Podcast Komunita – Patrícia Sára Šimková: Úprimná odpoveď na základnú otázku – Ako sa máš? – niekedy šokuje nás samých
V najnovšej epizóde univerzitného podcastu Komunita privítala moderátorka Eva Kopecká doktorku Patríciu Sáru Šimkovú z Katedry praktickej teológie Evanjelickej bohosloveckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Spoločne rozoberali kritickú diagnózu našej doby – hlučný svet a stratu schopnosti aktívneho počúvania. Okrem iného sa pokúsili nájsť odpoveď na otázku, ako si v hektickom živote nájsť vnútorný pokoj a znova sa naučiť počúvať.
Ako sa dnes máte?
Ďakujem za otázku. Musím sa priznať, že som nad ňou premýšľala už pred príchodom sem. Mám sa dobre, cítim veľkú vďačnosť za to, čo sa v mojom živote deje. V tomto náročnom predvianočnom období však musím vedome spomaliť a pripomínať si, čo je dôležité a čo môže počkať na zajtra.
Je to otázka, ktorú dostávate často alebo kladiete druhým?
Naučila som sa ju úprimne klásť počas stredoškolského výmenného pobytu v USA. Vtedy som si uvedomila, že v USA ľudia túto otázku myslia vážne. Na Slovensku sa často používa len ako formálny pozdrav a odpovede sú strohé, typicky ‘dobre’ či ‘fajn’. Preto ju učím klásť aj našich študentov – lebo ak nevieme úprimne odpovedať sami sebe, nemôžeme počúvať druhých.
Je hektickosť dnešnej doby podľa vás najmä vonkajším tlakom alebo aj vnútorným pocitom?
Myslím si, že je to kombinácia oboch. Doba je hektická a aj my sa tak cítime. Sme rozpoltení na mnoho strán, nevieme, čomu venovať pozornosť skôr. V období, keď by sme mali spomaliť a tešiť sa z maličkostí, máme pracovných povinností azda najviac.
Čo by nám pomohlo stíšiť sa?
Je to vedomý krok, ktorý si musíme sami zvoliť. Nikto nás do toho nemôže prinútiť. Často odkladáme nazretie do svojho vnútra, radšej riešime povrchné veci, lebo je to jednoduchšie než pracovať s nespracovanými emóciami či traumami. Prvým krokom je zastaviť sa, urobiť si priestor a láskavo si úprimne pozrieť na to, čo sa vo vnútri deje, kam chceme smerovať. Potom sa ľahšie hľadajú odpovede a konkrétne kroky pre ďalší posun.
Zároveň to môžem potom aplikovať aj pri rozhovore s druhými – pýtať sa úprimne, ako sa ten druhý má.
Áno. Tento týždeň sme sa o tom rozprávali so študentmi na prednáške a nevedeli mi odpovedať na otázku, ako sa dnes majú. Boli úplne zaskočení, vypúlili oči. Hovorila som im, že musia naozaj nazrieť sami do seba, aby dokázali potom aktívne počúvať ostatných okolo seba so záujmom a s tým, že ich naozaj chcú vypočuť.
Myslím si, že pokiaľ vieme sami sebe odpovedať na túto otázku, hoci je to náročné, vieme potom povzbudiť tých, ktorých sprevádzame v službe alebo aj našich blízkych a priateľov, aby boli otvorení a úprimní k sebe samým a vedeli komunikovať, čo sa v ich živote deje.
Takže to možno považovať za kľúčové na ceste ku kvalitnému počúvaniu?
Áno, je to prvým bodom k naozaj kvalitnému aktívnemu počúvaniu. Aktívne počúvanie je proces komunikácie, pri ktorom počúvame človeka ako celok. Všímame si verbálne aj neverbálne prejavy a snažíme sa vycítiť aj to, čo človek hovorí „medzi riadkami“. Odkladáme všetky veci, ktoré by mohli odvádzať našu pozornosť. Základným predpokladom aktívneho počúvania je odložiť telefóny, tablety, notebooky, vypnúť upozornenia a naozaj navnímať človeka a to, čo hovorí.
V tejto epizóde sa dozviete aj:
- čo si všetko treba pri komunikácii všímať, aké techniky Patrícia Sára Šimková odporúča,
aké situácie z kaplánskej praxe ju naučili pozerať sa na rozhovor z inej perspektívy,
ako vyzerá pastorálne sprevádzanie umierajúcich, a ako naň reagujú študenti,
a niekoľko odporúčaní, ako prežiť pokojné sviatky bez rodinných nedorozumení.
Záznam tohto rozhovoru aj ďalšie epizódy podcastu Komunita nájdete na platforme Spotify.