tisícov vlastných občanov.

Čo urobí Poľsko?

V tejto situácii by sa Poľsko malo, samozrejme, postaviť na stranu Ukrajiny, vrátane vojenskej podpory. Politicky by sme však mali v EÚ pripraviť pôdu na perspektívu praktickej a ambicióznej európskej integrácie pre Ukrajinu podľa stratégie „všetko okrem inštitúcií“ s plným prístupom na jednotný trh EÚ. Ide aj o konkrétne kvóty a technické riešenia programov EÚ, konzultované s ukrajinskou stranou.

Naším cieľom by malo byť líderstvo v úniových a bilaterálnych rozhovoroch. Rovnako ako aktívnejšia účasť na príprave prípadných sankcií proti Rusku. Malo by to tak byť, ale z praktických dôvodov to tak nie je. Zahraničná politika Práva a spravodlivosti (PiS) je úplne podriadená vnútornému boju: na jednej strane bojuje proti opozícii, na druhej strane proti nezávislým sudcom a iným odporcom PiS.

Táto skutočnosť a slabé politické postavenie ministra Raua vo vládnucom tábore v podstate vylučuje možnosť aktívnej účasti Poľska v rozhodovacom procese EÚ. V súčasnej situácii by Poľsko nemalo byť odsúdené výlučne na oficiálnu výmenu informácií. A máme veľa dôvodov domnievať sa, že je to tak. Ziobro má väčší vplyv na našu pozíciu v Bruseli než Rau.

Postoj Nemecka a ďalšie krajiny

Nie sme jediný národ, ktorý sa emocionálne, ekonomicky a politicky angažuje v situácii na Ukrajine. Spomedzi stanovísk rôznych krajín EÚ vzbudzuje emócie postoj Nemecka. Berlín a nemecká pozícia sú v menšine, pokiaľ ide o názor na dodávky zbraní Ukrajine, a v širšom zmysle o politiku voči Rusku v kontexte posledných mesiacov.

Výrazne je to cítiť v Bruseli. Myslím si, že súčasná kríza je posledný budíček pre Nemecko, aby aktualizovalo svoju zahraničnú politiku. Už nežijeme v mierových časoch 90. rokov 20. storočia, keď bolo možné budovať medzinárodnopolitické stratégie založené výlučne na ekonomike. Bývalý litovský premiér Andrius Kubilius má pravdu, keď píše, že dodávky obranných zbraní Ukrajine by dnes mali byť prioritou každého členského štátu NATO.

Spor o dodávky zbraní na Ukrajinu je nielen spor medzi jednotlivými krajinami, ale tiež dôležitá téma vnútorných národných diskusií. Dokonca ani Zelení, ktorí sú dnes zodpovední za zahraničnú politiku v nemeckej vláde, už nie sú takí dogmatickí ako pred nástupom k moci. Na poslednom zasadnutí výboru pre zahraničné veci EP jedna zo „zelených poslankýň“ nevylúčila, že podporí pokus o zhromaždenie vojenského materiálu a jeho odovzdanie Ukrajine cez inštitúcie EÚ.

Iným príkladom môže byť výzva 73 popredných odborníkov a politológov na prísnu nemeckú politiku voči Rusku, nedávno zverejnená v Die Zeit. Myslenie nemeckých elít sa teda vyvíja a ministerka Baerbock sa môže čoskoro stretnúť s kritikou vlastného kabinetu.

Zatiaľ ju zachraňujú prieskumy verejnej mienky u našich západných susedov, ktoré potvrdzujú, že spoločnosť zostáva pacifistická – teda väčšinou podporuje to, že ich vláda neobchoduje so zbraňami s Ukrajinou, to sa však môže zmeniť. Najmä preto, že Berlín túto stratégiu nerealizuje dôsledne voči iným regiónom sveta. Prečo teda nie je dovolené predávať zbrane na Ukrajinu, ale do Turecka alebo Afriky áno?

Normandský formát a nedávne rokovania v Paríži považujem za chybu. Pokus vypracovať riešenie pomocou tohto nástroja nemôže byť úspešný, pretože normandský formát je zastaraný, opotrebovaný a neúčinný. V tejto situácii by za rokovacím stolom nemalo sedieť len Francúzsko a Nemecko, ale aj vysoký predstaviteľ EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, ktorý by stratégiu a každý rokovací krok konzultoval s členmi Rady EÚ.

Demokratizácia Ruska je strategickým cieľom ani nie tak pre Západ, ako pre veľkú časť ruskej spoločnosti. Pri takýchto tézach treba byť opatrný, ale nevylučujem, že pri súčasných rokovaniach veľká časť Rusov nepodporuje Putina, ale NATO a predstaviteľov západných inštitúcií. A určite podporujú Ukrajincov, rovnako ako podporovali a podporujú Bielorusov, ktorí protestovali proti Lukašenkovmu režimu.

Putin už vlastne nereprezentuje nálady a záujmy celej spoločnosti, ale len záujmy svojej mafie a oligarchov okolo neho. Nie je schopný modernizovať krajinu a skupinu, ktorá s ním vykonáva moc. Ktokoľvek sedí za rokovacím stolom s Ruskom, by si mal položiť otázku, s kým a o čom hovorí. Rokovania môžu mať zmysel, ale Putin by nemal určovať ich agendu.

Diplomatické argumenty by mali byť posilnené skutočnými vojenskými akciami, hrozbou obrovských sankcií a skutočnou podporou Ukrajine. Je tragédia, že sa Poľsko nemôže podieľať na tomto procese v rozsahu svojich ambícií, cieľov a záujmov. Môže za to strana Právo a spravodlivosť a ich žalostná politika, ktorá ničí potenciál štátu.