Predstavujeme pracovisko: Ústav práva informačných technológií a práva duševného vlastníctva
Pracovisko, ktoré sme navštívili, nepatrí k tým, ktoré sa pýšia dlhou históriou. Oficiálne vzniklo len 1. apríla 2015, oslavuje teda práve desiate výročie. Na Právnickej fakulte UK však patrí k tým, ktoré sa dynamicky rozvíjajú. Jeho členovia úspešne spolupracujú s praxou, získavajú granty a ich výskum reaguje na aktuálne potreby spoločnosti.
Ústav práva informačných technológií a práva duševného vlastníctva vznikol kvôli potrebe reagovať na vývoj technológií a zmeny v spoločnosti. „Oblasť práva IT a duševného vlastníctva bola taká dynamická, že sa objavila potreba vzniku špecializovaného pracoviska. Predtým bola táto oblasť práva zastrešená v rámci iných katedier, ktoré vyučovali predmety ako právna informatika a počítačové právo. Rozhodlo sa, že vznikne ústav namiesto katedry, pretože ústavy majú interdisciplinárny charakter,“ spomína na začiatky samostatného pracoviska súčasný riaditeľ ústavu docent Jozef Andraško.
Pestrá paleta predmetov
Zameranie ústavu je pomerne široké, pokrýva rôzne oblasti práva. Vyučujú sa tu predmety, ktoré majú interdisciplinárny charakter a prienik s tradičnými oblasťami práva, ako sú správne právo, občianske právo či trestné právo. „Venujeme sa témam ako ochrana osobných údajov, kybernetická bezpečnosť, kybernetická kriminalita, e-Government, elektronický obchod, digitálny trh, autorské právo, patentové právo či ochranné známky. Praktickým povinným predmetom pre prvákov je právna informatika, kde ich učíme, ako vyhľadávať právne informácie v právnych informačných systémoch (Slov-Lex, EUR-Lex, judikaty.info, beck-online, ASPI), čo v dnešnej dobe predstavuje základ pri riešení akýchkoľvek praktických zadaní. Ďalšími povinnými predmetmi sú právo duševného vlastníctva pre tretiakov bakalárov a právo informačných a komunikačných technológií pre prvákov magistrov,“ hovorí Jozef Andraško.
Pri ponuke predmetov reagujú na potreby praxe a záujem študentov. Niektoré predmety sú výstupom projektov. Vďaka grantom spoločnosti SK-NIC na podporu vzdelávania pripravili učebnice pre nové predmety právo a umelá inteligencia a právo kybernetickej bezpečnosti. Ústav tiež ponúka množstvo výberových predmetov, vďaka ktorým sa budúci právnici a právničky môžu už počas štúdia venovať špecifickým oblastiam práva informačných technológií, a tak sa postupne profilovať v danej oblasti. Predmety IT Law a Intellectual Property Law vyučované v anglickom jazyku navštevujú študenti programu Erasmus+ alebo tí, ktorí študujú na právnickej fakulte anglické študijné programy.
Prípady z praxe
Štúdium vyučujúci prepájajú s praxou všade tam, kde je to možné. „Riešime so študentmi na seminároch prípadové štúdie. Musia preukázať, ako aplikovať príslušné právne predpisy na prípady z reálneho života. Vyučujúci ich prevedie celým procesom, aby vedeli najskôr v skutkovom stave identifikovať právne problémy, a potom v diskusii hľadajú spôsoby, ako ich vyriešiť, ktoré legislatívne akty aplikovať či ktoré súdne rozhodnutia sa s tým spájajú. Naučia sa vypracúvať právne analýzy, pripravujú zmluvy či rôzne podania. Chodíme s nimi na exkurzie do rôznych orgánov verejnej moci,“ opisuje prípravu budúcich odborníkov Jozef Andraško.
Úspechy v grantových výzvach
Ústavu sa darí v získavaní vedeckých grantov. Nedávno ukončili riešenie projektu APVV Právne a technické aspekty autonómnych vozidiel, v ktorom analyzovali právny stav vozidiel bez vodiča a navrhovali riešenia. Aký je záver výskumu? „Zistili sme, že na prevádzku autonómnych vozidiel nemáme dostatočnú legislatívu. Podľa našich zákonov síce môžu byť prevádzkované na cestách, ale chýba nám napríklad legislatíva týkajúca sa zodpovednosti za škodu, trestnoprávnej zodpovednosti či administratívnoprávnej zodpovednosti. Taktiež nemáme dostatočne upravenú legislatívu v oblasti ovládania vozidla na diaľku. Príslušný návrh zákona sme pripomienkovali, avšak nie všetky naše pripomienky boli akceptované,“ hovorí Jozef Andraško. Na úrovni medzinárodného práva však možno vidieť posun, nakoľko sa pripravuje medzinárodný dohovor o automatizovaných vozidlách. Odborníci z ústavu tento proces pozorne sledujú. Aktuálne na ústave spolu s UPJŠ Košice a FIIT STU riešia ďalší projekt APVV zameraný na právne a technické aspekty situačného povedomia o kybernetickej bezpečnosti.
Miliónové granty ALTAML a Kompetenčné centrum z Plánu obnovy
Vďaka interdisciplinarite a spolupráci s pracoviskami, ktoré sa priamo venujú IT, sa odborníkom z ústavu podarilo získať z výzvy v Pláne obnovy a odolnosti SR projekt ALTAML – Automatizácia analýzy právnych textov na základe strojového učenia. Výška grantu predstavuje 999 027,12 €. O čo v ňom pôjde? „V tomto projekte dve univerzity – Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach a Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta, spájajú sily s komerčným sektorom, so spoločnosťou Wolters Kluwer SR s.r.o. Cieľom projektu je využiť metódy strojového učenia na efektívnejšie spracovanie a analýzu právnych textov,“ hovorí docent Andraško. Nová technológia môže prispieť k lepšej identifikácii vzťahov medzi právnymi textami, odhaleniu odchýlok od ustálenej praxe a zefektívneniu prístupu k právnym informáciám. Automatizácia procesu spracovania právnych textov zase zrýchli a zefektívni prácu s právnymi dokumentmi, uľahčí orientáciu v zložitých právnych textoch. Ľahšie sa tiež odhalia odchýlky od zaužívanej rozhodovacej praxe, čo prispeje k zvýšeniu transparentnosti a predvídateľnosti rozhodovacích procesov.
Z výzvy v Pláne obnovy a odolnosti SR sa členom ústavu podarilo získať najväčší projekt v histórii fakulty s názvom Kompetenčné centrum pre reguláciu kybernetickej bezpečnosti, ochrany súkromia a kybernetickej kriminality. Výška podpory predstavuje 1 008 071,90 €.
„Naším cieľom je vytvoriť platformu, ktorá nielen sústredí špičkových odborníkov, ale bude aj aktívne prispievať k tvorbe legislatívy. Kompetenčné centrum bude poskytovať vzdelávacie materiály a kurzy nielen pre študentov právnickej fakulty, ale aj pre širšiu odbornú a laickú verejnosť,“ opisuje Jozef Andraško, ktorý je zároveň aj garantom kompetenčného centra. „Plánujeme organizovať workshopy pre verejnosť a školenia pre stredoškolákov. Zároveň podporíme doktorandov prostredníctvom štipendií a grantov zameraných na výskum kybernetickej bezpečnosti, ochrany súkromia a kybernetickej kriminality.“
Ambície kompetenčného centra siahajú aj za hranice Slovenska. Kompetenčné centrum plánuje nadviazať spoluprácu s podobne zameranými inštitúciami v zahraničí, organizovať medzinárodné konferencie a podieľať sa na spoločných vedeckých výstupoch. „V oblasti kybernetickej bezpečnosti a digitálnej regulácie je medzinárodná spolupráca nevyhnutná. Chceme, aby sa naše kompetenčné centrum stalo uznávaným partnerom nielen doma, ale aj v zahraničí, “ uzatvára Jozef Andraško. Projekt tak sľubuje nielen posilnenie odborných kapacít na Slovensku, ale aj výrazný príspevok k rozvoju európskeho právneho diskurzu v oblasti kybernetickej bezpečnosti, ochrany súkromia a kybernetickej kriminality.
Umelá inteligencia pri výučbe a v právnických profesiách
Na seminároch z právnej informatiky učia študentov používať nástroje umelej inteligencie. Samozrejme, keďže ide o právnikov, vždy v súlade s predpismi, teda so smernicou rektora k používaniu nástrojov umelej inteligencie. Sledujú, ako k využívaniu AI pristupujú iné univerzity a aké nástroje využívajú rôzne právnické profesie ako napr. advokáti či sudcovia. A učia študentky a študentov uvedomovať si riziká, napríklad súvisiace s porušením ochrany osobných údajov. „Keď niekto do AI načíta celú zmluvu s osobnými údajmi klienta, môže to mať vážne dôsledky,“ hovorí Jozef Andraško.
Odborníci z ústavu sa tiež zameriavajú na ďalšie aktuálne právne problémy súvisiace s novými technológiami. Matúš Mesarčík rieši napríklad oblasť práva a dezinformácií, najmä tých šírených v online prostredí. Skúma z právneho hľadiska témy ako blokovanie webov či kont na sociálnych sieťach, otázky slobody prejavu a šírenia nezákonného obsahu.
Nehrozí v budúcnosti, že umelá inteligencia zoberie právnikom prácu? „Určité profesie, ktoré zahŕňajú ľahko automatizovateľné úlohy, ako sú rešerše alebo vyhľadávanie literatúry, môžu postupne zaniknúť. Technológie nám v mnohých ohľadoch uľahčia život, no advokáti a sudcovia sa o svoje miesto obávať nemusia, ľudský faktor v práve zostane nenahraditeľný. Ako sa hovorí, o prácu prídu tí právnici, ktorí nebudú vedieť pracovať s nástrojmi umelej inteligencie. Pre bežného človeka môžu nástroje umelej inteligencie, ako napríklad ChatGPT, pomôcť pri riešení právnych otázok len v obmedzenej miere. V súčasnosti by som sa pri právnych problémoch nespoliehal výhradne na rady umelej inteligencie, pretože často poskytuje nepresné alebo zavádzajúce informácie, čo pravidelne overujem aj počas seminárov so študentmi.“
Vízie a smerovanie
Na čo sa na Ústave práva informačných technológií a práva duševného vlastníctva PraF UK plánujú zamerať v budúcnosti? „Naše budúce smerovanie je jasné. Zameriavame sa na medzinárodné a európske témy, ktoré dynamicky ovplyvňujú celú spoločnosť. Chceme naďalej publikovať kvalitné výstupy v angličtine v najlepších vedeckých časopisoch. Aktívne rozvíjame zahraničné spolupráce, napríklad s tallinskou technologickou univerzitou TalTech v Estónsku. Okrem riešenia spomínaných projektov spolupracujeme na príprave medzinárodnej konferencie Bratislavské právnické fórum 2025, ktorá bude venovaná digitalizácii práva a bezpečnosti v digitálnom prostredí,“ vymenúva plány riaditeľ ústavu. Ústavu sa taktiež podarilo zavŕšiť proces akreditácie doktorandského študijného programu Právo informačných technológií, ktorý je prvý svojho druhu na Slovensku. Pokračovať chcú v prijímaní zahraničných výskumníkov, ktorí na ústave absolvujú rôzne stáže. V tomto roku na ústave hosťuje profesorka z USA Karen Sandrik, ktorá sa na ústave venuje otázkam práva duševného vlastníctva a transferu technológií.
Radosť im tiež robia absolventi alebo častejšie absolventky, pretože túto oblasť práva si veľmi často vyberajú ženy. „Dnes sú etablované v advokácii a v iných právnických profesiách. Keď sa s nimi stretávame na rôznych fórach alebo k nám prichádzajú vykonať rigoróznu skúšku a obhájiť rigoróznu prácu, vidíme, že rozvíjajú získané vedomosti a zručnosti, ktoré nadobudli počas štúdia, ako aj pri písaní záverečných prác na našom ústave. Pokračujú teda v tom, pre čo sme ich zapálili na našich predmetoch počas štúdia, a to je najväčšie zadosťučinenie,“ hovorí vedúci ústavu.
Barbora Tancerová
Foto: Michal Valentin