Podcast Komunita – Roman Džambazovič: Osamelosť je závažný sociálny problém a vyžaduje si komplexné riešenie
Osamelosť a sociálna izolácia predstavujú závažný problém, na ktorý poukazuje Európska únia i Svetová zdravotnícka organizácia. Oba tieto fenomény súvisia s viacerými sociálnymi a psychologickými faktormi, ale najmä majú zásadný dopad na zdravie ľudí. Problém osamelosti a izolácie v našej spoločnosti aktuálne rieši projekt DISCONNECT, ktorému sa venuje Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave. Tému sa snaží komplexne a interdisciplinárne preskúmať tým odborníkov. Jedným z nich je aj sociológ Roman Džambazovič, ktorý bol hosťom v podcaste Komunita. Zhovárala sa s ním Eva Kopecká.
Štvrtina Slovákov sa cíti osamelo a pätina je sociálne izolovaných. Dôsledky pociťuje celá spoločnosť. To sú prvé výsledky, ktoré priniesol rozsiahly epidemiologický výskum realizovaný v rámci projektu DISCONNECT. Pred tým, ako si tieto dáta vysvetlíme, skúsme si zadefinovať pojmy, s ktorými budeme dnes pracovať.
Som veľmi rád, že začíname práve touto otázkou, lebo samotná izolácia a osamelosť má množstvo podôb. Môže ísť napríklad o dobrovoľný akt odstrihnutia sa od sociálnych väzieb a kontaktov. Ale pocit osamelosti nemusí znamenať vždy negatívum. Niekedy ho vyhľadávame, chceme byť trošku sami, odpútať sa od ruchu ľudského kontaktu. Individuálnym a sociálnym problémom sa stáva vtedy, keď ide o nedobrovoľnú osamelosť a sociálnu izoláciu.
Keď hovoríme o osamelosti, ide o fenomén, ktorý má emocionálnu aj sociálnu zložku. Emocionálna osamelosť znamená pocit nedostatku intimity, blízkosti, náklonnosti s druhými ľuďmi, aj o nedostatok lásky, porozumenia a pozornosti zo strany iných. Sociálna osamelosť znamená prežívanie nedostatku sociálnych kontaktov – keď nemáme dostatok priateľov, známych, rodinných príslušníkov, ktorí sú okolo nás, ktorým sa môžeme zdôveriť, či ktorých môžeme požiadať o pomoc. Osamelosť, ako ju meriame v našom výskume, znamená zlúčenie týchto dvoch typov osamelosti.
Akými metódami ste merali tieto dva fenomény?
Využili sme na to štandardne využívaný nástroj na skúmanie osamelosti. Ide o tzv. UCLA scale, škálu osamelosti, ktorá zachytáva tri skutočnosti. Ide o pocit, že vám chýba spoločnosť, že ste odmietnutí a odstavení na vedľajšiu koľaj a že ste odlúčení od ostatných. Výskum mal kvantitatívny charakter, prebehol dotazníkovým opytovaním, išlo rozhovory zoči-voči (face-to-face). Respondenti a respondentky boli oslovení anketárskou sieťou agentúry Focus. Odpovede sa zaznamenávali na tablet a vzorka bola reprezentatívna. V porovnaní s bežnými výskumami, ktoré zvyčajne zahŕňajú tisíc opýtaných, my sme mali veľmi veľkú vzorku, až 3 006 respondentov. A je veľmi dôležité pripomenúť skutočnosť, že ide o longitudiálny a panelový výskum.
Čo to znamená?
Preložené do bežnej reči to znamená, že sa výskum bude opakovať, v tomto prípade o rok. Prvé dáta sa zbierali na jeseň minulého roku. Rovnako bude prebiehať v tomto roku, na jeseň 2025. Panelový charakter znamená, že 70 % opýtaných sa budeme pýtať znova. To nám umožní získať informácie o dynamike daného javu, vývoji a mechanizmoch, skutočnostiach a faktoroch, ktoré na jednej strane môžu napomôcť dostať sa zo sociálnej izolácie alebo osamelosti a na druhej strane ju môžu ešte viac posilňovať. Práve zaznamenanie toho časového vývoja posúva samotný výskum do úplne inej kvalitatívnej roviny.
Aké sú rizikové skupiny obyvateľstva, ktoré najviac zažívajú pocit osamelosti a sociálnej izolácie?
Sociálna izolácia a osamelosť idú naprieč všetkými sociálnymi kategóriami, vekovými kohortami, a geografickými územiami, čo dokazuje nielen náš výskum, ale aj výskumy inde v zahraničí. Niektoré kategórie obyvateľstva sú však viac rizikové ako iné. Ak by sme brali do úvahy základné sociodemografické členenie slovenskej populácie, tak sa ukazuje, že osamelosť pociťujú častejšie napríklad ženy ako muži, ale nejde o štatisticky významnú skutočnosť.
Rizikovosť sa ukazuje v určitých skupinách z hľadiska vekových kohort. Potvrdilo sa, že tou najrizikovejšou skupinou sú ľudia na 65 rokov. V tejto vekovej kategórii až 37 % pociťuje osamelosť a 24,5 % vykazuje známky sociálnej izolácie. U mladých ľudí vo veku 18 – 24 rokov osamelosť pociťovalo necelých 18 % a sociálnu izoláciu 9,7 % respondentov. Čiže je to vyše dvojnásobok starých ľudí ako mladých.
V podcaste Komunita sa ďalej dozviete:
- ako vplývajú na pocit osamelosti rodinné väzby,
- či peniaze dokážu pomôcť v riešení problému osamelosti a sociálnej izolácie,
- čo je to interpersonálna dôvera a ako ju pestovať,
- ako súvisí postavenie na trhu práce s osamelosťou,
- aké sociálne väzby môžu kompenzovať osamelosť a
- akými výzvami si prechádzajú mladí ľudia v rámci sociálnych kontaktov.
Celú epizódu si môžete vypočuť na platforme Spotify.