V Európe objavili fosílie pravekého jaštera doteraz známeho iba zo Severnej Ameriky. Tím vedcov viedol paleontológ z UK
Bratislava 23. augusta 2024: Slovensko-belgický tým vedcov pod vedením paleontológa Andreja Čerňanského z Katedry ekológie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave priniesol zaujímavé zistenia o eocéne (geologickom období pred 56 až 34 miliónmi rokov). Výskum prináša nové poznatky o výskyte a migrácii živočíchov – v Belgicku totiž objavili fosílie plazov, o ktorých sa odborníci domnievali, že žili iba v Severnej Amerike.
Skúmaná lokalita je stará 56 miliónov rokov a predstavuje úplný začiatok eocénu, keď teploty dosiahli svoje úplné maximum (paleocénne-eocénne termálne maximum). V tomto období neexistovali ľadovce na póloch, na Antarktíde rástli palmy a tak i hladina oceánov bola vyššia. Európa bola v tom čase súostrovie a mnohé oblasti boli zaplavené morom. Krajina vyzerala ako dažďový prales s priemernou ročnou teplotou v našich zemepisných šírkach až okolo 25°C.
Medzi nálezmi plazov z lokality Dormaal vedci našli okrem iného i glyptosauridy. Ide o vyhynutú skupinu plazov, ktoré vyzerali ako malé obrnené tanky. Ich telo pokrýval pancier z osteodermálnych, teda kostených platní či štítov s typickou granulovanou štruktúrou. Glyptosauridy žili už v období kriedy počas vlády dinosaurov, a to najmä v Severnej Amerike. Práve v eocéne sa týmto plazom vďaka teplej klíme veľmi darilo a boli rozšírené i v Európe a v Ázii.
Predpokladalo sa, že v Európe ich bolo málo druhov a predstavoval ich rod Placosaurus. Ten je známy najmä z Francúzska z lokalít vrchného eocénu. Nová štúdia od slovensko-belgických vedcov, ktorá vyšla začiatkom augusta vo vedeckom časopise Zoological Journal of the Linnean Society, ale ukázala niečo prekvapivé. V lokalite Dormaal sa nachádzajú stopy po najstarších glyptosauridoch zaznamenaných v Európe, no žiadny Placosaurus sa tu nevyskytoval. Naproti tomu tím vedcov na základe skúmaných fosílií objavil rod Gaultia, ktorý bol dovtedy známy iba z obdobia spodného eocénu Severnej Ameriky (na území USA, v štáte Wyoming).
Ako sa rod Gaultia dostal až na európsky kontinent osvetľuje aj ďalšia štúdia, ktorú dr. Čerňanský tento rok publikoval so svojim švajčiarskym kolegom vo vedeckom časopise Fossil Record. Týka sa paleocénu, čo je geologická epocha, ktorá predchádzala eocénu, trvala pred 66 až 56 miliónmi rokov a jej začiatok je spojený s masovým vymieraním populárnych nevtáčích dinosaurov.
Vedci v tomto prípade študovali plazy z nemeckej lokality Walbeck. Táto lokalita je teda o niekoľko miliónov rokov staršia ako Dormaal a porovnanie oboch európskych lokalít prinieslo zaujímavé výsledky. „Doteraz sme o paleocéne a spodnom eocéne vedeli pomerne málo, čo je spôsobené najmä nedostatkom lokalít z týchto období,“ vysvetľuje slovenský paleontológ. Glyptosauridy sa v paleocéne vôbec nevyskytovali. „Fauna bola druhovo pomerne chudobná a dominantnou skupinou boli lacertidy, teda skupina plazov, ktorá žije v Európe i dnes a stretnete ju i v našej prírode, patrí sem napríklad Jašterica zelená,“ dodáva.
Migráciu amerického rodu Gaultia do belgickej lokality vysvetľuje tzv. tuleánska cesta. Na konci paleocénu a začiatku eocénu sa totiž nakrátko vynoril v severnom Atlantiku pevninský most, ktorým mohli zvieratá migrovať a tak sa dostať do Európy (ale i z Európy do Severnej Ameriky). Gaultia je toho dôkazom a ukazuje, čo sa dialo s faunou a jej reorganizáciou v spodnom eocéne Európy. „Vzhľadom na fakt, že oteplenie v eocéne spôsobili skleníkové plyny ako CO2, štúdium a pochopenie eocénu nám pomáha pochopiť i súčasnú klimatickú zmenu a predikovať jej budúci vývoj,“ zdôraznil dr. Čerňanský pred odchodom na vedeckú konferenciu na Špicbergy.