Michal Mego: Prevenciu onkologických ochorení máme vo svojich rukách

4. februára je Svetový deň boja proti rakovine. Aké sú najčastejšie typy rakoviny u žien a mužov u nás? Aké máme možnosti prevencie a ktorým smerom sa uberá výskum rakoviny? Prečítajte si rozhovor s profesorom Michalom Megom, prednostom II. Onkologickej kliniky LF UK a Národného onkologického ústavu, laureátom Ceny verejnosti ESET Science Award.


03. 02. 2025 15.09 hod.
Od: Redakcia Našej univerzity

Profesor Michal Mego skúma cirkulujúce nádorové bunky pri rakovine prsníka a nádory semenníkov. Skúma tiež rozdiely medzi pacientmi, ktorí sa vyliečili, a tými, ktorým sa choroba vracia a snaží sa nájsť nové liečebné možnosti. Skúma aj mikrobióm a probiotické baktérie, ktoré by mohli pomôcť onkologickým pacientom lepšie zvládať vedľajšie účinky liečby.

Pôsobili ste na jednej z najväčších a najkvalitnejších nemocníc na svete, ktoré sa zaoberajú liečbou rakoviny v Texase, kde pacienta prepájali so samotným výskumom. Funguje to tak aj na Slovensku?

Na Slovensku to čiastočne funguje, snažíme sa podľa vzoru svetových zdravotníckych pracovísk prepájať výskum s pacientom, avšak s Texasom sa nemôžeme porovnávať. Ako keby sme porovnávali v tenise Novaka Djokoviča s niektorým z našich slovenských tenistov.

Vy ste tiež vyvinuli nové metódy, ktorými ste identifikovali nový podtyp nádorových buniek z krvi. Čo spôsobujú tieto bunky a ako to ovplyvnilo liečbu rakoviny?

Samotnú liečbu rakoviny to neovplyvnilo, ale identifikáciou nového podtypu nádorových buniek dokážeme lepšie stratifikovať pacientov, to znamená lepšie určiť, pacientov, ktorí majú zvýšené riziko návratu ochorenia, a tých, u ktorých je prognóza excelentná. Hlavným prínosom týchto metód je určenie lepšej prognózy pacientov. Aby sa liečba naplno prejavila, musia prebehnúť klinické štúdie. Možno predpokladať, že keď na základe tohto podtypu nádorových buniek zistíme, že pacient má zvýšené riziko recidívy, pravdepodobne by mohol profitovať z agresívnejšej liečby, aby sme toto riziko znížili. Zatiaľ však nevieme, či tak naozaj bude. Aby sme poznali odpoveď, musíme vykonať ešte ďalšie klinické štúdie.

Najčastejším typom rakoviny vyskytujúcej sa u žien je rakovina prsníka. Ženy môžu v rámci prevencie absolvovať sonografiu alebo mamografiu vo vyššom veku. Sú tieto vyšetrenia efektívne?

Sonografia ako skríningové vyšetrenie nemá význam a poisťovne by ju v najbližšom období mali prestať preplácať, pretože klinické štúdie ukazujú, že toto vyšetrenie nie je prínosné. Neznižuje úmrtnosť na rakovinu prsníka, naopak, má veľa falošne pozitívnych aj falošne negatívnych výsledkov. Falošne pozitívne výsledky môžu ženu zbytočne vystresovať, pretože si myslí, že má rakovinu, preto ju pošleme na biopsiu, ktorá je však celá postavená na nedostatočne citlivom teste. Falošne negatívne výsledky spôsobujú, že časť žien, ktoré skutočne majú rakovinu prsníka, sonografia nezachytí. Čo ale význam má, je skríning karcinómu prsníka, ktorý sa robí pomocou mamografie, ktorej by sa mali zúčastňovať ženy od 40. do 75. roku života. Zavedenie skríningovej mamografie viedlo k poklesu úmrtnosti na rakovinu prsníka.

Prečo sa mamografia vykonáva až po 40. roku života žien?

Potvrdili to veľké klinické štúdie a epidemiologické dáta, ktoré ukázali, že v týchto vekových skupinách je mamografia prínosná. U mladších žien takýto skríning nemá význam, iba v prípade, ak je žena nositeľkou génu, ktorý je zodpovedný za rakovinu prsníka. Tieto ženy už od mladého veku absolvujú nielen mamografiu, ale aj magnetickú rezonanciu prsníkov, ide však o špecifickú skupinu žien. U bežných žien, kde nie je dokázaná genetická záťaž, toto vyšetrenie nemá význam skôr ako pred 40. rokom života.

Ako často by žena mala absolvovať mamografiu, aby lekári včas zachytili karcinóm prsníka?

Minimálne raz za dva roky. Dôležité ale je, aby žena, ak si nahmatá hrčku v prsníku alebo niečo mimo normy, rozhodne vyhľadala lekára. Skríningové vyšetrenie absolvujú len asymptomatické, teda zdravé ženy, ktoré majú negatívny palpačný nález, to znamená, že prsník vyzerá byť v poriadku a žena nemá ťažkosti. Ak má žena konkrétny symptóm – bolestivý prsník, nahmatá si v ňom nejakú hrčku – mala by okamžite kontaktovať svojho gynekológa alebo všeobecného lekára.

Aké onkologické ochorenie sa najčastejšie vyskytuje u mužov?

Rakovina hrubého čreva, avšak stále je pomerne vysoký výskyt aj rakoviny pľúc.

Čo najčastejšie spôsobuje rakovinu hrubého čreva a aké preventívne opatrenia na Slovensku máme k dispozícii?

Slovensko patrí medzi krajiny s najvyšším výskytom rakoviny hrubého čreva, nielen u mužov, ale aj u žien. Pacienti môžu absolvovať skríningové vyšetrenie nad 50 rokov raz ročne, v rámci ktorého doktor vykoná test na skryté krvácanie v stolici. V prípade pozitívne testu pacienti absolvujú kolonoskopiu, teda vyšetrenie celého hrubého čreva kolonoskopom. Vďaka tomu lekár môže objaviť zdroj krvácania, ktorého jedným z príčin je aj rakovina hrubého čreva. Na Slovensku pacientov aktívne pozývame na tento skríning, avšak účasť je nízka. V tomto nám môže byť vzorom Česká republika, kde zvýšili účasť ľudí na tomto skríningu a automaticky im klesla mortalita na karcinóm hrubého čreva. Skríningom môžeme relatívne lacno predísť rakovine hrubého čreva a zvýšiť zdravie populácie.

Aký je postup pri liečbe rakoviny hrubého čreva?

Liečba závisí od štádia ochorenia, ak pacient nemá metastázy, tak nádor chirurgicky odstránime. Potom v závislosti od rozsahu môžeme pridať aj zaisťovaciu chemoterapiu alebo rádioterapiu. V prípade metastatického ochorenia pacient absolvuje chemoterapiu často spoločne s biologickou liečbou. Ak liečba zaberie, tak časť pacientov môže podstúpiť aj operáciu aj napriek metastatickému štádiu.

Koľko pacientov s rakovinou hrubého čreva sa na Slovensku vylieči?

Závisí to od štádia, v prvom štádiu sa vylieči 90 percent pacientov, pri vyššom štádiu je miera vyliečenia nižšia.

Vplýva na vysoký výskyt rakoviny hrubého čreva na Slovensku aj naša životospráva?

Predpokladáme, že áno, toto je predmetom výskumu, ktorý zatiaľ ukazuje, že Slovensko spolu s Maďarskom a Českou republikou sú lídrami výskytu rakoviny hrubého čreva. Vplýva na to naša strava, najmä nezdravé jedlá – typu údeniny, klobásky – ktoré sú zvyšujú riziko rakoviny.. Takisto predpokladáme, že k rakovine môže prispieť aj znečistenie životného prostredia. Ďalším z rizikových faktorov je aj obezita a nedostatok pohybu. Týmto faktorom sa však dá predísť, preto to máme v našich rukách.

Do akej miery vplýva na rakovinu hrubého čreva genetika?

Ako pri všetkých nádoroch, môže mať vplyv. Avšak pri rakovine hrubého čreva má genetika vplyv najmä u mladých ľudí, u ktorých sa táto rakovina až tak často nevyskytuje. Časť pacientov môže mať rôzne mutácie génov s predispozíciou rakoviny hrubého čreva. Väčšina z nich však nie je podmienená geneticky, ale práve životným štýlom.

Ak sa pacient zdravo stravuje a športuje, do akej miery sa u neho môže vyskytnúť rakovina hrubého čreva?

Samozrejme, riziko tam je, ale je oveľa nižšie. Napríklad u ľudí, ktorí dodržiavajú zdravý životný štýl, môže byť 5-percentné riziko výskytu, naopak u ľudí, ktorí nedodržiavajú zdravý životný štýl, sa riziko zvyšuje aj na 40 percent. Riziko rakoviny nikdy nebude nulové, lebo sa na nej podieľajú mnohé faktory.

Na trhu je množstvo umelých foriem úspešných probiotík, ale aj také, ktoré neúčinkujú. Čo si má bežný občan všímať, ak si kupuje probiotiká?

Úloha črevného mikrobiómu je predmetom veľmi intenzívneho výskumu. Jednou z možností zmeny mikrobiómu sú práve probiotiká, ktoré sú užitočné či už pri prevencii onkologických, ale aj iných ochorení. Zatiaľ však máme málo klinických štúdií, ktoré by potvrdzovali prospešnosť probiotík. Probiotiká sú rôzne typy baktérií s rôznou koncentráciou baktérií a z tohto hľadiska sú dôležité klinické štúdie s dobre definovanými probiotikami. Až vtedy môžeme povedať, či probiotiká fungujú alebo nie. Všeobecne je dôležité množstvo probiotických baktérií vyskytujúcich sa v danej tablete. Takisto je veľmi dôležité, aby probiotické baktérie boli živé. Nie každý výrobca toto dokáže potvrdiť. Druhým problémom probiotík je tiež to, že nespadajú pod zákon o lieku, čo má vplyv na kvalitu.

Akú máte skúsenosť s pacientmi, ktorí užívajú takéto probiotiká? Majú črevá zdravšie, ako pacienti, ktorí ich neužívajú?

Je to individuálne, pretože pacienti neužívajú jeden druh probiotika, ale rôzne druhy. Nevieme, či dodržiavajú dávkovanie a podobne. Realizovali sme však klinickú štúdiu, v rámci ktorej sme klinicky testovali jedno probiotikum, ktoré sme podávali pacientom s rakovinou hrubého čreva, ktorý zároveň absolvoval aj chemoterapiu. U takýchto pacientov, ak mali zároveň aj kolostómiu (vývod), sme pozorovali zníženie výskytu hnačiek v desiatkach percent. Preto je dôležité, aby sme probiotiká indikovali na základe klinických štúdií.

Výskumne sa venujete aj rakovine semenníkov, ktorá sa nedá ovplyvniť, liečba má však až 90 percentnú úspešnosť. Prečo?

Nádory semenníkov sú globálne celkom zriedkavé, u mužov medzi 20. a 40. rokom života však ide o najčastejší typ nádorov. Tejto diagnóze sa dlhodobo venujem, aj z hľadiska výskumu. Liečba má vysokú úspešnosť, pretože nádory sú extrémne citlivé na určitý typ cytostatika, konkrétne cisplatiny, teda lieku, ktorý ničí nádorové bunky.

Ako vyzerá prevencia pri rakovine semenníkov? Muži nemajú preventívne prehliadky na rakovinu semenníkov.

Preventívne prehliadky na rakovinu semenníkov neexistujú, pretože nemajú význam, keďže ide o pomerne zriedkavé ochorenie. Naopak, dôležité je ak si muž nahmatá hrčku na semenníku, alebo má ťažkosti so semenníkmi, mal by určite vyhľadať urológa.

Čo hovoríte na Vašu nomináciu v hlavnej kategórii  ESET Science Award? Potešila vás Cena verejnosti? Aké boli Vaše pocity?

Nominácia na ESET Science Award ako i cena verejnosti ma určite potešila. Musím povedať, že oproti doterajším oceneniam, ktoré som počas svojej práce získal, pri tomto cítim najväčší záväzok, čo je dané práve tou dôverou obrovského množstva ľudí, ktorí za mňa hlasovali.

Prečo sú takéto súťaže na Slovensku potrebné?

Sú dôležité predovšetkým z hľadiska popularizácie vedy, ako i z hľadiska toho, aby sa vedci, respektíve vedecké projekty, ktoré sú na Slovensku v mnohých oblastiach na svetovej úrovni, dostali do povedomia verejnosti. Je dôležité, aby verejnosť vnímala, že veda nie je nejaká veľkopanská zábavka, ale niečo čo môže mať obrovský prínos pre rozvoj spoločnosti. Nemyslím teraz len na materiálne, ale aj na duchovné bohatstvo pre Slovensko.

Aké sú podľa Vás podmienky na Slovensku pre medicínsky výskum, je niečo, čo by ste zmenili?

Na Slovensku podmienky na medicínsky výskum nie sú ideálne. Vnímam dlhodobý nedostatok podpory a inštitucionalizácie, ktorá je potrebná v prvom rade v univerzitných a fakultných nemocniciach. Stále nám chýba dostatočná administratívna a technická podpora, čo často núti lekárov pracovať vo voľnom čase, len z vlastnej iniciatívy a motivácie. Zatiaľ čo v zahraničí majú celé tímy na správu klinických štúdií, biomedicínskych projektov a zber biologického materiálu, u nás lekári – s výnimkou pár pracovísk, ako napríklad Národný onkologický ústav v Bratislave – musia zvládať všetky tieto úlohy sami. To vedie po čase k ich vyčerpaniu a syndrómu vyhorenia.

Lekári nedávno hrozili hromadnými výpoveďami, mnohí chcú odísť do zahraničia alebo tam už pôsobia. Ak by ste mali tú moc, čo by ste zmenili, aby kvalifikovaní zdravotníci neodchádzali alebo sa vrátili naspäť na Slovensko?

Priznám sa, nie som si istý, či úspešný slovenský lekár, ktorý je etablovaný v zahraničí, má motiváciu vrátiť sa na Slovensko. Obávam sa, že týmto lekárom nedokážeme vytvoriť optimálne podmienky. Ak za ich návratom je nejaká vnútorná motivácia, či už rodina alebo vzťahy, tak externá motivácia, napríklad finančná, je pomerne málo úspešná. Preto je dôležitejšie dosiahnuť, aby naši lekári neodchádzali do zahraničia. Toto má viacero príčin. Začína sa to už školstvom, lebo viac ako 300 našich medikov ani nejde na slovenské lekárske fakulty, ale ide študovať do zahraničia. Len zlomok z nich sa nakoniec na Slovensko vráti. Takže je potrebné zlepšiť školstvo, a to už od úrovne základných a stredných škôl, nehovoriac o štúdiu na lekárskych fakultách.

Myslím si, že v tejto chvíli ani nie peniaze alebo platy zdravotníkov sú tým, čo rozhoduje o tom, aby lekár zostal pôsobiť na Slovensku, ale sú to skôr pracovné podmienky. Nielen materiálovo technické vybavenie nemocníc, dostupnosť modernej liečby porovnateľnej so svetom, ale aj nastavenie práce a systému na pracoviskách. Myslím si, že toto si vyžaduje systémovú zmenu myslenia a práce. Zjednodušene povedané, nemá význam, aby sme vymýšľali niečo nové špecifické pre Slovensko, ale aby sme sa inšpirovali v zahraničí. Tam, kde majú úspešne nastavený systém aj pracovnú kultúru. Myslím si, že toto môže prispieť k tomu, aby naši lekári neodchádzali. 

Radka Rosenbergová

 

Prof. MUDr.Michal Mego, DrSc., pôsobí ako prednosta II. Onkologickej kliniky Lekárskej fakulty Univerzity Komenského a Národného onkologického ústavu. Kým sa v roku 2017 postavil na jej čelo, pôsobil okrem iného aj v USA v MD Anderson Cancer Center v Texase, v jednej z najväčších a najkvalitnejších nemocníc na svete, ktoré sa zaoberajú liečbou rakoviny. Skúsenosti zo zámoria Michal Mego zúročil v roku 2009, keď v Národnom onkologickom ústave založil Jednotku translačného výskumu. Jej cieľom je prenášať poznatky zo základného výskumu do klinickej praxe a naopak. Jeho výskum je zameraný na viaceré oblasti, pričom tie hlavné predstavujú nádory semenníkov, výskum cirkulujúcich nádorových buniek a možnosti využitia probiotík v onkológii. Ako prvý popísal nový podtyp cirkulujúcich nádorových buniek odolných voči chemoterapii.