Štvornásobná majsterka Slovenska v squashi: So zraneniami rátam
Klára Köhlerová, študentka druhého ročníka Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, sa venuje netradičnému športu. Je štvornásobnou majsterkou Slovenska v squashi. Ten sa prvýkrát v histórii zaradil medzi olympijské športy a po prvý raz sa v ňom bude súťažiť na olympiáde v Los Angeles v roku 2028.
Na začiatok nám vysvetlite pravidlá squashu.
Hráči sú rozostavení v štvorstennom kurte s veľkosťou približne polovice tenisového kurtu, ktorý je ohraničený páskami signalizujúcimi outy. Od tenisu sa odlišuje tým, že hráči majú zdieľané územie, ktoré nie je oddelené sieťou. Hra je celkom nebezpečná, súťažiaci sú blízko seba a často dochádza k zraneniam. Pravidlá sú podobné ako v tenise, máte niekoľko úderov, ktoré musia dopadať na konkrétne polia. Väčšinou sú v jednom kurte zavretí dvaja hráči, ktorí loptičku odrážajú raketou o všetky štyri steny.
Ako ste sa k tomuto športu vôbec dostali?
Odmalička som sa venovala mnohým športom, k squashu ma priviedla mamina, ktorá sa mu venovala vo voľnom čase. Hrávam od siedmich rokov, súťažiť som začala v jedenástich a v trinástich som postúpila aj na európske turnaje.
Ste štvornásobnou majsterkou Slovenska. Čo pre vás znamená tento úspech?
Nemyslím si, že ide o môj najväčší životný úspech, no pre mňa má veľkú cenu. Som rada, že sa mi tento titul podarilo obhájiť zakaždým, odkedy sa zúčastňujem majstrovstiev Slovenska pre ženy. Tieto tituly majú pre mňa väčší význam, keďže predtým som bola v kategórii junior. Prebojovanie sa k titulu bolo pre mňa veľmi dôležité a som rada, že som si ho udržala.
Čo je najťažšie v squashi?
Určite koordinácia nôh a rúk a rýchle vyhodnotenie situácie. V iných športoch je hra menej intenzívna, hráči majú možno viac času si premyslieť svoje kroky. V iných raketových športoch máte súpera oproti sebe, kým v squashi nie vždy vidím súpera. Loptička je gumová, čím intenzívnejšia je hra, tým viac skáče a rýchlejšie lieta. Máte niekoľko sekúnd na rozhodnutie. Oproti iným raketovým športom je to oveľa intenzívnejšie a zaujímavejšie.
Stalo sa vám niekedy, že ste sa zranili?
Určite áno. Pri squashi dochádza k častému kontaktu a stane sa, že buď ja udriem súpera, alebo opačne. Nie vždy sledujete, čo robí protihráč, keďže je to rýchle. Veľakrát trafíte súpera raketou alebo loptičkou, čo dosť bolí. V tej rýchlosti dokáže ďalšiemu súťažiacemu ublížiť, preto vznikajú rôzne nepríjemné zranenia, navyše nemáme žiadne ochranné prvky. Našťastie som nikdy neutrpela vážne zranenie, no odchádzala som s modrinami. Okrem klasického bodovania sa preto hodnotí aj to, či súper stojí hráčovi v ceste. Rátam preto aj so zraneniami.
Čo vás na tomto športe najviac baví?
Rýchlosť a variabilita. Mám rada dynamické športy, akým je napríklad aj box. Viem pri nich vypnúť a vyčistiť si hlavu. Užívam si rýchlosť tejto hry. Tréningy samotného squashu musím dopĺňať aj inými športami, napríklad behom, bicyklovaním či plávaním. Síce som športovo založená, no venujem sa im aj kvôli squashu, aby som si udržala dobrú kondíciu.
| Klára Köhlerová (21) |
|---|
| je štvornásobnou majsterkou Slovenska v squashi, študuje medicínsku biológiu na Prírodovedeckej fakulte. Squash hráva od roku 2008, súťaží od jedenástich rokov, v trinástich postúpila na európske súťaže. Od roku 2028 bude squash patriť medzi športové disciplíny na olympiáde a možno práve Klára bude reprezentovať našu krajinu v Los Angeles. |
Medzi najlepších hráčov squashu patria Egypt či Anglicko. Čím to je?
V Egypte je práve squash národným športom, je tam oveľa rozšírenejší. V ostatných krajinách, či už v Anglicku alebo v Amerike, to závisí od viacerých faktorov. V týchto krajinách veľa ľudí vie, že existuje squash, na Slovensku to tak nie je. Majú veľa možností aj pre ľudí, ktorí tento šport majú ako hobby – napríklad veľa squash centier.
Máte pocit, že u nás sa tento šport veľmi nerozvíja. Čím to podľa vás je?
Na Slovensku sa viac podporujú a medializujú iné športy. Preto k nim deti a mládež viac inklinujú, všetky ostatné nepopulárne športy, ku ktorým patrí aj squash, idú do úzadia. Športové trendy sa každým rokom menia, squash ešte nedostal priestor, možno sa tak stane v budúcnosti. Medializácia by ho spopulárnila, no veľkú úlohu v tom zohráva aj mentalita nášho štátu. V iných krajinách sa squash bežne hráva na školách, u nás to tak nie je.
Neskúšali ste k squashu priviesť svojich známych a priateľov?
Squash má veľkú nevýhodu v tom, že na Slovensku nemáme dostatok kurtov, ktoré sú celkom špecifické. Okrem toho je pre úplných začiatočníkov veľmi ťažké dostať sa do skutočnej squashovej hry. Loptička je malá, z gumy, musíte sa naučiť, ako ju rozohriať, aby skákala a udržať jej tempo počas celej hry. Preto je squash dynamický, hráva sa takmer bez prestávky. Je tu oveľa zložitejšie trafiť loptičku, ako napríklad pri tenise. Výmeny sú pre začínajúcich hráčov nezáživné, keďže nemajú kontakt so súperom. Ľudia od športu očakávajú nejaký zážitok, ktorý v ich squashovej hre trochu chýba.
Keďže u nás tento šport nie je až taký rozšírený, máme dostatok kvalifikovaných trénerov?
Myslím si, že určite chýbajú. Mnohí športovci nechcú absolvovať kurzy squashu či rôzne iné kvalifikácie, pretože ich tu veľmi nezužitkujú. Máme zopár kvalifikovaných trénerov, ktorí pôsobia najmä v Bratislave.
Ste v druhom ročníku odboru medicínska biológia na Prírodovedeckej fakulte UK. Prečo práve tento odbor?
Odmalička som inklinovala k vedným odborom, akým je napríklad medicína. Keďže profesionálne hrávam squash, nevedela som, či dokážem skĺbiť medicínu s reprezentáciou. Viem, že squash nebudem robiť do konca života, sú tam určité zdravotné riziká, preto chcem mať „zadné dvierka“. So squashom športovci končia celkom skoro, ničí kĺby. Všetci vrcholoví športovci končia väčšinou v 35. rokoch.
Ako dokážete skĺbiť športovú kariéru so štúdiom?
Je to veľmi náročné, najmä časovo. Nemám individuálny študijný plán, pretože som ho s nikým nekomunikovala. Keď som nastúpila na štúdium, nevedela som, čo od tohto odboru môžem očakávať. Väčšinou mávam súťaže počas víkendov, od štvrtka do pondelka, v závislosti od toho, ako rýchlo hráč vypadne z kôl. Rozvrh si prispôsobím, no najťažšie je skúškové obdobie.
Čo považujte za svoj najväčší úspech?
Pre mňa je najväčším úspechom to, že aj napriek všetkým víťazstvám a prehrám, ma squash stále baví. Profesionálny šport nemáte ako hobby, mnohokrát pri ňom zažijete veľa nepríjemných situácií. Napriek tomu, aká je táto cesta kostrbatá, a nie vždy úplne príjemná, považujem za svoj najväčší úspech to, že ma nič od tohto športu neodradilo. Pri akomkoľvek vrcholovom športe si nemôžete povedať, že ste unavení a neprísť do práce. Preto si myslím, že aj pri iných vrcholových športoch ľudia veľakrát strácajú radosť a vnímajú ich už len ako svoju prácu. Ide o veľký nátlak, na súťažiach a sponzorom musíte ukázať to najlepšie, čo vo vás je. Okrem toho je ťažké si týchto sponzorov udržať.
Vďaka súťažiam v squashi ste prešli mnoho krajín. Ktorá vám najviac prirástla k srdcu?
Švajčiarsko, ale aj Holandsko či Belgicko, kde majú obrovské kurty a množstvo podpory od fanúšikov. Rozmýšľala som, že by som odišla hrávať do zahraničia – zmenila by som trénerov aj prostredie, čo prináša oveľa väčšie možnosti. Keďže však študujem na Slovensku, tak určitú dobu musím zostať tu. V zahraničí štúdium nie je najlacnejšie, navyše aj squash či iné športy sú finančne oveľa náročnejšie ako tu.
Radka Rosenbergová