Toto je zlomové storočie
V súčasnosti žije na Zemi asi 8,2 miliardy ľudí, o 7 miliárd viac ako pred 300 rokmi. Koľko nás bude v budúcnosti? Stále platí, že smerujeme k preľudneniu planéty, na ktorej nebude dosť miesta a potravy pre všetkých? Profesor Branislav Bleha z PriF UK, popredný odborník na demografiu a populačné prognózy, hovorí, že tento scenár sa nenaplní a ľudstvo je dnes narastá a vymiera zároveň. Už v tomto storočí zažijeme obrovský historický míľnik – rast populácie sa zastaví a ľudí začne ubúdať.
Kedy začalo ľudstvo prudko rásť a prečo?
Stalo sa to približne pred 300 rokmi. Súviselo to s priemyselnou revolúciou. Vtedy sa po prvýkrát v histórii ľudského rodu podarilo prudko znížiť úmrtnosť detí. Nebolo to teda tým, že by sa zvýšila pôrodnosť, aj dovtedy vždy ženy rodili pomerne veľa detí. Ale objavy v priemysle a spoločenský pokrok viedli k zvýšeniu výroby potravín, prišli objavy v medicíne, klesla detská práca. Výrazne sa otvorili nožnice medzi pôrodnosťou a úmrtnosťou a po prvýkrát začal počet obyvateľov sveta výrazne rásť. Za necelých 300 rokov na planéte pribudlo 7 miliárd ľudí, z vtedajšej 1 miliardy sme sa dostali na dnešných vyše 8 miliárd. Toto je najuniverzálnejšia teória v demografii – že priemyselná revolúcia spôsobila nezvratnú demografickú revolúciu. Nezvratnú preto, lebo už niet cesty späť: ľudstvo sa už nevráti nazad k vysokej pôrodnosti a vysokej úmrtnosti, jedine, že by nás postihla nejaká kataklizma.
Tento nárast svetovej populácie zrejme nebol rovnomerný.
Nie, boli tzv. ohniská priemyselnej revolúcie, ako Francúzsko a Veľká Británia, ktorá napríklad v 19. storočí „vyvážala“ svoje populačné prebytky do kolónií. Postupne sa k nim pridávali ďalšie krajiny. Slovensko zaostávalo približne o 100 rokov. V rozvojových krajinách demografická revolúcia prebehla až po 2. svetovej vojne. Nazývame to mexicko-japonská demografická revolúcia, podľa krajín, kde prebehla veľmi prudko – prudko tam klesala mortalita a stúpala natalita.
Čo bolo ďalšou fázou?
V šesťdesiatych rokoch nastala tzv. populačná explózia. Koncom 20. a začiatkom 21. storočia pribúdala 1 miliarda ľudí približne každých 12 rokov. Vtedy sa po prvýkrát začalo hovoriť o tom, že novorodené deti sú pre svet hrozbou, že planéta nedokáže uživiť toľko ľudí a že dôjde k nejakému výbuchu. Prispel k tomu populačný biológ Paul Ehrlich, ktorý v r. 1968 vydal knihu Populačná bomba.
Kde sme dnes?
Ehrlichove predpovede sa nenaplnili. Populačný rast síce priniesol problémy, ale nenastala katastrofa. Dnes sme v situácii, keď je ľudstvo rastúce a vymierajúce zároveň. „Menšia polovica ľudstva, tá bohatšia, sa sťažuje, že má málo detí a nedostatok pracovnej sily, a druhá polovica, tá chudobnejšia, má veľa detí a nemá kde pracovať. Tá bohatšia polovica však veľmi nechce tých chudobnejších vidieť vo svojich krajinách. Existujú tzv. demografické paradoxy – sú krajiny, kde sa rodí 6 detí na ženu, napríklad niektoré africké krajiny, ale aj krajiny, kde sa rodí 0,7 dieťaťa na ženu, ako v Južnej Kórei.
Nie je to pre planétu dobre, že počet ľudí prestal tak prudko rásť?
Ako sa to vezme. Počet ľudí klesá tam, kde ľudia robia nejaké opatrenia na ochranu planéty, ale stále stúpa tam, kde ich nerobia – v Afrike a Indii nemajú napríklad emisné normy, ale aj tam rastie stredná trieda, ktorá chce jazdiť autami a kupuje si ich, aj z týchto krajín sa stále viac lieta. Už v roku 2030 bude 5 miliárd z tých vyše 8 patriť k strednej triede, ktorá si už môže dovoliť niečo viac ako základné potraviny. Prognózy hovoria, že na svete pribudnú ešte takmer 2 miliardy ľudí, a to najmä tam, kde sa na ekologické aspekty nehľadí.
Aké sú teda scenáre pre vývoj ľudstva v nasledujúcich desaťročiach? Aký maximálny počet ľudí na Zemi očakávate?
Podľa všetkých scenárov, ktoré robia viaceré inštitúcie – OSN, prestížny Wittgensteinov inštitút vo Viedni a iné –, ľudstvo prestane rásť už v tomto storoční a populácia Zeme začne nezvratne klesať. Najvyšší počet ľudí bude 9, maximálne 10 miliárd. Už nijaké seriózne pracovisko nepredikuje viac, samozrejme ak hovoríme o strednom najpravdepodobnejšom scenári.
Kedy dôjde k tomuto zlomu?
Celkom určite v tomto storočí. Viaceré scenáre ukazujú, že sa to stane medzi rokmi 2050 a 2070. Väčšina tých, ktorí čítajú tento rozhovor, sa tohto – z môjho pohľadu – obrovského historického míľnika dožije.
Ako sa robia tieto prognózy demografického vývoja?
Nie je to len o číslach pôrodnosti a úmrtnosti, ale zapájajú sa údaje zo všetkých oblastí, ktoré ovplyvňujú rozhodovanie ľudí mať deti. Makroekonomické ukazovatele, regionálne rozdiely, údaje o zdravotnej starostlivosti, školstve a podobne. My demografi nemáme vešteckú guľu, nevieme celkom presne, ako bude svet či konkrétna krajina vyzerať v budúcnosti, ale vieme modelovať scenáre.
Aké sú prognózy pre Slovensko?
V najbližších desaťročiach bude naša populácia výrazne starnúť a klesneme pod 5 miliónov obyvateľov. Dnes naša populácia stále trošku rastie, ale to je spôsobené migráciou ľudí zvonku, zomretých je už viac ako narodených. Úbytok sme pred časom prognózovali niekedy od roku 2028, ale nastal o 5 rokov skôr, a to nielen v súvislosti s covidom. Nuž a ten kedysi pesimistický scenár vývoja je dnes ten najpravdepodobnejší.
Dá sa povedať, kedy vymrieme?
Keď som nedávno len mechanicky zadal dáta do modelovacieho softvéru, vyšlo mi, že okolo roku 2400 Slováci už nebudú existovať. To však nie je prognóza, ale projekcia, teoretická simulácia – ukazuje, čo sa stane, ak by niečo pokračovalo tak ako doteraz. Ak by sa nezvýšila pôrodnosť, nezmenila migrácia, zostala by približne rovnaká stredná dĺžka života. Ale nevieme, čo sa stane.
Čo by sa mohlo?
Netušíme, čo prinesie budúcnosť. Ak by sa od istého času zaviedlo – teraz to preženiem – povinné rodenie detí, tak bude situácia samozrejme iná. Ale nemyslím si, že sa práve toto udeje.
Vo svojej nedávnej profesorskej prednáške v Aule UK ste povedali, že hlavným faktorom poklesu pôrodnosti celosvetovo je vzdelanie žien.
Áno. Všade tam, kde dochádza k zapojeniu žien do vzdelávania, najmä vysokoškolského, klesá pôrodnosť. Difúzia západných vzorcov správania do rozvojových krajín prebieha veľmi rýchlo, čo súvisí tiež s globalizáciou.
S demografiou, pôrodnosťou, vymieraním západných krajín sú spojené viaceré konšpiračné teórie a hoaxy. Podľa sociálnej antropologičky Elżbiety Drązkiewiczovej, ktorá skúma konšpirácie naprieč Európou, je jednou z najrozšírenejších konšpiračných teórií teória tzv. veľkej výmeny (The Great Replacement). Existujú vraj vo svete sily, ktoré aktívne pracujú na tom, aby nahradili biele kresťanské obyvateľstvo ľuďmi z Ázie a Afriky, a preto organizujú a podporujú migráciu do Európy. Objavuje sa tiež naratív, podľa ktorého ľudstvo ohrozuje homosexualita a priznaním práv LGBTI ľuďom podporujeme vymieranie ľudí. Alebo že cez chemtrails nás „niekto“ práškuje, aby sa znížila plodnosť. Čo si o tom myslíte?
Vnímam tieto diskurzy. Ako demograf môžem len povedať, že v horizonte povedzme najbližšieho storočia nehrozí nejaké „nahradenie“ európskeho obyvateľstva. Špekulovať o tom, čo bude potom, by bolo v rovine sci-fi. Populačný tlakový hrniec tu je, a je pravda, že tlak sa zvyšuje. Afrika v najbližších desaťročiach určite nebude zelenou oázou, a Subsaharská Afrika bude mať onedlho 2 miliardy obyvateľov. Ale netrúfam si povedať, čo sa udeje. Pokiaľ ide o to, že by to „niekto“ riadil, to je nezmysel, to úplne vylučujem. To je na úrovni tvrdení o plochej zemi, podobne ako tie tvrdenia o chemtrails alebo LGBTI. Toto vám povie každý seriózny vedec – demograf.
Vidíme však, že tieto témy spojené s demografiou, migráciou dokážu veľmi rezonovať vo verejnom diskurze, vyhrávať či prehrávať voľby.
Máte pravdu. Ale vysvetliť, prečo to tak je, je otázka pre spoločenských vedcov. Osobne za tým vidím populistické zneužívanie tém, ktorým ľudia poriadne nerozumejú, a teda ľahko podľahnú jednoduchým vysvetleniam. Zvlášť, keď ich politici neustále živia a vyvolávajú strach.
Barbora Tancerová
Prof. RNDr. Branislav Bleha, PhD., vyštudoval humánnu geografiu a demografiu na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského, kde dnes aj pôsobí na katedre ekonomickej a sociálnej geografie, demografie a územného rozvoja. Zaoberá sa populačnou politikou, aplikovanou demografiou, populačnými projekciami a prognózami. Je členom výskumnej siete Population Europe a korešpondujúcim členom Komisie pre populačnú geografiu v Medzinárodnej geografickej únii. Dlhodobo spolupracuje s japonskými demografmi, pričom tam absolvoval niekoľko pobytov. Je tiež prodekanom pre rozvoj fakulty a informačné technológie na PriF UK.