Slovenka roka z UK: Nepoznám 8-hodinový pracovný čas
Hovorí o sebe, že je biochemička s láskou k medicíne. Keď jej v detstve náhle zomrela dvojička, vedela, že chce pomáhať chorým. Pre politické dôvody sa však na medicínu nedostala. Osud zariadil, že po vysokej škole a ukončení internej ašpirantúry dostala miesto na Katedre lekárskej chémie, biochémie a klinickej biochémie Lekárskej fakulty UK. Tu sa stala prvou profesorkou – nelekárkou a tiež treťou profesorkou na fakulte vôbec. Dnes patrí medzi najproduktívnejších a najcitovanejších autorov na LF UK kvalitou i kvantitou. Slovenka roka 2021 v kategórii veda a výskum profesorka Zdeňka Ďuračková.
Minulý rok ste získali ocenenie Slovenka roka v oblasti vedy a výskumu. Ako vnímate toto ocenenie?
Keď mi zavolali z agentúry organizujúcej Slovenku roka, najprv som to považovala za nedorozumenie. Ale ubezpečili ma, že som bola ozaj jednou z troch nominovaných na toto ocenenie. Považovala som to za veľkú česť, pretože na Slovensku máme veľa múdrych, pracovitých a úspešných žien aj na poli vedeckého bádania. A hlavne aj preto, že výsledky vedeckej práce nie sú vždy hmatateľné a nie sú širokej slovenskej verejnosti také známe, ako je tomu v iných kategóriách. Za to, že som nomináciu zavŕšila víťazstvom, vďačím mojim kolegom a kolegyniam, spolupracovníkom po celom svete a určite aj mojim súčasným a bývalým študentom na Lekárskej fakulte UK.
Prezraďte nám, aké iné ocenenia ste počas svojho pôsobenia získali. Z ktorých sa najviac tešíte?
Nepovažujem sa len za vedkyňu, to tvorí len 50 % môjho pracovného času. Tých ostávajúcich 50 % som univerzitná učiteľka. Prácu so študentkami a študentmi milujem. Potešili ma dve ocenenia Literárneho fondu za vydanie monografií Voľné radikály a antioxidanty I. a II. a za rozvoj slovenskej vedy doma i v zahraničí. Mám tiež niekoľko medailí od fakulty a univerzity. Keď začnú odovzdávať človeku ocenenia a medaily, znamená to, že starne [úsmev]. Samozrejme, všetky ocenenia ma tešia a vážim si ich. Avšak asi najviac ma potešilo ocenenie za rozvoj ústavu pod mojím vedením. V knihe Vivat Academia zaradili môj výskumný tím medzi 13 nadpriemerných tímov UK a v knihe VIA COMENIANA ma uviedli ako piateho najcitovanejšie autora v celej histórii UK.
Myslíte si, že ocenenia motivujú k väčším výkonom alebo väčšej zodpovednosti? Ako to máte vy?
Ak má byť niekto „dobrý“ vo svojom odbore, musí ho tá práca baviť. O to viac to platí pri vedeckom bádaní. Pri nej sa nemôže pracovník riadiť pracovným časom. Viem to podľa seba. Nepoznám 8-hodinový pracovný čas, nepoznám sobotu, nedeľu, ak píšem nejakú publikáciu alebo žiadosť o grant, alebo komunikujem výsledky skúmania s kolegami zo zahraničia. Často sa stáva, keď pracujem okolo polnoci, že mi píše kolega/kolegyňa z Rakúska či Veľkej Británie. To znamená, že aj on/ona nemá „pracovný čas“. Preto si myslím, že ocenenie „starších“ môže byť určitou motiváciou pre mladých ľudí byť usilovnejším, cieľavedomejším a odvážnejším.
Čo vás motivuje?
Nie, nie je to finančné ohodnotenie, ale láska k mojej práci. Vždy hovorievam svojim doktorandom, že ak píšem publikáciu, s myšlienkou na ňu sa budím, myslím na ňu pri varení večere, pri zaspávaní... Samozrejme, nebolo to tak vždy. Keď boli moje dcéry malé, vodila som ich na rôzne krúžky a športy a vtedy ma viac potrebovala rodina. Ale aj vtedy som sa sediac na lavičke, kde som ich čakala, drvila anglické slovíčka. Celý život ma sprevádza túžba poznať nepoznané. Veľmi ma, ešte ako gymnazistku, oslovila kniha Madame Curie a tiež moja profesorka biológie na gymnáziu v Hodoníne, ktorá nás učila nielen z učebníc, ale nám aj približovala vedecké osobnosti, a to ma vždy fascinovalo.
Poďme k vašim výskumom, ktorých nie je málo. V jednom z výskumov sa venujete depresívnej poruche u detí a adolescentov – čo je zodpovedné za túto poruchu?
Príčina vzniku depresívnej poruchy môže mať viacero dôvodov. Okrem genetických príčin sú to viaceré poruchy v metabolických dráhach, k čomu prispieva stres, zlá životospráva, málo pohybu. Toto sa potom podpisuje na zmenách v metabolizme neurotransmiterov, neuropsychogénnych hormónov (kortizol, aldosterón, melatonín), zápalových reakcií, zložení bunkových membrán nervových buniek (pomer omega-6/omega-3 mastných kyselín atď.). Okrem toho môžu k patogenéze depresie prispievať aj environmentálne a psychosociálne faktory (nepriaznivé udalosti v detstve, napr. školská šikana a pod.).
Skúmali ste vplyv omega-3 mastných kyselín a oxidačný stres. Ako teda vplývajú na tieto deti s depresívnou poruchou?
Skúmali sme molekulové základy depresívnej poruchy u detí a adolescentov. Zistili sme, že niektoré markery oxidačného stresu významne korelujú so symptómami depresie u detí. Ak by som začala rozprávať o omega-3 mastných kyselinách (MK), bola by to dlhá diskusia. Existuje viacero druhov mastných kyselín (nasýtené, omega-3, omega-6, omega-9) a k zdravému životu potrebujeme všetky druhy. Avšak tieto musia byť v správnom vzájomnom pomere. Napríklad pomer omega-6/omega-3 MK bol pred asi 150 – 180 rokmi 2 : 1. V súčasnosti je tento pomer oveľa vyšší, čo spôsobila radikálna zmena nutričných návykov a jeho výška koreluje s duševnými poruchami. U našich detí s depresívnou poruchou sme ako prví zistili hodnotu omega-6/omega-3 v strave viac ako 25 : 1. Avšak u zdravej kontrolnej skupiny detí bol ten pomer tiež vysoký s hodnotou 18. Po podávaní omega-3 MK pomer omega-6/omega-3 klesol na 7. Dnes sa za zdravý pomer akceptuje 5 : 1. A najdôležitejšie bolo, že s poklesom pomeru omega-6/omega-3 sa znížili aj symptómy depresie. Podobné súvislosti sa zistili aj medzi srdcovo-cievnymi ochoreniami a omega-3 MK.
Vráťme sa ešte k oxidačnému stresu. O čo vlastne ide?
Oxidačný stres je fenomén, ktorému sa venujem už viac ako 40 rokov, a to vo vzťahu k rôznym ochoreniam. Nikto nepochybuje o tom, že kyslík je najdôležitejší prvok života. Avšak, aj počas „zdravia“ molekula kyslíka prijme za určitých okolností navyše jeden elektrón a stane sa z neho tzv. voľný radikál. Z neho sa potom tvoria ďalšie toxické metabolity, ktoré sú veľmi reaktívne a hľadajú prvú molekulu, ktorej by zobrali ďalší elektrón a vytvoril tak pár. Ten proces sa volá oxidácia, a preto aj voľné radikály sa volajú oxidanty. Takto sa oxidáciou poškodzujú významné biomolekuly, ako sú bielkoviny, lipidy a nukleové kyseliny, a tým sa poškodzujú bunky, orgány až celý organizmus. Avšak ľudský organizmus je veľmi múdro vybudovaný systém a má ochranné mechanizmy proti takému poškodzovaniu, sú to tzv. antioxidanty, ktoré zabránia oxidačnému poškodeniu tých významných biomolekúl, a tým celého organizmu. Oba systémy, tvorba „voľných radikálov“ a ich metabolitov a antioxidačná ochrana musia byť v rovnováhe. Ak nie je dostatočná antioxidačná výbava organizmu alebo tvorba reaktívnych metabolitov je vysoká, rovnováha sa naruší v prospech oxidantov a tento stav voláme oxidačný stres. A veľký oxidačný stres sa spája s celým radom ochorení.
Venovali ste sa vplyvu oxidačného stresu na rôzne ochorenia, napríklad srdcovo-cievne choroby, cukrovka, Crohnova choroba, ADHD. Ako sa tento vplyv prejavuje?
Áno, sledovali sme viacero ochorení v súvislosti s oxidačným stresom. Hľadali sme možnosti ovplyvnenia oxidačného stresu podávaním antioxidantov, a tým aj prejavov ochorenia. U detí s vyššou hladinou cholesterolu, ktorý je rizikovým faktorom vzniku aterosklerózy a srdcovo-cievnych ochorení, sme sledovali účinok omega-3 MK. Zistili sme významnú pozitívnu zmenu ich lipidového profilu. Zápal, najmä chronický, je veľmi rizikový faktor pre oxidačný stres, a to sa prejavuje aj pri Crohnovej chorobe. Deťom s Crohnovou chorobou sme v spolupráci s detskou klinikou NÚDCH podávali prírodný polyfenolový extrakt s antioxidačnými vlastnosťami. Závažnosť symptómov sa výrazne znížila a upravili sa aj markery oxidačného stresu. ADHD je porucha pozornosti s hyperaktivitou, teda psychická porucha. Deti s ADHD vykazovali oxidačný stres. Po podávaní polyfenolov sa zvýšila pozornosť a znížila hyperaktivita a upravili sa aj markery oxidačného stresu. Skúmali sme vplyv oxidačného stresu aj u dospelých – pacientov s artrózou kolena, pacientky po hysterektómii, pacientov s erektilnou dysfunkciou atď.
Dá sa predchádzať oxidačnému stresu?
Dnes už vieme, že určitá miera oxidačného stresu je pre organizmus potrebná, pretože niektoré molekuly týchto oxidantov hrajú významnú regulačnú úlohu v takom zložitom systéme, akým je ľudský organizmus. Organizmus v stave veľkého oxidačného stresu, napríklad s chronickým zápalom alebo pod psychickým stresom, potrebuje doplniť antioxidanty. Nesmie to však byť bezhlavé a treba sa vždy poradiť s lekárom. A prevencia? Tá je jednoduchá, zdravo sa stravovať, jesť veľa zeleniny a ovocia, nefajčiť, mať dostatočnú fyzickú aktivitu a dostatočne spať. V noci sa tvorí „hormón šťastia“ s antioxidačnými účinkami, melatonín.
Váš projekt s Viedenskou univerzitou sa volá Nutriaging a venuje sa zdravému starnutiu. Ako by malo vyzerať zdravé starnutie?
Tento európsky projekt vedie prof. K. H. Wagner z fakulty Nutritional Sciences. Starnutie sa nedá zastaviť, je neoddeliteľnou súčasťou životného cyklu. Dá sa však čiastočne ovplyvniť. Veľa závisí aj od genetickej dispozície. Jedna z teórií starnutia sa zakladá na oxidačnom strese. A ako som už uviedla, ten závisí aj od životného štýlu, čo jeme a či pozitívne myslíme.
V rámci výskumu pátrate po biomarkeroch, ktoré naznačujú starnutie. Prečo je dôležité ich identifikovať?
Voľné radikály a ich reaktívne metabolity sú molekuly/častice, ktoré väčšinou existujú len zlomky sekundy. Dokázať ich v organizme, prípadne v orgánoch, súčasnými dostupnými metódami v bežnej klinickej praxi nie je možné. Preto sa využíva nepriamy dôkaz existencie voľných radikálov, a to prostredníctvom dôkazu oxidačne poškodených molekúl, a to sú tie markery. Sú to najčastejšie produkty poškodenia proteínov, lipidov a nukleových kyselín. V tejto súvislosti sa hľadajú najvhodnejšie metódy dôkazu týchto produktov, ich stabilita a reprodukovateľnosť použitej metódy, aby sa mohli porovnávať výsledky z rôznych laboratórií.
Dá sa starnutie spomaliť? Čo na to vplýva?
Iste, že sa dá, veď môžeme pozorovať 60-nikov, ktorí vyzerajú na 50 a sú vitálni a naopak, sú 60-nici, ktorí vyzerajú na 75 – 80 rokov a už ich „nič nebaví“. Samozrejme, že to by bol zjednodušený pohľad. Starnutím sa objavujú aj rôzne choroby, ktoré prispievajú k „nezdravému starnutiu“. Priemerná dĺžka života na Slovensku sa pohybuje s malými odchýlkami u mužov a žien okolo 74 rokov. Avšak priemerná dĺžka „zdravého života“ je 54,5 roka u mužov a 57 rokov u žien. Tieto údaje nás radia na koniec rebríčka EÚ. Toto nelichotivé postavenie by čiastočne mohol zlepšiť zdravý životný štýl ľudí stredného veku a seniorov, ale aj zvýšená prevencia chorôb a zlepšenie systému zdravotníckej starostlivosti.
Aké návyky u staršej generácie ste vo výskume sledovali?
Študujeme vplyv množstva konzumovaných proteínov na ochorenie vyskytujúce sa najmä u seniorov, t. j. na úbytok svalovej hmoty. Ďalej sledujeme vplyv vitamínu D, účinok omega-3 MK na lipidový profil, zápalové reakcie a neurobehaviorálne procesy. Účinky uvedených látok sledujeme na troch úrovniach. Štúdie o účinku proteínov a vitamínu D realizujú kolegovia vo Viedni v klinických štúdiách s dobrovoľníkmi – seniormi rôznych vekových kategórií. U nás v Bratislave tieto mechanizmy sledujeme na animálnej úrovni, aby sme mohli pozorovať zmeny v jednotlivých orgánoch, čo sa nedá v klinických štúdiách. Odohrávajúce sa procesy v orgánoch potom potvrdzujeme na molekulovej úrovni na tkanivových kultúrach. Tento rok plánujeme uskutočniť aj klinickú štúdiu so seniormi, ktorým budeme 6 mesiacov podávať omega-3 MK. Vo všetkých klinických štúdiách aj animálnych experimentoch sme mali zaradenú aj skupinu, v ktorej okrem suplementu jedinci aj cvičili, a tak môžeme porovnať vplyv len suplementu, vplyv len cvičenia a účinok spojenej intervencie.
Podobnej téme sa venuje aj prof. Dušan Hamar. Na FTVŠ UK sme nedávno otvorili krásne nové Centrum aktívneho starnutia.
S uvedeným centrom sme v aktívnom kontakte. Prof. Hamar a jeho pravá ruka Dr. Cvečka získali tiež grant z rovnakého programu – Interreg – a sme si vzájomne strategickými partnermi. Kolegovia z centra by mali participovať v našej klinickej štúdii so seniormi dobrovoľníkmi, ktorým budeme podávať omega-3 MK +/- cvičenie a okrem biochemických markerov budeme sledovať aj účinok na behaviorálne funkcie v spolupráci s Neurologickou klinikou LF UK.
Kto vás inšpiruje v profesii či v živote?
Vždy boli v mojom živote ľudia, ktorí ma pozitívne ovplyvňovali, za čo som nesmierne vďačná, aj keď mnohým už za to nemôžem poďakovať osobne. Je ich veľa, ale vymenujem aspoň niektorých – určite medzi nich patrí profesorka Štefanková (biológia) a profesor Kincl (chémia) z gymnázia v Hodoníne, na vysokej škole profesor Nemec, docent Veliký a najmä môj školiteľ profesor Betina. V živote je pre mňa najdôležitejšia moja rodina, moje dcéry a ich manželia (všetko lekári), moje vnúčatá (vnuk je tiež lekár) a už aj moja milovaná 2,5-ročná pravnučka. To, že moje deti sú lekári, nám umožňuje spolupracovať na projektoch, čo je pre všetkých spoločnou motiváciou a zárukou dobrej a spoľahlivej spolupráce, a tým aj dobrých výsledkov.
| Prof. Ing. Zdeňka Ďuračková, PhD. |
|---|
Vyštudovala kvasnú technológiu so zameraním na biochémiu na Fakulte chemickej a potravinárskej technológie STU. Je profesorkou biochémie na Lekárskej fakulte UK. Popri pedagogickej práci sa venuje problematike oxidačného stresu a možnostiam ovplyvnenia symptómov viacerých ochorení. Má najvyšší H-index na LF UK – 36, viac ako 700 publikácií a viac ako 4 500 citácií. |
Lenka Miller