Nikola Fričová: Absolútne som nečakala, že sa mi bez tréningu podarí získať striebro
Je úspešnou slovenskou reprezentantkou v lyžovaní na tráve, v akrobatickom lyžovaní a v skikrose. V lyžovaní na tráve získala veľký krištáľový glóbus, v skikrose je zas držiteľkou striebornej medaily, ktorú získala na Svetovej zimnej univerziáde v Lake Placid. Okrem toho jej patrí aj malý krištáľový glóbus za celkový triumf v slalome. V súčasnosti študuje trénerstvo zjazdového lyžovania na Fakulte telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského. Viac o tom, ako vyzerá lyžovanie na tráve a čo chce ešte dosiahnuť, nám Nikola Fričová prezradila v rozhovore.
Ako ste sa dostali k zjazdovému lyžovaniu, skikrosu a lyžovaniu na tráve?
Kto Vás k tomu viedol? Odmalička som robila alpské lyžovanie, ktorému som sa venovala do šestnástich rokoch ako juniorská reprezentantka. V lete som skúšala všetky druhy športov, ktoré sa podobali lyžovaniu. S trávovým lyžovaním som začínala v dvanástich a dostala som sa k nemu cez inline korčuľovanie. Skikrosu sa venujem od sedemnástich, keď som skončila s alpským lyžovaním. V lete sa teda venujem trávovému lyžovaniu a v zime skikrosu.
Viedol Vás k týmto športom niekto z rodiny či známych, alebo ste si ako malá sama povedala, že toto chcem skúsiť?
V škôlke som práveže chcela tancovať, keďže všetky dievčatá v mojom veku tancovali. Dva roky som chodila na spoločenské tance. Ale v tom čase moja suseda lyžovala a ja som to chcela tiež skúsiť. Časom som úplne prešla na alpské lyžovanie a viedla ma k nemu celá rodina. Nikto z rodiny síce nelyžoval, no každý športuje. Už v troch rokoch ma rodičia učili lyžovať a neskôr som lyžovala aj ja. Pretekať som začala v siedmich rokoch. Rodičia so mnou chodili na všetky sústredenia, no veľkou podporou je aj môj dedo, ktorý tiež celý život športuje.
Ktorá z disciplín Vás baví viac?
Tým, že sa venujem obom športom naraz na najvyššej úrovni, tak ma to baví rovnako. Trávové lyžovanie trénujem cez leto, skikros zas v zime. Vďaka lyžovaniu na tráve sa však viac osobne poznám so športovcami z iných krajín, na súťažiach preto panuje dobrá atmosféra. Na druhej strane, pri skikrose zažívam väčší adrenalín.
Aký je rozdiel medzi týmito disciplínami?
Pri lyžovaní na tráve sú disciplíny rovnaké ako pri alpskom lyžovaní – klasický slalom, obrovský slalom, Super-G a kombinácia. Iba zjazd nejazdíme. Skikros je akrobatickou disciplínou a sú tam terénne nerovnosti – skoky, klopenky. Najväčším rozdielom je to, že pri skikrose štartujú štyria pretekári naraz a postupujú dvaja do finále. Pri lyžovaní na tráve sa súťaží v dvoch kolách, kde sa zrátavajú časy z prvého a druhého kola.
Ktorý z týchto športov je ťažší?
Skikros, pretože trať je zakaždým iná, súťažíme v iných lyžiarskych strediskách, takže sa stále menia nerovnosti na trati. Najlepší výsledok dosiahne pretekár, ktorý sa najrýchlejšie prispôsobí trati. Lyže na trávu sú špeciálne upravené, majú snežné pásy.
Je takáto výstroj drahšia ako výstroj na alpské lyžovanie a skikros? Treba sa o ňu nejako špeciálne starať?
Cenovo je to úplne rovnako. Využívame rovnaké oblečenie – prilbu, rukavice aj kombinézu. Líšia sa iba lyže.
Máte aj nejaké špeciálne ochranné prvky pri lyžovaní na tráve?
V podstate nemáme špeciálne chrániče, iba korytnačku ̶ chrbtový chránič a prilbu. V kombinéze máme iba výplne, ktoré stlmia náraz tela s bránou.
Aké sú podmienky súťaží v trávovom lyžovaní a ako takéto disciplíny vyzerajú?
Musíme prejsť čo najrýchlejšie postavenú trať s prekážkami. Poradie pretekárov sa určuje buď podľa medzinárodne získaných bodov alebo poradia v Svetovom pohári. Pretekári jazdia na čas v dvoch kolách.
Ktorá krajina má najúspešnejších pretekárov v lyžovaní na tráve?
Momentánne je to Česko, ktoré má vybudované veľkú základňu v tomto športe. Každý rok privedú k lyžovaniu na tráve veľmi veľa detí, ktoré si vychovajú do juniorských a dospelých kategórií.
Pred dvomi rokmi ste získali veľký krištáľový glóbus a stali sa tak celkovou víťazkou Svetového pohára v lyžovaní na tráve. Čo pre Vás znamená tento úspech?
Nesmierne som rada. Každú sezónu som sa zlepšovala v celkovom poradí, no vôbec som nečakala, že v tom roku by som mohla získať celkové víťazstvo. Bol to skvelý pocit a drina sa na víťazstve preukázala.
Minulý rok ste získali striebornú medailu na Svetovej zimnej univerziáde v Lake Placid v New Yorku v skikrose, vďaka čomu ste si vyslúžili aj tretie miesto v ankete Slovenskej asociácie univerzitného športu v kategórii Najúspešnejší športovec na medzinárodnom poli. Čo predstavovalo pre Vás najťažšiu skúšku na tejto zimnej univerziáde?
V sezóne pred univerziádou som vôbec nestála na snehu, ešte som ani nevedela, či budem vôbec pretekať. Bola som nominovaná a nemala som žiadne očakávania. Obyčajne zvyknem trénovať už od októbra, no keď som prišla v januári do Ameriky, až tam som na snehu stála prvýkrát. Absolútne som nečakala, že by sa mi bez tréningu podarilo získať striebro.
Čo považujete za svoj najväčší úspech?
Určite to, že som získala veľký krištáľový glóbus v kyžovaní na tráve a striebornú medailu zo skikrosu zo Zimnej Univerziády. Krištáľový glóbus môžeme získať tak, že zbierame body za každé preteky v sezóne, body sa spočítajú a víťazom je ten, ktorý získa najviac bodov.
Ako vyzerajú Vaše tréningy? Máte rovnakého trénera pre všetky športy?
Nie, v lete mám iného trénera ako v zime. Pri skikrose je oveľa komplikovanejšie nájsť trénera, pretože na Slovensku sa množstvo pretekárov dá spočítať na jednej ruke. Posledných pár rokov som chodila s otcom a pridávala som sa na tréningy k iným tímom. Tento rok budem prvú sezónu trénovať s tímom z Veľkej Británie, ktorý má trénera Čecha.
Čo Vás najbližšie čaká? Ako sa pripravujete na súťaže?
Do začiatku apríla budem súťažiť v skikrose, aj keď ma nečaká vrchol sezóny ako majstrovstvá sveta či univerziáda. Preto mám čas sa venovať iba pretekom a tréningu. Plánujem jazdiť aj Európsky pohár, kde sa priebežne zbierajú body do celkového poradia. Chcem sa tam čo najlepšie umiestniť. Európsky pohár trvá od januára do apríla a absolvujem okolo 4 až 5 pretekov po sebe.
Predpokladám, že ste už začali s prípravou. Koľko mesiacov vám zaberie príprava?
Súťaže v lyžovaní na tráve trvajú do septembra, potom mám kratšiu pauzu a od novembra sa začínam pripravovať v skikrose. Preteky zvyknú byť už aj v decembri. Niektorí športovci sa pripravujú napríklad už od mája, keď chodia na sústredenia, ide skôr o kondičnú prípravu. Od septembra sú už na snehu. Tým, že robím aj lyžovanie na tráve, tak začínam s prípravou neskôr.
Ako vyzerajú súťažné disciplíny v skikrose?
Disciplína je len jedna, väčšinou v prvý deň býva tréning na trati. Na druhý deň ráno máme opäť tréning a kvalifikáciu, počas ktorej ide každý pretekár sám v trati a merajú mu čas. Podľa získaných časov v kvalifikácii sa vytvorí pavúk, kde sa vytvoria štyri rozjazdy, pričom z každého postupujú dvaja pretekári. Neskôr sa rozdelia do veľkého a malého finále.
Máte ešte nejaký nesplnený sen, čo sa týka športu?
V lyžovaní na tráve by som chcela získať ďalší krištáľový glóbus za celkové víťazstvo v Svetovom pohári. Ešte sa mi nepodarilo získať zlatú medailu na Majstrovstvách sveta, doteraz som mala už striebro aj bronz. V skikrose by som sa chcela kvalifikovať na Olympijské hry.
Máte aj stanovené, do koľkých rokov by ste si tento cieľ chceli splniť?
V iných športoch väčšinou končia vo veku okolo 25 až 30 rokov, ale v skikrose sú najlepšie dievčatá, ktoré majú práve okolo 30 rokov. Preto sa hovorí, že sa v skikrose netreba nikam ponáhľať. No bola by som rada, ak by sa mi podarilo o dva roky kvalifikovať na Zimné olympijské hry. Myslím si však, že stále sa môžem kvalifikovať aj na tie ďalšie ZOH.
Dá sa skĺbiť štúdium a športová kariéra?
Doteraz som nemala problém so štúdiom. Mám individuálny študijný plán, ktorý je rozdielny oproti klasickému iba v tom, že môžem mať viac absencií ako ostatní spolužiaci. Predmety aj termíny skúšok máme narovnako.
Myslíte si, že Vám aj pri všetkých Vašich športových úspechoch vie fakulta ešte niečo ponúknuť?
Určite áno. S trénovaním som predtým nemala žiadnu skúsenosť. Vďaka štúdiu som začala trénovať deti v lyžiarskom klube. Najskôr som bola na vážkach, či to zvládnem. Práve fakulta mi pomohla v tom, aby som sa rozhodla trénovať menšie vekové kategórie – od 5 do 13 rokov v zjazdovom lyžovaní. Už sa tomu venujem rok a pol. V rámci Slovenska chodia aj na súťaže, napríklad na Slovenský pohár pre deti či na oblastné ligy.
Radka Rosenbergová