PRVÁ PAMÄTNÁ MEDAILA UK RIEŠILA PROBLÉM S NÁPISOM
Prvá pamätná medaila Univerzity Komenského bola vydaná pred 100 rokmi, v r. 1924. Na averze je poprsie J. A. Komenského a na reverze štátny znak Československej republiky a pohľad na Bratislavu s hradným kopcom. Pri návrhu reverzu sa však objavil problém s latinským nápisom, ktorý na ňom chceli použiť.
Prvú zaznamenanú informáciu o pamätnej medaile Univerzity Komenského máme v liste zo dňa 22. januára 1922, ktorý je uložený v Archíve Univerzity Komenského. Docent Richard Horna vtedy podal písomný návrh, aby sa profesorský zbor Právnickej fakulty UK uzniesol na podaní návrhu akademickému senátu UK, aby bola vydaná pamätná medaila a adresa (pozdravný list). Mali sa rozposlať vládam kultúrnych štátov, vysokým školám a vedeckým korporáciám, čím by sa dalo na známosť založenie Univerzity Komenského v Bratislave.
Už o štyri dni neskôr, 30. januára 1922, Akademický senát UK predložený návrh schválil a poveril vypracovaním týchto úloh trojčlennú komisiu, do ktorej si každá z troch existujúcich fakúlt navrhla po jednom zástupcovi. Profesorské zbory jednotlivých fakúlt zvolili do komisie týchto členov: filozofická fakulta profesora Dobroslava Orla, ktorý bol zároveň jej predsedom; lekárska fakulta profesora Antonína Spilku a právnická docenta Richarda Hornu. Umeleckým referentom komisie sa stal A. Spilka a konateľom a zapisovateľom R. Horna.
Akademický senát následne schválil návrh komisie na vzhľad medaily a výber akademického sochára prof. Otakara Španiela. Toho poverili vypracovaním definitívnej podoby medaily a tiež kolán univerzitných hodnostárov. Po predošlej komunikácii s medailovou komisiou O. Španiela oficiálne požiadali o vypracovanie návrhu podľa podkladov komisie listom z kancelárie rektora, v ktorom je uvedené, že navrhovaná veľkosť 85 mm postačuje a obraz averzu a reverzu medaily má byť taký, ako ich schválil akademický senát. Zároveň umelca informovali, že ministerstvo školstva a národnej osvety dovolilo použiť na medailu stredný štátny znak.
Res publica Bohemica Slovenica?
Zložitejší problém však nastal pri latinskom preklade spojenia Republika Československá v nápise na reverze medaily. Dňa 26. februára 1924 sa preto obrátil rektor UK profesor Stanislav Kostlivý na Predsedníctvo ministerskej rady v Prahe, ktoré v odpovedi uviedlo: „...podle odborného zdání profesorského sboru filosofické fakulty Karlovy university v Praze, jednomyselně učineného, jest správným latinský překlad jména čsl. Republiky, jehož se na Karlově universitě užívá stále hned od převratu, totiž res publica Bohemica Slovenica“. O tomto vyjadrení upovedomili aj medailéra O. Španiela, ktorý listom z 5. mája 1924 adresovaným rektorátu UK prosí o potvrdenie správnosti opravenej formy nápisu na reverze medaily v tvare: BRATISLAVA IN REPUBLIKA BOHEMICA SLOVENICA a dodáva, či medzi slová BOHEMICA a SLOVENICA má dať čiarku. Rektor Kostlivý v odpovedi opravuje prepis slova REPUBLIKA na REPUBLICA. Avšak správnosť prekladu spochybňuje list profesora všeobecnej jazykovedy na Filozofickej fakulte Karlovej Univerzity v Prahe Jozefa Baudiša rektorovi Kostlivému zo 17. mája 1924. „Magnifice, Dnes mluvil jsem s panem professorem G. Friedrichem, a on mi řekl, že již s Vámi mluvil; znovu potvrdil můj názor, že název res publica Bohemica Slovena jest filologicky nesprávný, musí tu být složenina. Dále Sloveno znamená Slovinský a ne Slovenský. Navrhovaný název r. p. Bohemicoslavica jest filologicko správný, ale věcne se jak podle prof. Friedricha tak i podle mého mínení nevyrovná názvu r. p. Czechoslovakia, (nebo Čechoslovakia) myslím, že názor ministerstva není pro nás závazný a že my můžeme si zavésti tento termin (t. j r. p. Czechoslovakia). To myslí i pan prof. Friedrich.“ Pre vysvetlenie, profesor Gustav Friedrich bol v tom čase univerzitným archivárom Karlovej univerzity v Prahe a riaditeľom Štátnej archívnej školy v Prahe.
Definitívnu podobu averzu a reverzu medaily po predošlej rozprave schválil akademický senát 21. mája 1924. Rozhodol sa upustiť od latinského nápisu na reverze, keďže, ako z predošlých riadkov vyplýva, nebol jednotný názor na latinský preklad výrazu „Republika Českoskoslovenská“, a tak do konečného návrhu bola schválená slovenská verzia.
Pamätnú medailu razila mincovňa v Kremnici, medzi decembrom 1924 a januárom 1925 dodali na rektorát univerzity v troch zásielkach 800 medailí v bronze s priemerom 80 mm, 25 medailí v bronze s priemerom 60 mm a dve veľké (80 mm) medaily v striebre. Tie boli určené pre prezidenta republiky Tomáša Garriguea Masaryka a univerzitný archív.
100. výročie vydania prvej pamätnej medaily a zároveň svoje 105. výročie založenia si Univerzita Komenského v Bratislave pripomína výstavou Medaily Univerzity Komenského 1924-2024. Pri tejto príležitosti vyšla tiež kniha s rovnakým názvom, ktorú pripravili pracovníci Archívu UK.
František Gahér, Archív UK