Festival Starmus aj na UK

Festival STARMUS odštartoval v Bratislave veľkolepým koncertom a svetelnou šou hudobníka Jean-Michela Jarré. Program sa koná aj na Univerzite Komenského v Bratislave (UK).


14. 05. 2024 15.46 hod.
Od: Naša univerzita

Ako ukončiť komplikované konflikty? Nádejou pre Sýriu sú lokálne mierové iniciatívy, hovorí expertka Rim Turkmani

Na pôde UK v pondelok 13. mája v Moyzesovej sieni FiF UK vystúpila Rim Turkmani, pôvodne astrofyzička, ktorá už vyše 10 rokov pôsobí na prestížnej London School of Economics a venuje sa hľadaniu riešenia vojny vo svojej rodnej Sýrii. Jej prednáška mala názov Komplexný mier pre komplexné konflikty: Ako sa mení mierotvorba, keďže konflikty sú čoraz viac viacvrstvové (Complex peace for complex conflicts; how peace-making is changing as conflicts get ever more multi-layered).

„Konflikt v Sýrii môžeme nazvať „špagetovým“ konfliktom, lebo je veľmi náročné ho rozuzliť,“ charakterizovala R. Turkmani už viac než desaťročie trvajúce boje medzi rôznymi stranami v tejto blízkovýchodnej krajine. Podľa jej slov nejde v tomto prípade o typ tzv. starej vojny, ako boli tie v 19. či 20. storočí, kedy bojovali štáty navzájom prostredníctvom svojich armád. V Sýrii zažívame typ novej vojny, v ktorej v rámci jednej krajiny bojujú rôzne frakcie, využívajú súkromné armády, do občianskej vojny zasahujú aktéri zo zahraničia, konflikt má viacero vrstiev. V porovnaní s typom starej vojny najviac obetí je z radov civilistov. Mierové rokovania sa na pôde OSN vedú už od r. 2012, zatiaľ však nepriniesli nijaký relevantný pokrok. Počas vojny v krajine, na ktorú sú uvalené prísne medzinárodne sankcie, kvitne vojnová ekonomika, na ktorej bohatnú mnohí zahraniční aj domáci aktéri, ktorí nemajú záujem na ukončení konfliktu. Civilné obyvateľstvo je často odkázané na prežívanie z pomoci zahraničných humanitárnych organizácií a z príspevkov od príbuzných, ktorým sa podarilo utiecť z krajiny.

Aké sú riešenia na ukončenie takého zložitého konfliktu? Postup v podobe mierových rokovaní šéfov vlád či vodcov armád za asistencie veľmocí alebo medzinárodných organizácií nefunguje. Rim Turkmani ponúkla vo svojom vystúpení nádej v podobe podpory lokálnych prímerí. „Lokálni aktéri konfliktu si začínajú uvedomovať, že sú závislí napríklad od spoločnej infraštruktúry alebo že majú regionálne obchodné záujmy a musia medzi sebou komunikovať. Ľudia v lokálnych komunitách sa snažia nájsť svoj vlastný mier,“ hovorí.

V mnohých komunitách sú takýmito počiatočnými mierotvorcami rôzne občianske organizácie, veľmi často iniciované ženami. Rim Turkmani sa preto výrazne angažovala, aby pri inštitúte osobitného vyslanca OSN pre Sýriu v Ženeve začal fungovať špeciálny ženský poradný orgán (Women’s Advisory Board) a fórum na podporu občianskej spoločnosti (Civil Society Support Room). Cieľom aj medzinárodnej pomoci by malo byť dosiahnuť, aby tieto lokálne mierové dohody postupne prešli do prímeria medzi väčšími hráčmi. „Ak oslobodíme občiansky priestor, prispejeme k demokratizácii a aj k zmene režimu,“ uviedla R. Turkmani.

Na Marse sa pravdepodobne nachádza voda

V utorok 14. mája sa na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky UK uskutočnila prednáška významného astrofyzika, odborníka na skúmanie Marsu a dlhoročného pracovníka NASA Scotta Hubbarda s názvom Skúmanie Marsu: Po stopách vody (Exploring Mars: Following the Water). Rovnomenná kniha popisuje jeho prácu na programe NASA Mars.

Scott Hubbard, predstavil históriu prieskumu Marsu. Už v 90. rokoch NASA poslala do vesmíru družicu Mars Climate Orbiter, jednu z dvoch kozmických sond z programu Mars Surveyor '98, neskôr zas Mars Polar Lander. Tieto dve misie mali študovať počasie, klímu a pátrať po vode a oxide uhličitom v atmosfére a na povrchu Marsu. Ani jedna z nich však nebola úspešná.

Na prelome rokov 1999 a 2000 NASA objavila, že na Marse sú minerály, ktoré naznačujú výskyt vody. V roku 2018 výskumníci prišli s teóriou, že hlboko v pôde planéty je soľné jazero, kde môže existovať život. Podarilo sa im to vďaka planetárnej sonde Mars Express, ktorá už v roku 2004 potvrdila prítomnosť vody na povrchu planéty. Na južnom póle identifikovala výpary molekúl vody z ľadu a získala tak vôbec prvé priame doklady o jeho existencii na Marse. Voda sa môže nachádzať v atmosfére, pod povrchom a na povrchu Marsu. V rámci tejto misie objavili na červenej planéte aj veľmi malé množstvo metánu, ktorý pravdepodobne vznikol vďaka chemickej reakcii pri vulkanickej činnosti. Na výskume sa tiež podieľal vrtuľník NASA Ingenuity Mars Helicopter, ktorý na planéte absolvoval historických 72 letov. Prostredníctvom tohto zariadenia odoberali vzorky z Marsu, ktoré vedci analyzujú na diaľku a dúfajú, že ich raz dokážu dopraviť na Zem.

V Aule UK prednášala nositeľka Nobelovej ceny za fyziku Donna Strickland

15. mája 2024 predstavila akademickej obci UK svoj výskum v oblasti laserovej fyziky Donna Strickland, ktorá len ako tretia žena v histórii získala Nobelovu cenu za fyziku.

Donna Strickland pochádza z Kanady, kde aj v súčasnosti pôsobí na University of Waterloo v štáte Ontario. Nobelovu cenu za fyziku získala v r. 2018 spolu so svojím školiteľom Gerardom Mourouom a Arthurom Ashkinom. Jej prednáška s témou Generovanie ultrakrátkych optických pulzov s vysokou intenzitou (Generating High Intensity, Ultrashort Optical Pulses) previedla účastníkov históriou výskumu svetelných lúčov a laseru, na ktorom sa podieľal o. i. Albert Einstein (fotoelektrický jav) alebo Maria Goeppertová-Mayerová, druhá nositeľka Nobelovej ceny za fyziku po Marii Sklodowskej-Curie.

Donna Strickland vytvorila technológiu ultrakrátkych laserových pulzov (chirped pulse amplification), pomocou ktorej sa generujú najintenzívnejšie laserové pulzy, aké kedy človek vytvoril. „Vybudovali sme „laserové kladivo", ktoré generuje veľa energie v krátkych pulzoch,“ vysvetlila. Technológia ultrakrátkych laserových pulzov využíva disperziu svetla, teda oneskorenie v čase a priestore v závislosti od energie fotónu. Vďaka oneskoreniu svetla v čase a priestore  sa rozdelia krátke a dlhé vlnové dĺžky svetla v jednotlivom laserovom pulze. Technológia skracovania laserových pulzov našla využitie napríklad pri operácii očí, ktoré sa vykonávajú pomocou femtosekundových laserových lúčov.

Na otázku, čo poradiť mladým, ktorí sa chcú venovať vede, Donna Strickland odpovedala, že to hlavné je zapáliť sa pre to, čo skúmajú. „Keď som začala svoj doktorandský výskum, vôbec som neuvažovala o nejakej Nobelovej cene. Len som sa chcela zabávať v skvelom laboratóriu. Samozrejme, chce to aj tvrdú prácu, ale stále si myslím, že to hlavné pre každého vedca je nájsť niečo, čo bude milovať, čo ho bude poháňať ďalej. Ja to stále tak mám.“

Nositeľ Nobelovej ceny za chémiu Kurt Wüthrich priblížil spôsoby zobrazovania proteínov

Vo štvrtok 16. mája pred zaplnenou aulou CH1-1 na Prírodovedeckej fakulte UK vystúpil švajčiarsky chemik a biofyzik Kurt Wüthrich, laureát Nobelovej ceny za chémiu za rok 2002.  V prednáške nazvanej Vedecký výskum v 20. a 21. storočí (Pursuing Scientific Research in the 20 and 21 Centuries) ukázal poslucháčom, ako sa vyvíjali metódy zobrazovania molekúl a v čom bol jeho výskum v oblasti zobrazovania pomocou nukleárnej magnetickej rezonancie nový. „Je dôležité vedieť, čo sa dialo v predchádzajúcich storočiach a využiť to pri tom, na čom pracujete dnes,“ uviedol.

Kurt Wüthrich vyštudoval univerzity v Berne a Bazileji, postdoktorandský pobyt absolvoval na univerzite v Berkeley v Kalifornii. Od roku 1970 pôsobí na EHT v Zürichu, hosťoval na mnohých univerzitách po celom svete. Celý život je aktívnym športovcom, hrával ligový futbal a bol inštruktorom lyžovania. K štruktúrnej biológii, ktorá skúma štruktúry molekúl živých organizmov, najmä proteínov a nukleových kyselín, ho podľa jeho slov tiež čiastočne priviedol šport. V šesťdesiatych rokoch 20. storočia sa objavili prvé formy dopingu, ako bolo napríklad zvyšovanie hladiny hemoglobínu u športovcov injekciami ich vlastnej krvi, ktorú im odobrali počas pobytov vo výškach, pri ktorých sa im prirodzene v krvi tvorilo viac hemoglobínu a bola lepšie okysličená. Kurt Wüthrich začal preto skúmať molekuly hemoglobínu, vzorky získaval z vlastnej krvi. Na skúmanie štruktúry veľkých molekúl proteínov, ako je aj hemoglobín, sa nie vždy dala využiť metóda röntgenovej kryštalografie alebo elektrónovej paramagnetickej rezonancie. Kurt Wüthrich sa sústredil na možnosti inej zobrazovacej techniky, nukleárnej magnetickej rezonancie. Nobelovu cenu získal v r. 2002 za určenie trojrozmernej štruktúry biologických makromolekúl v roztoku pomocou tejto metódy. Aj jeho práca prispela k vývinu zobrazovania pomocou magnetickej rezonancie (MRI), ktorá sa dnes bežne využíva v zdravotníctve.

Aký je jeho návod na získanie Nobelovej ceny? Na to sa ho vraj často pýtajú najmä študenti v Singapure a v Južnej Kórei, ktorí sú podľa neho všetci odhodlaní získať toto prestížne ocenenie. Publiku na PriF UK však Kurt Wüthrich vtipným spôsobom ukázal, že nastaviť si vedeckú dráhu s takýmto cieľom sa nedá. V r. 2002 získal polovicu Nobelovej ceny, o druhú polovicu sa delili Američan John Fenn a Japonec Koiči Tanaka. John Fenn svoj objav v oblasti hmotnostnej spektrometrie urobil ako 73-ročný, keď už bol emeritným profesorom, cenu získal ako 85-ročný. Koiči Tanaka mal len titul bakalára a pracoval v priemysle. Nový spôsob analyzovania proteínov pomocou hmotnostnej spektrometrie vynašiel ako 23-ročný a dal si ho patentovať, nepublikoval vedecké články. Nobelovu cenu získal ako 43-ročný, keď bol stále radovým zamestnancom svojej firmy. „Vidíte teda, že je veľa spôsobov, ktorými je možné získať Nobelovu cenu,“ povedal.

O niekoľko rokov sa k našej planéte priblíži asteroid

Posledný deň festivalu Starmus, piatok 17. mája, patril francúzskemu planetárnemu vedcovi Patrickovi Michelovi. Tento významný hlavný výskumník vo francúzskom Národnom vedecko-výskumnom centre (Centre national de la recherche scientifique) a vedúci tímu Teórie a pozorovania v planetológii predstavil, ako sa výskumníci snažia chrániť Zem pred prípadnými dopadmi asteroidov. Patrick Michel na tomto výskume spolupracoval aj s astrofyzikom a hudobníkom Brianom Mayom.

Patrick Michel najskôr predstavil rôzne veľkosti a tvary asteroidov. Tie môžu dosahovať rozmery od niekoľkých desiatok až po stovky metrov. Eros, najväčší asteroid, ktorý objavili, má dokonca až 5 kilometrov.

Zaujímavosťou je, že niektoré z týchto asteroidov sa približujú k Zemi. Napríklad, asteroid Didymos s veľkosťou 780 metrov, bol najbližšie k našej planéte v septembri 2022. Pri jeho sledovaní vedci zistili, že mal úplne iný tvar, ako predpokladali.

V roku 2022 kozmická loď NASA narazila na asteroid Dimorphos. Išlo o úmyselný náraz s cieľom zmeniť jeho dráhu. Vedci predpokladajú, že aj on musel po náraze zmeniť svoju veľkosť aj tvar. Aby ho však mohli ďalej skúmať, musia počkať na príchod kozmickej lode Hera, ktorá sem dorazí koncom roka 2026.

Vedci predpokladajú, že v marci 2025 bude letieť okolo našej planéty Deimos, jeden z mesiacov Marsu. O štyri roky neskôr, v roku 2029, má okolo Zeme letieť veľký asteroid 99942 Apophis, ktorý poletí tak blízko, že ho budeme vidieť voľným okom, najmä v západnej Európe a v severnej Afrike. Riziko zrážky s našou planétou je však minimálne.

STARMUS Camp na Hlavnom námestí

Univerzita Komenského bola počas celého trvania festivalu súčasťou vedeckého tábora STARMUS Camp na Hlavnom námestí v Bratislave. Návštevníkom ponúkla vo svojom stánku možnosť vyskúšať si rôzne vedecké experimenty, zažiť kontakt s exotickými zvieratami a dozvedieť sa viac o výskume našich vedcov a vedkýň. Program bol zostavený aj v súlade s hlavným motívom festivalu STARMUS, ktorým bola naša Zem, problémy, ktorým čelí a náš vzťah k životnému prostrediu. 

Veľký úspech najmä medzi detskými návštevníkmi mali jednoduché fyzikálne experimenty, ktoré pripravila Fakulta matematiky, fyziky a informatiky UK. „Deti bavilo vyrábať si lienku, na ktorej sa naučili, ako funguje ťažisko. Úspech mala aj točňa, na ktorej si účastníci na vlastnom tele vyskúšali, ako funguje zákon zachovania momentu hybnosti,“ povedala Soňa Gažáková z FMFI UK.

Starších návštevníkov zaujal astronomický kvíz či profesionálny astronomický ďalekohľad. Generátor bleskov Františka Kundracika pomocou plazmových výbojov produkoval hudbu s takými decibelmi, ktoré prehlušili dokonca aj koncert na neďalekom pódiu.

Farmaceutická fakulta UK ponúkala záujemcom zadarmo vyšetrenie z kvapky krvi či vyšetrenie slín. Prírodovedecká fakulta UK bodovala u návštevníkov prezentáciou nezvyčajných druhov živočíchov, priamo na námestí si mohli obzrieť plazy či exotické bezstavovce. Vďaka virtuálnej realite výskumníkov zo FSEV UK sa ľudia preniesli na pláž alebo si mohli zahrať hru. Samuel Kováčik z FMFI UK predstavil na hlavnom pódiu svoj YouTube kanál Vedátor, na ktorom popularizuje vedu a pokrstil svoju novú knihu. Na STARMUS Camp tiež výskumníci z FMFI UK a PriF UK odprezentovali svoj spoločný výskum zameraný na použitie plazmy na ošetrenie semien plodín.

„Univerzita Komenského sa na festivale STARMUS aj prostredníctvom tohto stánku reprezentovala veľmi dôstojne, čo ocenili aj hlavní organizátori festivalu,“ povedal Daniel Gurský z Oddelenia pre vonkajšie vzťahy RUK, ktorý organizačne zabezpečoval účasť UK na STARMUS Camp.

Program festivalu STARMUS aj na UK