Ak sa dostatočne nehýbeme, podporujeme rozvoj sklerózy multiplex, myslí si odborníčka
Dnes, 30. mája, si pripomíname Svetový deň sklerózy multiplex. Toto autoimunitné ochorenie postihuje najmä mladých ľudí medzi 20. a 40. rokom života, častejšie ženy ako mužov. Podľa posledných dát Národného centra zdravotníckych informácií z roku 2023 žije na Slovensku okolo 16-tisíc pacientov s týmto ochorením. Viac nám o vzniku sklerózy multiplex aj o tom, prečo majú ženy vyššiu pravdepodobnosť na výskyt ochorenia, porozprávala odborníčka, docentka Ema Kantorová z Jesseniovej lekárskej fakulty UK v Martine a Martinského centra pre biomedicínu.
Ako vzniká skleróza multiplex?
Ochorenie vzniká pri spoločnom pôsobení vrodenej predispozície a faktorov vonkajšieho prostredia či životného štýlu. Za týchto okolností imunitný systém, ktorý rozpoznáva, či je v organizme vírus, alebo baktéria, začne reagovať neprimerane. Pri bežnej imunitnej odpovedi sa vírus v krvi stretáva s prvými obrancami, ktorými sú makrofágy snažiace sa rozpoznať vírus, a imunitný systém sa ho snaží čo najskôr zničiť. Pri skleróze multiplex si makrofág neprečíta celý vírus, len jeho časť, čo pravdepodobne vedie k tomu, že veľmi podobnú bielkovinu objaví aj v mozgu alebo v mieche. Začína sa preto imunitná odpoveď, ktorá je okrem vírusu zameraná aj na časti mozgu a miechy, ktoré boli nesprávne označené ako cudzie.
Ako vyzerá vyšetrenie ochorenia?
Pacienti navštívia obvodného lekára, ktorý by ich mal pri prvotnom podozrení poslať na vyšetrenie k neurológovi. Bohužiaľ, u nás sú čakacie doby u neurológov dlhé, výnimkou je urgentný prípad. Neurológ po klinickom zhodnotení odporúča magnetickú rezonanciu mozgu (MR), prípadne miechy. Pokiaľ sa pri MR vyšetrení nájdu patologické ložiská, robí sa súbor laboratórnych vyšetrení v krvi a mozgovomiechovom likvore, elektrofyziologické testy na zhodnotenie rozsahu a závažnosti demyelinizačných zmien.
Medzi prvotné príznaky patria ataky, tŕpnutie končatín či únava. Kedy by mal pacient vyhľadať odborníka?
Príznaky vznikajú podľa toho, ktorá časť mozgu sa poškodí – napríklad časť zodpovedajúca za motoriku – vtedy má pacient problémy s chodením, začne zakopávať, pociťuje svalovú slabosť. Niekedy sú to závraty. Naši pacienti majú neistotu v chôdzi, pretože majú poškodený mozoček. Mnohí pociťujú tŕpnutie časti končatín či trupu, alebo bežný dotyk vyvoláva nepríjemný bolestivý pocit. Stáva sa, že nevedia rozoznať teplo a chlad, môžu sa ľahko popáliť. Časté sú i poruchy zraku na jednom oku. Všetky tieto príznaky však musia trvať dlhšie ako 24 hodín. Prejav akútneho zhoršenia trvá obvykle dni až týždne.
Ako sa prejavuje závažný problém s chôdzou?
Končatiny úplne oslabnú, pacient má pri bežnej chôdzi slabé a ťažké nohy, nezdvihne ich od podložky, posúva ich šúchaním po zemi. Po oddýchnutí niekedy môže pokračovať ďalej. V ťažkých prípadoch je schopný prejsť len jeden až dva metre. Objavujú sa aj problémy s rukou, napríklad ak pacient bežne nosí ťažké veci, tak ich zrazu neudrží.
Môže pacient opäť načerpať pôvodnú silu po niekoľkodňovej regenerácii, a podať tak výkon, na ktorý bol zvyknutý?
Určite áno, najmä v úvode ochorenia sa môžu príznaky načas úplne stratiť. Počas zhoršenia, ktoré nazývame relaps, sa niekoľko dní neurologické príznaky stupňujú, no potom sa spontánne zmiernia a pacientov stav sa zlepší. Vývoj je v sínusoide. Po čase, keď pacient nemal žiadne ťažkosti, sa objavuje nový relaps. Po viacerých relapsoch zostáva trvalý deficit. Týka sa to aj ľudí, ktorí vykonávajú nejaký šport. V prípade akútneho zhoršenia sa ich výkon výrazne zhorší, a často sa nevrátia k pôvodnej kondícii, ale sú na tom oveľa lepšie, ako tí, čo boli pred vypuknutím ochorenia pasívni.
Skleróza multiplex sa vyskytuje najmä u mladých žien medzi 20. a 40. rokom života. Prečo postihuje viac ženy ako mužov?
Ženy majú vyššiu pravdepodobnosť dostať autoimunitné reakcie – neurologické, reumatické alebo kožné ochorenie. Dôvodom sú chromozómy XX, v ktorých sú receptory uvoľňujúce imunitné reakcie, pričom druhý chromozóm X zvýši autoimunitnú reakciu organizmu. Imunitný systém preto nie je schopný rozoznať, čo je vlastné a čo cudzie. U mužov chromozóm Y túto autoimunitnú reakciu tlmí. Avšak, aj muži môžu dostať sklerózu multiplex. Ochorenie totiž nie je zapísané na jednom géne, na jeho vzniku sa podieľajú viaceré faktory. Muž môže zdediť takú silnú predispozíciu k ochoreniu, že chromozóm Y ho neubráni pred autoimunitným ochorením.
Štúdie poukazujú na to, že pacienti so sklerózou multiplex majú odlišné zloženie črevného mikrobiómu. Vplýva na výskyt ochorenia aj naša strava a životospráva?
Potvrdilo sa, že pacienti, ktorí majú genetickú predispozíciu, ale žijú zdravo, športujú a prijímajú dostatok vitamínu D, znížia následok génu a naopak. Skleróza je ochorením civilizovaných krajín, nevyskytuje sa v krajinách, ktoré trpia hladom. Náš životný štýl má veľký vplyv na rozvoj ochorenia, ak sa nehýbeme, nekompenzujeme náš stres, podporujeme jej rozvoj. Pacienti majú inú črevnú flóru. Nevieme však, či je odlišný črevný mikrobióm prítomný aj pred rozvinutím ochorenia a ako dlho, či a ako sa mení počas vývoja ochorenia. Tieto informácie sú zároveň pomôckou pri zostavovaní jedálnička, kde odporúčame prirodzené probiotiká, ktorým je napríklad slovenská bryndza.
Nedostatok vitamínu D u dospievajúcich a tehotných žien je jedným z rizikových faktorov rozvoja ochorenia. Dá sa mu v budúcnosti predísť aj tak, že v období dospievania zvýšime dávku vitamínu D?
Áno, sledovanie a dopĺňanie hladiny vitamínu D najmä u detí, dospievajúcich a tehotných žien má veľký význam, lebo vitamín D pôsobí ako „promotor génu“ pre imunitný systém. To znamená, že jeho nízke hladiny dovolia rizikovým génom prejaviť sa. Na Slovensku majú deti nízku hladinu vitamínu D, a preto je jeho podávanie do jedného roka života povinné. U predškolských a školopovinných detí sa vitamín D tiež sleduje. Vyšetrujeme ho aj u dospelých. Je dôležité ho priebežne dopĺňať, preto pacientom odporúčame stravu bohatú na tento vitamín alebo predpisujeme doplnky stravy, ak to nestačí.
Prejavom sklerózy multiplex je vo väčšine prípadov chronická únava. Ako vyzerá a v akom štádiu sa u pacientov prejavuje?
Chronická únava postihuje 70 až 90 percent pacientov. Častejšie sa vyskytuje v neskorších fázach ochorenia. Únava je spôsobená prítomnosťou chronického zápalového procesu v nervovom systéme, kde organizmus spotrebuje veľké množstvo energie na ohraničenie a spomalenie zápalového procesu a na regeneráciu postihnutých častí. Súvisí s poruchou mitochondrií, drobnými vnútrobunkovými časticami vytvárajúcimi energiu. U pacientov s dlhodobým a najmä nepriaznivým priebehom bývajú vyčerpané a ochromené. Nie sú schopné reagovať na potreby organizmu. Preto pacienti spia v noci dlhšie, spávajú dokonca aj cez deň. Nie sú schopní dlhodobo vykonávať ťažkú fyzickú prácu. Môžu mať aj mentálnu únavu, nevedia sa dobre sústrediť, ak sú požiadavky veľmi intenzívne. Okrem toho nevedia dobre rozdeľovať pozornosť na niekoľko činností.
V najvyššom štádiu sú pacienti imobilní. Kedy sa to najčastejšie deje? Viete, koľko percent pacientov takto skončí?
Najmä v štádiu sekundárnej progresie, keď sú už relapsy menej intenzívne, ale zostáva trvalý deficit niektorých funkcií. V zásade však invalidný vozík môže pomôcť pacientom prekonávať väčšie prekážky, majú vďaka nemu o niečo kvalitnejší život, ak ich vlastné pohybové schopnosti už nie sú adekvátne. Mnohí pacienti používajú vozík len v nevyhnutných prípadoch. Horšia je fáza, keď pacient nie je schopný posadiť sa ani na invalidný vozík a väčšinu dňa preleží. Takýchto pacientov máme tiež v dispenzári, je to naozaj závažný problém pre opatrovateľov a príbuzných, ktorí sú mnohokrát nesmierne obetaví.
Ochorenie sa dá liečiť aj pomocou transplantácie kmeňových buniek. Ako vôbec vyzerá takáto liečba a ako dlho trvá?
Liečba ochorenia sa stále zdokonaľuje, zvyšuje sa aj počet typov liekov. Pred 20 rokmi boli k dispozícii približne tri lieky, v súčasnosti ich je 14. Prichádzajú ďalšie, ktoré sú momentálne v klinickom skúšaní. Sú to všetko lieky upravujúce neprimerané reakcie imunitného systému, a ich cieľom je navodiť „normálny“ stav. Vieme, že existuje skupina pacientov s agresívnym priebehom choroby, ktorí nereagujú na bežne dostupnú liečbu. Transplantácia kmeňových buniek by mohla byť jednou z možností pre túto skupinu pacientov. Stále vyhodnocujeme, kto z nej bude najviac profitovať. Jej princípom je silné potlačenie imunitného systému a následné vloženie kmeňových buniek, ktoré si nepamätajú autoimunitnú reakciu. Snažíme sa akoby opäť vytvoriť nový imunitný systém. Pokiaľ však má pacient nevýhodnú genetickú predispozíciu, pravdepodobne mu to nepomôže.
Radka Rosenbergová