Rada bojujem za správne veci, aj keď to znamená ísť proti prúdu

Keby Zuzana vyrastala medzi Indiánmi, jej meno by v preklade iste znamenalo „Tá, ktorá sa nebojí postaviť za druhých“. Už na strednej sa ako predsedníčka študentskej rady so svojimi spolužiakmi podieľala na zvyšovaní kvality školy. Aj vďaka tejto skúsenosti pochopila, aká dôležitá je angažovanosť študentov a mladých vo všeobecnosti, ale aj to, že sociálne a spoločenské vedy sú cesta, po ktorej chce kráčať. Preto nie div, že ďalšie kroky Zuzany Hozlárovej viedli pred dvomi rokmi práve na Fakultu sociálnych a ekonomických vied UK, kde jej učarovali európske štúdiá. S talentovanou harfistkou, členkou predsedníctva Študentskej rady vysokých škôl SR a slovenskou delegátkou v Európskom dialógu s mládežou v jednej osobe sme sa porozprávali o štúdiu, o jej rozmanitých školských i mimoškolských aktivitách, ale i o tom, aké to je, keď sa znepáčite extrémistom.


19. 04. 2021 08.56 hod.
Od: Redakcia NU

Začalo sa to animátorským nadšením

Už počas základnej školy ako animátorka ochotne venovala svoj voľný čas mladším deťom. Spolu so sestrou pre ne organizovali stretnutia v rámci farského spoločenstva pod záštitou eRka – Hnutia kresťanských spoločenstiev detí. „Našla som sa v tom. Bavilo ma byť súčasťou tímu, ktorý pre deti chystal rôzne výlety a podujatia,“ spomína si na tie časy. Animátorské nadšenie ju neopustilo ani s pribúdajúcim vekom. Namiesto rebélie, ktorá je v tom veku príťažlivá pre nejedného stredoškoláka, sa Zuzka snažila čas investovať do aktivít, ktoré dávali zmysel nielen jej tínedžerskej duši: „Záleží mi na zapájaní ľudí do života komunít, pretože si myslím, že každý človek má veľký potenciál a má čo priniesť do konverzácie. Nerada vidím znevýhodňovanie ľudí a vadí mi nespravodlivosť, preto by som sa chcela v budúcnosti venovať aj ochrane ľudských práv. Rada bojujem za správne veci, aj keď to znamená ísť proti prúdu.“ Začala sa preto ešte viac angažovať.

Na cirkevnom konzervatóriu v Petržalke, kde študovala spev, sa stala predsedníčkou študentskej rady. „Už tu som pocítila, aká potrebná je angažovanosť študentov. Skúsenosti, ktoré som vďaka tejto funkcii a s ňou spojeným povinnostiam získala počas strednej, prispeli k vízii, že by som chcela študovať sociálne a spoločenské vedy,“ hovorí o rozhodujúcom momente svojho života.

Keď prax nie je prázdnym prísľubom

Jasný cieľ, pozitívne referencie od známych aj inšpirácia absolventmi, ktorí pôsobia vo verejnom sektore. To všetko doviedlo Zuzanu k tomu, že z mnohých možností zostala len tá najlepšia – podať si prihlášku na FSEV UK. Ako sama hovorí, štúdium na fakulte nielen splnilo, ale i prekonalo jej osobné očakávania, a to hneď v niekoľkých smeroch.

Za veľké plus považuje najmä množstvo príležitostí na uplatňovanie nadobudnutých poznatkov v praxi, ktoré fakulta študentom aktívne núka už od začiatku štúdia. Zuzka bola na fakulte len niekoľko mesiacov, keď sa začiatkom roka 2020 rozhodla prihlásiť na Modelovú Európsku úniu (MEU). Ide o simuláciu rozhodovacieho procesu EÚ. Netradičný formát konferencie každoročne umožňuje cca 200 mladým ľuďom z celého sveta vyskúšať si priamo v Štrasburgu, sídle Európskeho parlamentu, rôzne roly. Zatiaľ čo poslanci Európskeho parlamentu a ministri Rady EÚ simulujú riadny legislatívny postup, lobisti sa snažia ovplyvňovať obidve inštitúcie. Novinári podávajú správy o vývoji prebiehajúcich diskusií a tlmočníci majú na starosti tlmočenie príspevkov do svojho materinského jazyka alebo do angličtiny. Keďže sa Zuzane ušla rola europoslankyne, jej úlohou bolo aktívne sa zapájať do diskusie o dvoch skutočných sporných legislatívnych návrhoch, ktoré vypracovala Európska komisia. „Týkali sa udržateľnej mobility a znižovania emisií CO2,“ približuje. Napriek neľahkým témam, ktoré si z jej strany žiadali dôslednú prípravu, sa so svojou úlohou úspešne popasovala a účasť na konferencii, hoci už len online, si užila. „Cítim, že sa na tom značne podpísali aj vedomosti, ktoré som už za taký krátky čas stihla získať na FSEV UK,“ dodá povzbudivo.

Možno je to aj tým, že za skúsenosťami tohto druhu študentom netreba chodiť ďaleko. „Na pôsobenie v Európskom parlamente, kde majú politici iba obmedzený čas na prednesenie svojho návrhu, nás v rámci jedného z predmetov pripravoval aj náš vyučujúci – pán Gabriel Weibl. Skúška bola postavená presne na takomto princípe – za minútu sme mali predniesť vyhlásenie, ktoré malo obsahovať pádne argumenty a návrhy riešenia daného problému, no okrem toho malo i zaujať. Mohli sme si tak precvičiť, ako zaujímavo a bez zbytočnej slovnej vaty vystihnúť podstatu problému,“ pochvaľuje si.

Bez zbytočných rečí a s rovnakou vervou sa Zuzana púšťa aj do rôznych fakultou odporúčaných projektov na Slovensku. Napríklad na workshope o interkultúrnej stratégii pre Slovensko z cyklu vzdelávania ku globálnemu občianstvu, ktorý prebiehal pod taktovkou Platformy rozvojových organizácií – Ambrela, si vyskúšala zastupovanie rómskej menšiny, dovolávajúc sa dodržiavania ich práv. „Jednou z mojich hlavných požiadaviek bolo zmeniť prístup slovenského školstva k vzdelávaniu rómskych detí. Náš vzdelávací systém si s nimi často nevie poradiť inak ako tým, že ich automaticky – a často bez toho, aby sa deti vôbec stretli s pediatrom – zaradí do špeciálnych škôl pre deti s ľahkým mentálnym postihnutím,“ načrtáva problematiku. Podľa informácií Inštitútu SGI majú rómske deti v špeciálnych školách na Slovensku až 60 % zastúpenie, v špeciálnych triedach dokonca až 85 %. „Pritom existuje množstvo dôkazov, že veľká časť týchto detí je tam neodôvodnene a žiadnym mentálnym postihnutím netrpí. Smutné je, že tento prístup podporuje vlastne aj štát – škola totiž dostáva viac financií práve za deti, ktoré sú v špeciálnych triedach,“ neskrýva rozhorčenie.

A či si stihla overiť, či vie nadobudnuté skúsenosti využiť aj mimo školských lavíc a simulovaných podmienok? „Takmer rok som pracovala v časopise .týždeň, kde som ako traffic manager mala na starosti správu reklamného systému. Moja pracovná náplň si vyžadovala nemalú dávku efektívnej komunikácie a časového manažmentu. A hoci sa stále mám kam posúvať, dovolím si tvrdiť, že práve na našej fakulte som sa v týchto schopnostiach výrazne zlepšila,“ myslí si.

Fakulta otvorená dialógu

Okrem na prax zameraného štúdia si Zuzka na fakulte pochvaľuje aj záujem zo strany vyučujúcich a to, že so študentmi naozaj komunikujú ako s rovnocennými partnermi. Práve to považuje za jeden z najpodstatnejších faktorov dobrého fungovania vysokej školy, zvlášť teraz počas dištančného vzdelávania. „Pre nikoho to nie je jednoduché. Preto si veľmi vážim, že nám vyučujúci ochotne venujú svoj čas aj nad rámec povinnej výučby, ústretovo pristupujú k našim hodnoteniam, pomáhajú nám s projektmi a vítajú našu iniciatívu akéhokoľvek druhu. Silným momentom bolo pre mňa to, keď sa na futbalový turnaj, ktorý spolužiak Marián s pomocou fakulty zorganizoval koncom júna, prišla pozrieť aj pani dekanka. Toto osobné stretnutie bolo pre nás všetkých nesmierne dôležité, keďže sme sa dovtedy už štyri mesiace vídavali len cez obrazovky počítača,“ spomína s úsmevom.

A ako teda spätne hodnotí svoj výber štúdia? „Žiadne poctivé vysokoškolské štúdium nie je ľahké a FSEV UK nie je výnimkou. Ak si však vyberiete odbor, ktorý vás zaujíma, tak vás štúdium baví a ide to jednoduchšie. S výberom odboru i fakulty som veľmi spokojná, ale ak by som mala stroj času, išla by som na vysokú školu v takom čase, aby som mohla celé štúdium absolvovať prezenčne,“ povzdychne si. Aj tento čas sa však rozhodla využiť zmysluplne – prihlásila sa ako dobrovoľníčka do karanténneho zariadenia pre ľudí bez domova.

Hlas mladých v Európskom dialógu s mládežou

Hoci je len druháčka, nezaháľa a hodiny štúdia sa už teraz snaží využiť čo najlepšie aj mimo školy a školou ponúkaných aktivít. Ako inak, aj v prospech druhých. Od októbra je podpredsedníčkou Študentskej rady vysokých škôl SR pre akademické záležitosti. Okrem toho sa jej na začiatku tohto akademického roka tiež podarilo prejsť výberovým konaním a získať post delegátky, ktorá zastupuje Slovensko v Európskom dialógu s mládežou. Ide o projekt, vďaka ktorému sa hlas mladých ľudí dostane na najvyššie poschodia európskej politiky. „Do mojej agendy spadá komunikácia, v rámci ktorej sa snažíme organizovať napríklad rôzne diskusie s mladými. Celý proces má však viac fáz. Okrem komunikácie bude neskôr mojím cieľom aj zber dát pomocou rôznych dotazníkov, ktorý by som rada rozšírila aj o marginalizované skupiny a odľahlejšie regióny Slovenska,“ vysvetľuje. Zástupcovia Európskej komisie potom na základe odpovedí mladých, zohľadňujúcich ich názory a aktuálne potreby, vytvoria odporúčania pre členské štáty, ktorých úlohou je zavádzať tieto odporúčania do praxe.

Ako delegátka je v pravidelnom kontakte s ostatnými mládežníckymi zástupcami. Začiatkom októbra sa zúčastnila na online Európskej konferencii s mládežou, ktorá sa mala podľa pôvodných plánov uskutočniť v Berlíne. „V rámci diskusných panelov i mimo nich sme mali možnosť debatovať s delegátmi z iných členských štátov EÚ, povymieňať si skúsenosti či názory na rôzne témy,“ priblížila. Ako vyzdvihla, spolu s ďalšími dvomi delegátmi za Slovensko kládli dôraz predovšetkým na lepšie životné príležitosti pre mládež v odľahlých alebo menších sídlach a väčší podiel mladých ľudí na rozhodovaní v spoločnosti. Na konferencii nechýbali ani zástupcovia európskych ministerstiev školstva či pracovníci veľkých mládežníckych organizácií. „Rozprávali sme sa dokonca aj s viacerými vysoko postavenými politikmi v rámci Európskeho parlamentu,“ dodáva Zuzana, ktorá si nenechala ujsť debatu s predsedom výboru pre právne veci Adriánom Vázquezom Lázarom.

V roku 2021 ju ako mládežnícku delegátku čaká takáto konferencia v Portugalsku a Slovinsku. „Dúfam, že Pán Boh a pandemická komisia dá, aby som sa ich tentokrát mohla zúčastniť osobne,“ nevzdáva sa nádeje na skoré lepšie časy.

Stíha byť aj bežnou smrteľníčkou

Ak ste si práve povzdychli, ako to Zuzka všetko stíha, pre úplnosť by sme mali dodať, že si robí ešte aj MBA v oblasti medzinárodných vzťahov na Academii Rerum Civilium v Kutnej Hore. Popri štúdiu a množstve aktivít jej veľa voľného času nezostáva, no o to viac sa ho snaží využiť naplno. „Vždy si nájdem chvíľu na stretnutie s priateľmi či čítanie dobrých kníh. Rada sa venujem šitiu alebo úprave a upcyklácii šiat alebo štrikovaniu. Medzi moje voľnočasové aktivity sa zaradilo aj sledovanie správ a rôznych tlačoviek, keďže to patrí k všeobecnému prehľadu, bez ktorého by sa mi študovalo len veľmi ťažko. Väčšinu môjho voľného času však venujem cvičeniu na harfe, ktorú študujem na štátnom konzervatóriu na Palisádach,“ spomenie ďalšiu zo svojich radostí a povinností zároveň. Hráva na svadbách i plesoch, ale hrala už aj na večeri pre ministrov zahraničných vecí z celého sveta na Bratislavskom hrade.

Duša umelkyne sa však v Zuzke snúbi s občianskou uvedomelosťou a odhodlaním. A tým ani zďaleka nemyslíme len to, že chodieva voliť a triedi odpad. „Organizovala som protesty aj proti nenávisti a extrémizmu, kde som si vyskúšala, aké to je, keď na vás podá politická strana trestné oznámenie za údajné zvážanie protestujúcich z okolitých dedín,“ hovorí, baviac sa na komickom obraze, ako šoféruje autobus plný ľudí a platí im, aby prišli povedať „nie“ nenávisti. „Druhá strana jednoducho nevedela prijať fakt, že je proti extrémizmu také množstvo ľudí. Som rada, že sme dali jasne a hlavne slušne najavo, že extrémizmus a nenávistné praktiky v našom meste neobstoja a že aj keď sme mladí, vieme, čo je správne,“ uzatvára Zuzana.

Nikoleta Janková

Zaujímavé príbehy, fakty, rozhovory a reportáže nájdete v každom čísle časopisu Naša univerzita