Tibor Hajdu: Nový pápež bude taký, akého cirkev teraz potrebuje
Vo Vatikáne sa dnes 7. mája 2025 začína konkláve, z ktorého vzíde meno nového pápeža. O udalosti, ktorá v týchto dňoch a týždňoch priťahuje pozornosť svetových médií, sme sa porozprávali s doktorom kanonického práva Tiborom Hajdu z Rímskokatolíckej cyrilometodskej bohosloveckej fakulty UK.
O čo prišla cirkev smrťou pápeža Františka?
To je ťažká a zároveň krásna otázka, lebo nám dáva možnosť pozrieť sa na pontifikát ako celok. Každý Svätý Otec má niečo charakteristické, čo vychádza z neho ako človeka, a čo charakterizuje aj výkon jeho služby. Tú nazývame munus petrinum (petrovská služba), keďže pápeži sú nástupcovia svätého Petra. Na službu pápeža Františka spomíname nielen s nostalgiou, ale aj s vďačnosťou a s nádejou očakávame to, čo príde – zvolenie jeho nástupcu. Z pohľadu cirkvi veríme, že jej vedenie je istým spôsobom Božia vec. Nový nástupca Svätého Petra, ktorý bude 267. v poradí, bude určite taký pápež, akého teraz cirkev potrebuje.
Ako hodnotíte pontifikát zosnulého pápeža, ktorý trval 12 rokov?
O tom by sa dalo hovoriť dlho a do hĺbky, čo asi nie je celkom na tento formát. Spomeňme však aspoň niekoľko dôležitých odkazov jeho pontifikátu. Možno bude rezonovať skutočnosť budovania mostov z centra na perifériu. Často zdôrazňoval, že Boh sa na nás všetkých pozerá rovnako a to isté máme robiť aj my vo vzťahu k ostatným – na každom záleží, v jeho pohľade neexistuje periféria, že by bol niekto na okraji. S tým súvisí aj jeho starostlivosť o chudobných. Vo Vatikáne, blízko Námestia svätého Petra, sa nechali vybudovať priestory pre ľudí bez domova, staral sa o zraniteľných, ktorí potrebovali pomoc. Zastával sa utečencov, ktorí utekajú do Európy za lepším životom. Mnohé krajiny, ktorých sa to týka, sám navštívil. Bola to téma, ktorá zarezonovala v oblasti medzinárodnej politiky medzi svetovými lídrami. Ďalšou špecifickou črtou bol jeho neúnavný zápas o mier. Vo svojich príhovoroch zdôrazňoval nástojčivú potrebu mieru vo svete. Apeloval, aby sme sa naučili riešiť problémy spôsobom, pri ktorom by netrpeli nevinní ľudia. Pápež František sa počas svojho pontifikátu usiloval vniesť do cirkvi istú novú dynamiku. Otvoril nový priestor pre uvažovanie o cirkvi samotnej, o tom, že všetci veriaci majú spoluzodpovednosť za smerovanie cirkvi a teda za misiu ohlasovania evanjelia vo svete.
Čím si cirkev prechádza, kým bude zvolený nový pápež?
Po smrti pápeža Františka sa spustil proces presných obradných a právnych krokov. Nie je to žiadne obdobie neistoty. V Katolíckej cirkvi totiž existujú pravidlá riadiace toto obdobie, ktoré technicky nazývame uprázdnený stolec alebo sedes vacans v latinčine. Je to obdobie, počas ktorého nie je obsadený úrad najvyššieho pastiera cirkvi. Štruktúra Cirkvi ale v tomto období nie je paralyzovaná, jednotlivé úrady a funkcie rímskej kúrie sa riadia podľa týchto noriem.
Napríklad?
Základným dokumentom, ktorý riadi obdobie uprázdneného stolca je apoštolská konštitúcia, pápeža Jána Pavla II., publikovaná v roku 1996 pod názvom Universi Dominici Gregis. Stanovuje, ktoré úrady majú aké kompetencie v čase od konštatovania smrti pápeža až po zvolenie a predstavenie nového pápeža. Okrem tejto apoštolskej konštitúcie sa aplikuje aj všeobecné právo – kánony kódexu kanonického práva.
Kto stojí počas tohto obdobia na čele Katolíckej cirkvi?
Smrťou pápeža končia v úrade najvyšší predstavitelia dikastérií rímskej kúrie. Dikastérá, ktoré by sme mohli zjednodušene charakterizovať ako oddelenia rímskej kúrie ďalej riadia sekretári, to sú v hierarchii funkcií úrady o jeden stupeň nižšie ako najvyšší úrad prefekta a ich fungovanie v riadnych záležitostiach pokračuje ďalej. Vedenie celej Cirkvi preberá kolégium kardinálov ako kolektívny orgán. Preto sú kardináli hneď po konštatovaní smrti pápeža povolaní do Ríma. Stretávajú sa na kongregáciách - zhromaždeniach, kde diskutujú a prijímajú rozhodnutia v najdôležitejších otázkach, ako sú napr. dátum pohrebu pápeža a deň začiatku konkláve, na ktorom kardináli zvolia nového pápeža.
Pápeža teda vyberajú kardináli. Týka sa to všetkých kardinálov?
Aktívne volebné právo majú iba tí kardináli, ktorí v čase smrti pápeža ešte nedovŕšili 80. rok života. Aktuálne je počet kardinálov voliteľov 135, pričom už bolo publikované, že dvaja z nich sa konkláve nezúčastnia.
Do konkláve teda vstúpi 133 kardinálov.
Aké je súčasné zloženie kardinálskeho zboru?
Národnostné zastúpenie kardinálskeho kolégia je rôznorodé. Pápež František počas svojho pontifikátu vymenoval kardinálov z rozličných krajín, podobne ako aj jeho predchodcovia. Kardinálsky zbor však nemá charakter akéhosi parlamentu, nie sú v ňom zastúpené všetky štáty sveta. Je to poradný zbor pápeža. Svätý Otec si priamo vyberá osoby do tohto svojho poradného zboru a kritérium výberu je jeho vlastná vôľa. V niektorých krajinách nie je žiadny kardinál, napr. ani u nás na Slovensku. Nepredstavuje to však žiadne znevýhodnenie a netreba za tým hľadať žiadny ďalší význam. Pápež si sám slobodne vyberá, koho uzná za vhodného kandidáta do kardinálskeho zboru, ktorý sa napokon postará o výber jeho nástupcu.
To bol aj prípad našich dvoch slovenských kardinálov – Jozefa Tomka a Jána Chryzostoma Korca, ktorí sa konkláve nikdy nezúčastnili.
Pán kardinál Jozef Tomko bol dlhý čas kardinálom, dožil sa vysokého veku, zastával dôležité úrady v rímskej kúrii. A hoci pôsobil priamo vo Vatikáne, nikdy sa voľby pápeža nezúčastnil, lebo po smrti pápeža sv. Jána Pavla II. bol už mimo vekový limit 80 rokov. Podobne aj pán kardinál Ján Chryzostom Korec.
Ako sa volitelia napokon zhodnú na spoločnej voľbe, keď pochádzajú z toľkých krajín a pravdepodobne sa ani všetci nepoznajú?
Kardináli volia predovšetkým podľa svojho svedomia. Už spomínané kongregácie – zhromaždenia kardinálov v čase od smrti pápeža do začiatku konkláve na jednej strane slúžia na riešenie záležitostí riadneho chodu Cirkvi, no majú zmysel aj v tom, aby sa kardináli navzájom spoznali. Spolu s tými, ktorí už nemajú aktívne právo voliť, je všetkých kardinálov spolu 252. Pri vzájomných rozhovoroch sa spoznávajú, oboznamujú sa so svojimi postojmi, názormi, pohľadmi na rozličné témy týkajúce sa života Cirkvi. Na zvolenie nového pápeža je potrebná dvojtretinová väčšina prítomných. Až keď ju niektorý z kardinálov dosiahne, uvidia veriaci zhromaždení na Námestí svätého Petra vo Vatikáne biely dym nad Sixtínskou kaplnkou ako znamenie, že máme nového pápeža.
Na filmových plátnach sa nedávno objavila snímka Konkláve v réžii Edwarda Bergera. Ide o filmové spracovanie rovnomennej knihy Roberta Harrisa, kde sa objavujú zákulisné boje medzi skupinami kardinálov. Mali ste možnosť si knihu prečítať alebo pozrieť film a porovnať, do akej miery zodpovedá realite?
Mal som možnosť si tento film pozrieť. Nemal som však žiadne očakávania. Nepredpokladal som, že ukáže presný postup voľby pápeža. Je zrejmé, že tvorcom išlo v prvom rade o dodržanie žánru thrilleru, ktorý by pritiahol divákov a zarobil peniaze. Do istej miery ma zaujímal pohľad, z akého sa tvorcovia pozerajú na konkláve a na udalosti, ktoré tomu predchádzajú. Som si istý, že každému divákovi, ktorý tento film videl je jasné, že takto to určite neprebieha. Vo voľbe pápeža istotne nerozhodujú politické záujmy nejakých skupín, neprevládajú nejaké zištné ciele alebo boje medzi rozličnými frakciami. Film môže byť zaujímavý pre divákov, ktorí majú radi tento žáner, nič viac od toho netreba čakať. A už vôbec nie čerpať poznatky o dianí okolo voľby pápeža.
Existujú pri voľbe pápeža aj nejakí oficiálni kandidáti?
Žiadne právne normy týkajúce sa voľby pápeža nehovoria o tom, že by mal existovať nejaký zoznam kandidátov. Traduje sa jedno príslovie, ktoré sa v tomto kontexte spomína – kto vstupuje do konkláve ako pápež, vychádza ako kardinál. Kto otočakáva, že bude zvolený, býva spravidla sklamaný. Chápem však aj pohľady z laického sveta, stávkové kancelárie dávajú rozličné tipy na víťaza. Je to zábavka našej doby. Voľba pápeža je však záležitosť Cirkvi. Nie je to iba nejaká politická skutočnosť, je tam prítomný božský prvok. Nie je možné oklieštiť ju len na technické záležitosti. Ak sa chceme priblížiť k správnemu pohľadu, musíme si byť vedomí, že cirkev je Božia a Pán Boh vie, čo teraz cirkev potrebuje. Čisto svetské hľadisko tento pohľad, žiaľ, neumožňuje.
Oči veriacich aj laikov sa teraz obracajú do Vatikánu. Ako toto obdobie prežívajú?
Myslím, že veriaci po celom svete sa teraz modlia za zvolenie nového pápeža. Možno aj v tom zmysle, aby kardináli v konkláve správne rozoznali, k akému rozhodnutiu ich Pán Boh pozýva v dobe, ktorú žijeme. Ak by sme voľbu pápeža charakterizovali ako hľadanie alebo spoznávanie vnútorného Božieho vedenia, Božej inšpirácie, potom postoj modlitby celej Cirkvi v tejto situácii je asi ten najsprávnejší.
Eva Kopecká