Pandémia mnohých vlákala do králičej nory nezmyslov
Psychológ Radomír Masaryk skúma správanie tínedžerov, postoje ľudí k očkovaniu, ale aj to, aké marketingové stratégie zaberajú a prečo. Ako prorektor UK pre vonkajšie vzťahy sa snaží o budovanie dobrého mena univerzity. V Bratislave v auguste zorganizoval stretnutie 500 odborníkov na psychológiu zdravia z celého sveta – čo mimochodom odporúča kolegom ako tip na relax. Pre Našu univerzitu porozprával o konferencii EHPS 2022, svojom aktuálnom výskume aj o tom, čo plánuje pre UK.
Venujete sa psychológii zdravia. Čo vlastne zaujíma psychológov/ psychologičky zdravia?
Psychológia zdravia sa zameriava na to, ako rôzne psychické, biologické či sociálne faktory ovplyvňujú otázky súvisiace so zdravím. Psychológovia a psychologičky zdravia sa snažia využívať vedecké poznatky k tomu, aby lepšie pochopili vnímanie zdravia, chorôb a pomáhali pri prevencii či zvládaní rôznych ochorení. Vyvíjajú a testujú napríklad intervencie pre zvládanie chronickej bolesti či ochorení ako diabetes. Zameriavajú sa na podporu zdravých návykov v oblasti stravovania či cvičenia – ako prestať fajčiť, ako neprestať cvičiť. Skúmame aj otázky súvisiace so správaním počas pandémie COVID-19.
Do Bratislavy a na UK ste koncom augusta priviedli na päť dní 500 psychológov zdravia z celého sveta, pričom ďalších niekoľko stoviek sa pripojilo online. Ako sa to podarilo a o čom bolo podujatie EHPS 2022?
European Health Psychology Society (Európska spoločnosť pre psychológiu zdravia) je profesijné združenie psychológov zdravia, ktoré každoročne pozýva svojich členov na veľké spoločné stretnutie. Prípravy na podujatie v Bratislave sa začali už v roku 2015, o tri roky neskôr sme v írskom Galway predstavili kandidatúru a v roku 2019 sme už v Dubrovníku pozývali do Bratislavy. Pôvodne mala konferencia prísť v roku 2020, no pre pandémiu sme ju museli dvakrát odložiť.
Aké témy rezonovali na EHPS 2022?
Najviac samozrejme rezonovala téma pandémie, z rôznych uhlov – ako brániť nákazám, ako manažovať dlhý COVID, ako si počas pandémie udržať duševné zdravie. Ďalšími výraznými témami boli napríklad digitálne nástroje, pretavovanie teoretických poznatkov do praxe či klimatická zmena. Mimochodom, pri príprave konferencie sme veľmi intenzívne zvažovali svoju vlastnú environmentálnu stopu. Všetky konferenčné aktivity boli v pešej dostupnosti, úplne sme vylúčili jednorazové plasty, pripravili sklené fľaše na vodu, všetky konferenčné materiály ako menovky, tašky, perá či bloky sme navrhovali s cieľom minimalizovať odpad. Počas jedného konferenčného dňa sme ako experiment podávali obed bez mäsa. EHPS do budúcnosti dokonca zvažuje počas celej konferencie podávať len jedlo na rastlinnom základe. Asi tretina ľudí pricestovala vlakom, aj zo vzdialenejších krajín ako Holandsko či Spojené kráľovstvo.
Na našej univerzite to bola prvá konferencia takéhoto rangu od pandémie. Ako dopadla?
Predbežne sú všetky reakcie pozitívne až nadšené. Pre mnohých to bola prvá medzinárodná konferencia po dvojročnej pauze. Ľudia okrem odborného programu oceňovali dopravnú dostupnosť Bratislavy z väčšiny európskych krajín, kompaktnosť nášho mesta, možnosť všade sa rýchlo presunúť pešo, nápadité podniky a reštaurácie, a celkovo výborne zvládnutú organizáciu.
Ako psychológ zdravia ste nedávno dosiali významný vedecký úspech, vyšiel vám článok v časopise Frontiers of Psychology. Skúmali ste, nakoľko tínedžeri vedia odlíšiť pravdivé zdravotnícke informácie od nepravdivých. Prečo práve táto téma?
V našom výskumnom tíme vychádzame z toho, že informácie a dezinformácie z oblasti zdravotníctva predstavujú vážnu obavu z pohľadu verejného zdravia. Počas pandémie ich počet doslova explodoval, hlavne v sociálnych sieťach a na rôznych alternatívnych portáloch. Takéto dezinformácie môžu byť veľmi škodlivé, hlavne keď sľubujú rôzne „zázračné“ formy liečby, podporujú nedôveru v lekársku vedu alebo šíria vyslovené nezmysly ako napríklad fámy o tekutých čipoch vo vakcínach. Pre ľudí je náročné orientovať sa v mori takýchto informácií. Tento článok je súčasťou výstupov nášho projektu VEGA a prvá autorka Katarína Greškovičová z Ústavu aplikovanej psychológie FSEV UK prezentovala výsledky práve na bratislavskej konferencii EHPS. Šťastnou náhodou sa podarilo neskutočné načasovanie – článok vyšiel deň po skončení konferencie.
Ako ste zisťovali názory tínedžerov?
Vzorku 300 stredoškolákov a stredoškoláčok vo veku 16 až 19 rokov nám pomohla vybrať profesionálna agentúra tak, aby sme dosiahli maximálnu možnú reprezentatívnosť. Testovali sme, ako vnímali dôveryhodnosť siedmich krátkych správ o benefitoch ovocia a zeleniny na zdravie. Správy boli rôzne: nepravdivé, pravdivé s neutrálnym nábojom a pravdivé s pridanými elementmi (superlatívy, clickbait, gramatické chyby, s odkazom na autoritu alebo tučné písmo v texte). Veľmi nás zaujímalo, či takéto elementy dokážu ovplyvniť hodnotenie dôveryhodnosti. Výsledky vášho výskumu sú dosť alarmujúce. Len 48 % mladých ľudí verilo pravdivým zdravotníckym správam viac ako nepravdivým. Na druhej strane, 41 % považovalo nepravdivé správy za rovnako dôveryhodné ako pravdivé. Zvyšných 11 % dokonca menej dôverovalo pravdivým zdravotníckym správam ako nepravdivým.
Čo podľa vás vôbec spôsobilo, že viac ako 40 percent stredoškolákov považuje nepravdivé správy za dôveryhodné?
Prechod z tradičných na online médiá spôsobil, že informácie nedostávame v kontexte. Nepoznáme médium a jeho históriu, nepoznáme identitu autora či autorky, chýbajú nám aj ďalšie podstatné kľúče ako povedzme kvalita papiera či tlače. Predpokladali sme, že jedným z kritérií by ešte mohla byť kvalita editovania správy – napríklad gramatické chyby či superlatívy – ale s výnimkou clickbaitov ani toto nie sú pre mladých ľudí podstatné kľúče. To znamená, že musíme venovať viac energie do snahy vybaviť mladých ľudí nástrojmi a postupmi, ako oddeliť hodnoverné informácie od nedôveryhodných.
Myslíte si, že by školy mali študentov viac mediálne vzdelávať? Učiť ich, ako overovať informácie, ako rozlišovať pravdivé informácie od nepravdivých?
Úloha školy je v tomto významná, ale nemôžeme očakávať, že tento problém vyrieši zavedenie nového predmetu, povedzme mediálnej výchovy či zmena študijných plánov, a bude vybavené. Toto nie je úloha len pre školy. Musí sa zaktivizovať celá spoločnosť. Nesmieme sa nechať zastrašiť tými, ktorí nedostatok kognitívnych zdrojov nahrádzajú krikom a agresivitou. Nedávno sme videli, ako sa niektorí lekári stali terčom šikany, nielen v online svete, ale aj vo fyzickom prostredí. Ľudia, ktorí popierali existenciu koronavírusu, chodili pred ich domy s megafónmi, obťažovali a vyhrážali sa. Nesmieme dopustiť, aby lekári a lekárky, epidemiologičky a epidemiológovia, či výskumníci a výskumníčky mlčali len preto, lebo sa boja šikany. Diskutujme s každým, kto dáva provokatívne otázky, ale nikdy sa nesmieme nechať zastrašiť a prekričať.
Čo by s výsledkami vášho výskumu mali robiť ďalší „stakeholderi“? Kto sú to vlastne v tomto prípade? Rodičia? Vláda?
V tomto prípade sme stakeholdermi všetci. Rozvoj digitálnych médií spôsobil rozmach dezinformácií a spochybňovanie tradičných informačných zdrojov. Pandémia tomu celému nasadila korunu a mnohých ľudí vlákala hlboko do králičej nory konšpirácií a nezmyslov. Potrebujeme tento trend zvrátiť. Aj preto som rád, že náš výskum tak zarezonoval. Správu o výskume len za tri dni po jeho publikovaní priniesli desiatky médií v niekoľkých krajinách sveta, čo nás veľmi teší. Je to téma, na ktorú treba upozorňovať a o ktorej treba hovoriť.
Okrem vedeckej a pedagogickej práce už štvrtý rok ako prorektor pre vonkajšie vzťahy zodpovedáte za komunikáciu UK s verejnosťou. Čo pokladáte za najvýraznejší posun, ktorý sa vám podaril?
V prvom rade sme znásobili úsilie pri oslovovaní uchádzačov v snahe zastaviť odchod študentov do Čiech. Promujeme Univerzitu Komenského na všetkých možných slovenských a českých akademických veľtrhoch, komunikujeme so strednými školami, snažíme sa oslovovať mladých ľudí spôsobmi, ktoré sú im blízke. Zásadne sme zmenili vizuálnu stránku našej univerzity. Používame len reálne zábery reálnych študentiek a študentov, prezentujeme sa pútavými videami, zmenili sme prístup k práci so značkou, vyčistili ekosystém univerzitných a fakultných log tak, aby bol prehľadnejší a umožnil lepšie využiť logá v digitálnom priestore. Obsahovo naša vonkajšia komunikácia nie je len o zdieľaní toho, čo o nás napíšu iní, ale tvoríme vlastný obsah, texty, ktoré často preberajú masové médiá. Všetky aktivity koordinujeme s kolegyňami a kolegami na fakultách, pričom sa snažím nerobiť rozhodnutia „od stola“, ale o každej zmene diskutujeme a vypočujeme si všetkých, ktorých sa to týka. Popri zmene formy a obsahu však za najväčší posun pokladám posun v celkovej filozofii komunikácie smerom k väčšej otvorenosti. Univerzita Komenského sa vyjadruje k dôležitým témam, hovoríme aj o nepríjemných veciach, viac sa rozprávame so študentami, zamestnancami, aj širšou odbornou komunitou. V tomto zmysle veľmi oceňujem prístup nášho rektora, ktorý sa vyjadruje aj k nepríjemným otázkam a svojím hlasom často a razantne vstupuje do spoločenského diskurzu. Naším spoločným cieľom je, aby Univerzitu Komenského bolo v slovenskej spoločnosti viac cítiť.
Čo je najväčšou výzvou, ktorú cítite pri snahe budovať dobré meno univerzity?
V časoch krátenia štátnych dotácií univerzitám máme bohužiaľ len minimálny priestor na rozvoj. Vediem mimoriadne motivovaný tím šikovných mladých ľudí, ale často musíme improvizovať a variť z minimálnych ingrediencií. Pracujeme so zlomkom rozpočtu v porovnaní s privátnym sektorom, ale aj v porovnaní s konkurenčným univerzitami v okolitých krajinách. Chceli by sme robiť viac skvelých akcií, chodiť na viac veľtrhov, podporovať popularizátorov vedy, byť viac v médiách, prinášať prehľadnejšie informácie, viac šíriť povedomie o našej univerzite v zahraničí, ešte lepšie podchytiť sociálne siete, robiť podcasty o vede. Radi by sme s kolegami z IT rozbehli kompletný redizajn univerzitných webových stránok, radi by sme lepšie podchytili internú komunikáciu či rozbehli nové služby, ako napríklad kariérne poradenstvo či program alumni. Musíme však pracovať s tými ľudskými a finančnými zdrojmi, ktoré máme. Musíme kruto prioritizovať. Verím však, že za štyri roky sme už našu akademickú obec presvedčili, že naše aktivity sú pre Univerzitu Komenského prínosom – sme viditeľnejší a otvorenejší.
Hoci ideme do nového akademického roka, namiesto nádeje na nový začiatok mnohí zažívame obavy, strach, znechutenie. Je tu zdražovanie, vojna, akademickí pracovníci riešia nároky novej akreditácie či zvýšený tlak na výkony. Čo by ste ako odborník poradili svojim kolegom – ako si zachovať duševné aj telesné zdravie? A ako sa na to snažíte ísť vy?
Odporúčal by som im zorganizovať veľkú medzinárodnú konferenciu. Po rokoch úsilia a mesiacoch napätia príde neskutočná eufória z toho, že všetko dobre dopadlo, a k tomu zmes ďalších emócií ako pocit z dobre vykonanej práce či hrdosť na celý tím. Takýto „adrenalínový šport“ však asi nie je pre každého. Ak by som mal poradiť rýchle víťazstvo, tak by som odporúčal zbaviť sa televízie a čas ušetrený ignorovaním informačnej analógie rýchleho občerstvenia investovať do čohokoľvek zmysluplného – či už je to čítanie vedeckých štúdií, pestovanie rajčín, behanie po hrádzi, výlety po zvláštnych miestach, objavovanie novej hudby či trávenie času s ľuďmi, ktorí za to stoja.
Barbora Tancerová