Študentka UK navrhla stratégiu k lepšej udržateľnosti elektrární
Sabina Rýzková je v piatom ročníku Fakulty managementu UK. Študuje medzinárodný manažment po nemecky a už je spoluautorkou vedeckého výstupu. Pri príležitosti Medzinárodného dňa študentstva jej rektor UK za tento vedecký výstup, vynikajúce výsledky a aktívne pôsobenie v Akademickom senáte FM UK udelil pochvalu. Viac nám o tomto projekte prezradila v rozhovore.
Prečo študujete medzinárodný manažment po nemecky?
Už od prvého stupňa ZŠ som študovala nemecký jazyk, a tak som si hľadala vysokú školu, kde by som využila nemčinu. Podarilo sa mi nájsť Fakultu managementu, ktorá poskytuje odbor medzinárodný manažment v nemeckom programe. Manažment zahŕňa veľké množstvo oblastí, na ktoré sa môžete v praxi zamerať. Máme tu veľkú rozmanitosť predmetov – okrem manažmentu aj ekonómiu, financie, personalistiku, marketing či účtovníctvo.
Popíšte nám, o čom je vedecký výstup v časopise, na ktorom ste pracovali a ktorý je súčasťou databázy Web of Science - Emerging Sources Citation Index (ESCI)?
Mala som predmet Manažment projektov a programov s doktorkou Líviou Bott Domonkos, ktorá ma oslovila, či by som mohla participovať na tomto článku a pomôcť jej s výstupom. Okrem toho na ňom spolupracujú aj docent René Pawer a docent Marian Šuplata. Článok je o regionálnom rozvoji v cezhraničných oblastiach Slovenska a Maďarska v novom programovom období EÚ. Skúmali sme, aké sú možnosti regionálneho rozvoja týchto dvoch krajín cez projekty INTERREG a ich dopad na sociálno-ekonomické javy. Osobitne sme riešili aj dopad Covid-19 na tieto javy. Článok analyzuje historický vývoj programov INTERREG a ich vplyv na tematické oblasti ako ekonomický rast, inovácie a sociálnu inklúziu. Zároveň preskúmava nové priority a opatrenia v rámci programu INTERREG pre obdobie 2021-2027, s dôrazom na podporu európskej teritoriálnej spolupráce a reakciu na pandémiu.
Ako vyzeral výskum, ktorý bol súčasťou vedeckého výstupu?
V rámci cezhraničnej spolupráce sme porovnali programové obdobia EÚ, na základe ktorých sme prognosticky predvídali spôsoby čerpania eurofondov. Článok preskúmava aj plán obnovy Next Generation EU, ktorý má napraviť bezprostredné hospodárske a sociálne škody spôsobené pandémiou koronavírusu. Tento vedecký výstup je prínosom pre praktickú oblasť riešiteľov, ktorí žiadajú o eurofondy, ale aj pre oblasť regionálneho rozvoja, ktorá je nosným pilierom Katedry medzinárodného manažmentu, kde študujem.
Lívia Bott Domonkos zapojila katedru do výskumu, keďže je expertkou INTERREGU. Mali sme k dispozícii dáta priamo zo spojeného sekretariátu Slovenska a Maďarska a európskych inštitúcií. Realizovali sme kvantitatívny výskum – online formulár na vzorke respondentov. Dáta sme zbierali od prijímateľov grantov v cezhraničných oblastiach a použili sme aj databázy, ktoré obsahujú potrebné informácie o spôsobe čerpania eurofondov.
Akým spôsobom plán obnovy napravil škody spôsobené koronavírusom?
V západnej a južnej časti Slovenska, najmä okolo Bratislavy, sa odstránili administratívne prekážky pre cezhraničné projekty. Pandémia však spôsobila nižší záujem o cezhraničné projekty vo vzdelávacích inštitúciách v dôsledku iných priorít (napríklad online vzdelávanie). Vďaka nárastu počtu obyvateľov v predmestiach stúpol o 20 % záujem o program INTERREG HU SK. Rozšírenie cezhraničného územia síce pomohlo Bratislave, no môže byť výzvou pre okolité regióny. Celkovo výskum poukázal na potrebu prispôsobiť cezhraničné projekty meniacim sa trendom v spoločnosti a geografii.
NextGenerationEU predstavuje plán obnovy pre EÚ, ktorý má pomôcť pri obnove Európy formou rôznych grantov a úverov. Cieľom je zelenšia, digitálnejšia a odolnejšia Európa. Slovenský plán obnovy sa zameriava na zelenú ekonomiku (rozvoj udržateľnej dopravy, prechod na obnoviteľné zdroje energie, energetická hospodárnosť budov a dekarbonizácia priemyslu), vzdelávanie (napr. rozvoj gramotnosti, kritického myslenia a digitálnych a mäkkých zručností žiakov), ďalej sa zameriava na vedu, výskum a inovácie (prilákanie a udržanie vysokokvalifikovaných ľudí zo Slovenska a zahraničia v krajine), zdravotníctvo (napr. výstavba nových nemocníc), efektívnu verejnú správu a digitalizáciu (napr. digitalizácia verejnej správy, rozvoj elektronických služieb pre občanov a podniky).
Pracujete v Slovenských elektrárňach (SE) ako projektová administrátorka. Aký projekt máte momentálne starosti a čo všetko musíte zabezpečiť?
Venujem sa prioritne internej platforme Burza nápadov, kde interní zamestnanci majú možnosť pridávať návrhy na zlepšenie, ktoré prinášajú spoločnosti finančný benefit. Tieto návrhy analyzujem a realizujem v spolupráci s kolegami z rôznych útvarov a lokalít a vyhodnocujem ich finančné prínosy (Net Present Value). Zároveň zastávam podpornú funkciu pri viacerých projektoch – pomáham manažérom projektov v mojom tíme. Všeobecne sa venujem oblasti digitalizácie, zlepšovania a optimalizácie procesov a implementácii ESG. Viem si predstaviť, že by som tu po škole pracovala aj naďalej.
Čo je ESG?
V súčasnosti sa spoločnosť čoraz viac zameriava na spoločensky zodpovedné podnikanie. Postupne vznikajú legislatívne úpravy a nariadenia, ktoré navigujú spoločnosti, aby išli smerom udržateľnosti. S tým je spojené ESG – z anglického Environmental – životné prostredie, ochrana vôd, ovzdušia, prispôsobovanie sa klíme – Social – riešenie sociálnych tém ako BOZP, zákaz práce detí a mladistvých – Governance – riadenie spoločnosti, pozerá sa na etiku riadenia spoločnosti, napríklad preberanie úplatkov.
Na ktorých ďalších významných projektoch ste pre SE participovali v minulosti?
Je ich veľa, niektoré vzhľadom na povahu spoločnosti nemôžem uviesť kvôli citlivým údajom. Mám na starosti portál, kam môžu interní zamestnanci zadávať svoje návrhy a zlepšenia. Tieto projekty a podnety riešim. Spravujem web a komunikujem so zamestnancami tieto návrhy. Niekedy ide o rozsiahlejšie projekty, niektoré sú jednoduchšie.
Čo vás na tejto práci baví najviac?
Najviac ma baví všestrannosť, práca nie je monotónna. Každý projekt je o inej téme, takže sa nenudím. Prinášajú nové situácie, ktorým je potrebné čeliť a to ma posúva vpred. V máji budem mať štátnice a do tejto práce nastúpim na plný úväzok. Prípadne uvažujem aj o doktorandskom štúdiu, chcela by som zostať verná akademickej pôde.
Pôsobili ste aj v Študentskej časti Akademického senátu FM UK, čo patrilo do náplne vašej práce?
Minulý rok v júni mi skončil mandát, do senátu som sa dostala v rámci doplňujúcich volieb. Nakoľko končím štúdium a museli by za mňa hľadať náhradu, tak som sa rozhodla nepokračovať ako senátorka. Pôsobila som tam asi rok. Riešila som problémy študentov, ktorí mi dávali podnety. Takisto sme rozosielali dotazníky študentom, prostredníctvom ktorých nás informovali, čo by chceli zlepšiť. Tieto informácie sme následne prezentovali na stretnutiach členov Akademického senátu.
Čo sa dialo ďalej?
Riešili sme to s osobou, ktorá mala na starosti danú oblasť. Dekan sa tiež zúčastňoval stretnutí a keď mohol riešiť nejaký konkrétny problém, tak bol vždy nápomocný.
Aké najčastejšie podnety ste dostávali od študentov?
Na začiatku semestra mali študenti problém s rozvrhmi – dostávali ich neskoro alebo neboli úplné. Na našej fakulte to funguje tak, že máme pevne stanovený rozvrh a nemôžeme si vyberať predmety ako napríklad na iných fakultách.
Predstavte nám plány po skončení štúdia.
Uvažujem nad možnosťou doktorandského štúdia, no neviem presne, akým témam by som sa venovala. Na bakalárskej aj diplomovej práci som sa venovala téme ESG, takže v tomto by som chcela pokračovať či už v škole alebo v práci, kde túto tému riešim.
Ako konkrétne ste využili ESG v práci?
Robila som návrh pre Slovenské elektrárne, nakoľko ESG súvisí s reportovaním informácií o udržateľnosti podniku. V spolupráci so Slovenskými elektrárňami som navrhla, ako by mala vyzerať správa o udržateľnosti a akú by mala spoločnosť zvoliť stratégiu pri implementácii ESG. Teraz v diplomovej práci sa zameriavam na mikro, malé a stredné podniky a akým spôsobom by túto implementáciu mali riešiť, ale už s dôrazom na veľké spoločnosti, ktoré by to mali už ovládať.
Bakalársku prácu ste odovzdali pred dvomi rokmi. Máte už nejaké informácie o tom, ako Slovenské elektrárne implementovali túto stratégiu do riadenia podniku?
Od mojej bakalárskej práce sa zmenili regulácie o vykazovaní udržateľnosti. V tom čase bolo ešte vykazovanie správ dobrovoľné. Navrhla som, ako by mohli Slovenské elektrárne reportovať udržateľnosť. Počas dvoch rokov však EÚ predstavila nové štandardy na vykazovanie správ o udržateľnosti. Nakoľko spolupracujeme v rámci implementácie so Slovenskými elektrárňami, tak sa snažia zapracovať moje pripomienky.
Čomu sa venujete vo voľnom čase?
Od roku 2016 sa venujem bojovému športu, ktorý sa nazýva kickbox. Časom sa mi podarilo získať viacero cenných medailí a úspechov z domácich aj medzinárodných podujatí. Vďaka výborným výsledkom na národnej a medzinárodnej úrovni som bola vybraná do slovenskej reprezentácie a reprezentovala som Slovensko na Majstrovstvách sveta, kde som získala dve bronzové medaily. Študijné a pracovné povinnosti mi momentálne nedovoľujú sa venovať kickboxu na súťažnej úrovni, ale venujem sa bojovým športom stále a dokonca na trénerskej aj rozhodcovskej úrovni.
Radka Rosenbergová