KATEDRA INFORMATIKY FUNGUJE UŽ 50 ROKOV
Absolventov majú v Silicon Valley, v centrále Google, na prestížnych európskych a amerických univerzitách či v špičkových softvérových firmách. Katedra informatiky Fakulty matematiky, fyziky a informatiky UK bola prvým vysokoškolským pracoviskom vo vtedajšom Československu, kde sa o počítačoch a programovaní vyučovalo nielen z hľadiska ich konštrukcie, ale vrátane teoretickej nadstavby, ktorá umožňuje porozumieť princípom a počítače používať efektívne. Dlhodobo patrí k našim špičkovým pracoviskám a teší sa veľkému záujmu študentov. Tento rok oslavuje 50. výročie.
Katedra teoretickej kybernetiky
Začiatky vysokoškolského vyučovania programovania a kybernetiky, ako sa vtedy informatike hovorilo, prišli koncom päťdesiatych a začiatkom šesťdesiatych rokov 20. storočia. Predtým bola kybernetika označovaná ako “buržoázna paveda”. Uvedomenie si dôležitosti počítačov pre budúcnosť viedlo k silnej, aj politickej, podpore od konca päťdesiatych rokov na vysokých školách Dokonca aj na stredných všeobecnovzdelávacích školách vzniklo v ČSSR už v roku 1962 päť špeciálnych tried so zameraním na programovanie podľa študijných plánov odkopírovaných zo ZSSR. Začiatkom sedemdesiatych rokov sa na Univerzite Komenského zišla skupina nadšených ľudí, ktorá navrhla úplne nový študijný odbor. Hlavným iniciátorom bol Branislav Rovan, ktorý sa v r. 1972 vrátil domov do Bratislavy z USA s doktorátom z computer science z University of Southern California. „Vtedy to bola jedna z najlepších univerzít v USA, študoval som u profesora Ginsburga, čo bol v tej dobe guru teoretickej informatiky. Chcel som uňho zostať ďalej ako postdoc, ale nepredĺžili mi víza. Emigrovať som nechcel, tak som sa vrátil a začal som plánovať, ako podobné štúdium zrealizovať u nás,” spomína profesor Rovan. „Matfyz“ ako samostatná fakulta ešte nejestvovala, matematika a fyzika sa študovali na prírodovedeckej fakulte, počítačom sa venovali elektrotechnické fakulty, ale programovanie sa vyučovalo aj v rámci matematického štúdia. Branislav Rovan po diskusii s kolegami z celej republiky navrhol študijné plány nového odboru teoretická kybernetika, najprv od roku 1973 ako špecializácia štúdia na matematike. Od apríla 1974 vznikla samostatná katedra.
Unikátne študijné plány
Na vtedajšie študijné plány inšpirované vyučovaním computer science na amerických univerzitách a obohatené o silný základ z matematiky a teoretickej informatiky je zakladateľ odboru dodnes hrdý. „Sústreďovali sme sa na teoretickú podstatu – matematiku, teoretickú informatiku a praktickú informatiku. Nešpecializovali sme sa na konštrukciu počítačov, teda na hardvér, ale na softvér. Vymysleli sme systém, ktorý sa veľmi podobal na neskorší kreditový systém, len vtedy sme to nevolali kredity, ale výukové hodiny. Takže potom v deväťdesiatych rokoch sme sa pomerne ľahko preklopili do kreditového systému,“ hovorí profesor Rovan. „Študenti u nás dostanú silný matematický a teoretický základ, preto neskôr v praxi vedia nielen, ako veci fungujú, ale aj prečo. Keď sa potom niečo zmení – a v informatike sa veci stále menia –, vedia, prečo sa to stalo a nemajú problém pokračovať v nových podmienkach. To, k čomu sme ich viedli, a stále vedieme, je schopnosť abstraktnejšieho pohľadu na vec. Naše študijné plány sa hneď na začiatku stali vzorom pre štúdium teoretickej kybernetiky pre celé Československo,“ vysvetľuje špecifikum štúdia informatiky práve u nich súčasný vedúci katedry Martin Škoviera. Do Bratislavy chodili prednášať odborníci z Prahy či z Brna. Prvým vedúcim katedry bol matematik, profesor Ladislav Kosmák z Brna, ktorý do Bratislavy dochádzal a neraz aj prespával v pracovni na gauči, ktorý sa dodnes zachoval v kancelárii bývalého vedúceho katedry Daniela Olejára. Štúdium sa delilo na bloky – spoločný základ a nadväzujúce bloky špecializácií. Okrem modelov výpočtov sa rozvíjalo programovanie, silným odborom bola a dodnes je diskrétna matematika a kombinatorika. Ako prví začali s výukou počítačovej grafiky a neskôr u nich ako prví začali prednášať kryptológiu či bioinformatiku.
Záujem o štúdium
O tom, že zvolená cesta bola správna, svedčia stovky úspešných absolventov, ktorí sa dodnes hrdo hlásia k svojej alma mater. „Naši absolventi majú skvelé teoretické základy, dokážu napríklad navrhnúť vlastný nový programovací jazyk, ak treba,“ vysvetľuje Daniel Olejár. Sám je absolventom štúdia teoretickej kybernetiky a expertom na kryptológiu, ako poradca vlády SR navrhol národný šifrovací štandard a spolupracoval aj na koncepciách informačnej bezpečnosti. Príbehov o tom, ako sa informatici z „matfyzu“ dokázali vynájsť, má neúrekom. „Naši absolventi pracovali napríklad vo výpočtovom stredisku OSN. Tam sa stalo, že vymenili centrálny počítač a zamestnanci sa museli prispôsobiť. Najrýchlejšie to dokázali práve naši absolventi, ktorí rozpoznali podstatu zmeny. Bola to ukážka nášho prístupu k vzdelávaniu – cez abstrakciu k flexibilite. Iný náš absolvent ušetril štátu v 90. rokoch milióny korún, lebo v Národnej banke Slovenska navrhol clearingový systém, ktorý dokázal využiť existujúci hardvér, nemusel sa kupovať nový.“ Záujem študentov o štúdium informatiky pretrváva, najväčší nápor bol v 90. rokoch, ale aj dnes si z uchádzačov môžu vyberať. Kým dnes je informatika skôr záležitosť chlapcov, zaujímavosťou je, že pred 50 rokmi pri vzniku katedry viac ako polovicu prvých študentov tvorili dievčatá, aj neskôr bol pomer chlapcov a dievčat na kybernetike pomerne vyrovnaný.
Programovanie na dierovači
Ako vyzerala výučba a výskum v informatike v časoch socializmu? „Teoretická informatika sa dala robiť bez problémov, praktická ťažšie, lebo počítače vtedy neboli bežnou záležitosťou. Ale koncom 70. rokov dodali na Výpočtové stredisko vysokých škôl veľký počítač, ten sme veľmi využívali,“ spomína D. Olejár. Programovanie tiež prebiehalo úplne ináč ako dnes. „Napísali sme program, na dierovači sme ho nadierovali na dierne štítky, tie sme si uložili do vrecúška, odniesli do miestnosti s počítačom, a keď sme mali šťastie, o dva dni sme mali výsledok. Ak sa dierny štítok zasekol v stroji, čo sa stávalo často, išli sme to celé znova,“ hovorí D. Olejár. Dierne štítky neskôr nahradili dierne pásky, dierkovanie sa robilo na špeciálnom dierovači. „Vyzeral trochu ako elektrický písací stroj, do ktorého sa vkladala páska alebo štítky. Na klávesnici sme písali a stroj vyrážal dierky. Jednotky a nuly boli zakódované do stĺpcov s dierami,“ opisuje M. Škoviera.
Kontakty so svetom
Teoretický výskum katedry však od začiatku držal krok so svetom, jej pracovníci aj za socializmu mali kontakty na východe aj na západe. Pravidelne sa zúčastňovali aj podieľali na organizácii medzinárodných konferencií MFCS (Mathematical Foundations of Computer Science), na ktorých sa často stretávali vedci z oboch strán železnej opony. „Prvú MFCS konferenciu sa podarilo zorganizovať vo Vysokých Tatrách už v roku 1973. Vďaka Jednote matematikov a fyzikov sa na ňu podarilo pozvať aj môjho školiteľa Ginsburga. Pamätám sa na jeden večer na MFCS v Karlových Varoch, keď som sedel medzi kolegom z USA a zo Sovietskeho zväzu, a tlmočil z angličtiny a ruštiny. Po hodine som už nevedel, ktorým jazykom komu čo hovorím,“ spomína profesor Rovan. Aktuálne výskumy, aj tie západné, sa do Československa dostávali paradoxne cez Sovietsky zväz. „Sovieti promptne prekladali zahraničné knihy– ZSSR vtedy nebol súčasťou dohody o autorských právach –, tie sme chodili kupovať do Sovietskej knihy, pravidelne v utorky, keď tam dostávali tovar,“ spomína profesor Martin Škoviera, ktorý na katedre začal študovať v r. 1979. Katedra bola podľa pamätníkov aj v časoch normalizácie ostrovom slobody. „Kádrové profily členov katedry boli naozaj rôzne, mali sme tu ľudí, ktorí sa angažovali v disente, v tajnej cirkvi, ale aj angažovaných komunistov. Treba uznať dekanovi Gregušovi, že to v tej dobe ustál. Ale medziľudské vzťahy, až na niekoľko výnimiek, boli aj zostali po prevrate veľmi dobré,“ hovorí B. Rovan.
Popularizácia informatiky
Okrem vyučovania a výskumu sa katedra informatiky významne zaslúžila o popularizáciu informatiky medzi mládežou. Na jej pôde vznikla Informatická olympiáda, Korešpondenčný seminár z programovania a množstvo ďalších súťaží, ktoré sa tešili a tešia veľkému záujmu detí. „Keď sme hodnotili výsledky korešpondenčného seminára, celá dlhá chodba na fakulte bola pokrytá obálkami s odpoveďami,“ spomína D. Olejár. „Len v Bratislave sa na Programátorskú univerzitu mladých prihlásilo 1000 ľudí. Učili sme všetci do roztrhania tela, aj naši študenti. Dodnes platí, že tu máme isté perpetuum mobile. Tí, ktorí sa zúčastňovali súťaží ako stredoškoláci, prišli neskôr študovať informatiku na katedru a sami prebrali dozor nad súťažami.“ Koncom sedemdesiatych rokov sa postupne začalo zavádzať programovanie a informatika na stredné školy. Odborníci z katedry vypracovali osnovy, písali učebnice a operačný systém pre školské počítače, vzdelávali desiatky učiteľov nového predmetu. „V roku 1982 sme ako prví na svete spustili študijný program učiteľstvo informatiky pre stredné školy. V mnohých krajinách také štúdium dodnes neexistuje,“ hovorí Daniel Olejár, dlhoročný vedúci katedry.
Nežná revolúcia a spoločenské zmeny v 90. rokoch sa samozrejme prejavili aj na katedre, viacerí vyučujúci odišli do firiem, učiť na zahraničné pracoviská či si založili vlastné podnikanie. Vznikla aj katedra aplikovanej informatiky (na báze bývalého Výpočtového strediska vysokých škôl). Katedre sú však stále verní nielen zakladajúci člen Branislav Rovan, ale mnohí ďalší, napríklad Martin Škoviera učí už vyše 40 rokov. „Zostávame, lebo radi robíme to, čo robíme. Je fakt, že naši absolventi pri promóciách už majú všetci zamestnanie a každý čerstvý absolvent dostane vyšší plat, ako je môj tabuľkový. Ale väčšina z nich si zachováva dobrý vzťah ku katedre a sú ochotní napríklad chodiť k nám externe učiť,“ hovorí B. Rovan.
VÝZNAMNÍ PRACOVNÍCI A ABSOLVENTI KATEDRY INFORMATIKY (V ABECEDNOM PORADÍ) Ivona Bezáková členka Výboru Európskej asociácie pre teoretickú informatiku (EATCS), vyučuje na Univerzite v Rochesteri v USA; Juraj Hromkovič pôsobil na viacerých univerzitách v Nemecku, od r. 2004 je profesorom na ETH Zürich vo Švajčiarsku; Ľubor Kollár bol zodpovedný za testovanie a kvalitu softvéru v centrále Microsoftu; Róbert Selepcsényi v r. 1986 získal Goedlovu cenu, nazývanú aj „nobelovka z teoretickej informatiky“. Ešte ako študent vyriešil problém, ktorý sa nedarilo vyriešiť 23 rokov. Svoju diplomovú prácu obhájil rovno ako kandidátsku prácu a získal titul CSc. Daniel Štefankovič profesor na univerzite v Rochestri v USA. | |||
|---|---|---|---|
MÍĽNIKY Z HISTÓRIE KATEDRY INFORMATIKY 1973 začiatok štúdia teoretickej kybernetiky ako špecializácie v rámci štúdia matematiky na Prírodovedeckej fakulte UK 1974 vznik katedry, prví študenti nastúpili do prvého ročníka samostatného odboru teoretická kybernetika 1980 vznik Matematicko-fyzikálnej fakulty UK 1990 premenovanie katedry teoretickej kybernetiky na katedru informatiky 1992 vznik katedry vyučovania informatiky z časti pracovníkov katedry informatiky a Ústavu informatiky (predtým Výpočtové stredisko vysokých škôl) |
Barbora Tancerová
Foto: Michal Valentin