Eliška Mintálová: Voda je živel, stále sa mení
Úspešná vodná slalomárka Eliška Mintálová sa stala vicemajsterkou sveta a zabezpečila si tak miestenku na tohtoročné letné olympijské hry v Paríži. Šikovná športovkyňa už má skúsenosť z predchádzajúcej olympiády v Tokiu, kde skončila v disciplíne K1 na 9. mieste. Zároveň študuje učiteľstvo a trénerstvo na Fakulte telesnej výchovy a športu UK. O svojej príprave na letné olympijské hry (LOH) nám viac prezradila v rozhovore.
Stali ste sa vicemajsterkou sveta vo vodnom slalome, vďaka čomu sa môžete ako prvá Slovenka v tejto disciplíne tento rok zúčastniť na LOH v Paríži. Čo pre vás znamená tento úspech?
Mala som veľmi dobrú letnú aj zimnú prípravu, snažila som sa podať čo najlepší výkon a podarilo sa mi to už minulý rok v svetovom pohári v španielskom La Seu d’Urgell. Išlo o prvý nominačný boj, ktorý som vyhrala a zavŕšila som to nakoniec aj na majstrovstvách sveta, čo bolo neuveriteľné. Veľmi som túžila uspieť, pretože ide o moju obľúbenú trať. Nakoniec to dopadlo skvele, skončila som druhá, čo ma teší. Podstatné je to, že idem na LOH, čo som si vybojovala už v predstihu.
Čo pre vás na majstrovstvách sveta v Londýne predstavovalo najväčšiu výzvu? Bolo tam niečo, čo vás prekvapilo?
Mali sme dostatok času na to, aby sme si natrénovali prípravu. Na tejto trati som trénovala už dva týždne pred samotnými pretekmi. Okrem toho som tu trénovala aj na jar a na jeseň, takže som súťaži obetovala všetko. Na tieto MS som sa sústredila najviac, pretože som musela vybojovať hlavnú miestenku pre našu krajinu, inak by sme nešli na olympiádu.
Aký je rozdiel medzi súťažnými disciplínami, ktorým sa venujete?
Pri prvej disciplíne K1 používam kajak a pádlo s dvoma listami a zaberám na oboch stranách, pričom pri pádlovaní v lodi sedím. Pri druhej kategórii C1 – používam jednolisté pádlo a zaberám cez ruku.
S vodným slalomom ste začali v 11 rokoch. Kto vás k tomuto športu viedol?
Mala som dve spolužiačky, ktoré sa venovali vodnému slalomu, pričom otec jednej z nich bol aj trénerom. Bývala som s ňou na tej istej ulici a raz sa ma spýtala, či by som nechcela skúsiť jej tréning. Rodičia ani nevedeli, že tam idem a veľmi som sa bála. Nakoniec ma to však chytilo a venujem sa tomu až doteraz.
V šestnástich rokoch ste odišli z domu za lepšími podmienkami do Liptovského Mikuláša. Čo bolo pre vás najťažšie, keď ste ako tínedžerka museli byť samostatná?
Veľmi náročné bolo naučiť sa variť, prať, čiže všetky základné veci, ktoré som dovtedy nevedela. Musela som si tiež nastaviť nejaký režim, keďže ma nikto nemal pod dohľadom. Nemohla som si robiť, čo som chcela. Veľa športovcov, ktorí prišli do Liptovského Mikuláša, skončilo. Ja som mala šťastie v tom, že som mala v športovom klube kamarátky, ktoré sa snažili vydať zo seba maximum a tým ma motivovali. Bola som však samostatná a chcela som trénovať, aj keď v tej dobe som bola outsider vo svojej vekovej kategórii. V osemnástich rokoch som už konkurovala skúseným pretekárkam.
Čo je najťažšie na vodnom slalome?
Ak to porovnám s ostatnými športmi, napríklad s atletikou, tak tam približne viete, ako dopadnete. Ak sa dobre rozcvičíte a na tréningu atletiky beháte dobré časy, s veľkou pravdepodobnosťou uspejete aj na pretekoch. Vodný slalom je ťažký v tom, že voda je živel, ktorý sa stále mení, takže musíte vedieť veľmi dobre zareagovať na podmienky – keď začne napríklad fúkať či pršať, alebo sa náhle zmení prúd vody, čo sa stáva často. Tento šport si preto vyžaduje veľmi veľa času stráveného na vode.
Stretli ste sa s takýmito podmienkami, ktoré vás skutočne prekvapili?
Áno, na predchádzajúcej olympiáde v Tokiu, keď som si zlomila palec. Nebolo to spôsobené vodou, ale prekážkou, do ktorej som nabúrala. Každá trať je špecifická a veľmi dlho trvá, kým si na ňu zvyknem.
Začali ste sa venovať aj extrémnemu kajaku (kayak crossu). Ako vyzerá táto disciplína a čo je pre vás najnáročnejšie, keď v nej súťažíte?
Ide o novú olympijskú disciplínu, pričom väčšina kajakárov s ňou nie je veľmi stotožnená. Odmalička nás pri vodnom slalome učili, aby sme sa vyhýbali prekážkam a nedotýkali sa ich, pričom pri extrémnom kajaku je to úplne naopak. Musíte do nich vrážať, pričom ohrozujete aj svojich súperov. Plavíte sa na ťažkej, osemnásťkilovej lodi, pre porovnanie, slalomová loď má 9 kg. Slalom je veľmi náročný, pri extrémnom kajaku je to o náhode. Dosť často tu dochádza k zraneniam, čo sa pri slalome až tak nedeje. Slalom je síce pre mňa srdcovou disciplínou, no musela som sa naučiť aj extrémny kajak, keďže ide o nový šport. Bohužiaľ, na Slovensku nemáme dobré podmienky pre extrémny kajak, takže to môžeme trénovať iba v zahraničí.
Ktorý štát je najlepší v extrémnom kajaku?
Francúzsko a Švajčiarsko. Švajčiari sa extrémnemu kajaku venujú dlhodobo, pričom udávajú trendy, ako prechádzať brány. Pri extrémnom kajaku si musíte natrénovať fyzický kontakt so súperom a „biť“ sa medzi sebou, čím získavate skúsenosti. Na Slovensku – v Bratislave však nemám nikoho, s kým by som to mohla trénovať. Učíme sa, ako prejsť brány bez ublíženia ostatným.
V extrémnom kajaku ste minulý rok obsadili piate miesto na majstrovstvách Európy. Kam by ste sa chceli v tejto disciplíne posunúť ďalej?
Určite najskôr musím nazbierať potrebné skúsenosti. Minulý rok som sa extrémnemu kajaku veľmi nevenovala, pretože som sa skôr sústredila na olympijskú kvalifikáciu v slalome. Myslím si, že v tejto disciplíne mám celkom veľký potenciál, no musím viac trénovať. Čakajú ma týždňové kempy v Paríži, kde budem trénovať extrémny kajak.
Ako vyzerala vaša príprava na letné olympijské hry v Paríži a kedy s ňou začínate?
Tak, ako na každé vrcholové podujatie, začínam prípravou v zime. Niekoľko mesiacov som trénovala doma, chodila som do posilňovne, behala som a plávala. Do toho mám ešte intervalový tréning na pádlovacom trenažéri. V decembri som mala objemové sústredenie v Spojených arabských emirátoch, kde som sa snažila najazdiť čo najviac hodín na vode. Následne som koncom januára odcestovala do Austrálie, kde som opäť trénovala objem na vode. Majstrovstvá Európy boli začiatkom mája. Potom som mala mesiac pauzu a trénovala som rýchlosť a presnosť. Teraz máme tréningové kempy v Paríži.
V jednom z rozhovorov ste spomenuli, že by ste sa chceli prebojovať do TOP päťky na LOH. Máte nejakú stratégiu?
Rada by som sa dostala na popredné priečky. Robím pre to všetko a verím, že sa to podarí. Samozrejme, byť vo finále je základ. Stratégia je vždy rovnaká, ísť rýchlo a čisto.
Vaším obľúbeným citátom je „Najväčší úspech človeka nie je v tom, že nikdy nespadne, ale v tom, že opäť vstane.“ Riadite sa tým aj v osobnom živote?
Áno, aj vo svojom živote som zažila niekoľko veľkých pádov a musela som sa postaviť na vlastné nohy. Ani môj odchod z domu v skorom veku nebol úplne najľahší, predsa len pre 16-ročné dieťa nebolo úplne ľahké byť dospelou. Aj vtedy, keď som všetko vkladala do tréningov a dlhú dobu som sa neumiestňovala na pretekoch. Pred dvomi rokmi sa mi však konečne podarilo uspieť.
Máte nejaký športový vzor?
Ani nie. Mala som šťastie, že som sa dostala do reprezentácie, pričom som bola aj na juniorskej, aj na seniorskej pozícii. Stretla som tam elitných športovcov, ako sú Michal Martikán či Elena Kaliská a všímala som si ich prípravu či stravovanie. Od nich som sa snažila naučiť čo najviac.
V čom ich najviac obdivujete?
Hovorí sa, že najlepší športovec je vždy v niečom iný, čo platí aj u nich. Obdivujem ich vytrvalosť, húževnatosť aj samotné tréningy. Keď som mala 18 rokov, bývala som s Elenou Kaliskou na sústredení a mala pravidelný režim. Hneď ráno ju čakala rozcvička, výživné raňajky a celý jej režim mi dal veľmi veľa. Keď som bola mladšia, aj ja som si nastavila svoj režim.
Raz ste sa vyjadrili, že nie ste fanúšičkou vody. Nejde mi to dohromady...
Ako je teda možné, že sa venujete športu primárne na vode? Vodu naozaj veľmi nemusím, pokiaľ som napríklad na dovolenke pri mori, stačí mi, keď sa iba ovlažím. Ide o zákon schválnosti, aj mňa samotnú prekvapuje, že som si vybrala práve šport na vode.
Aké sú vaše plány po letných olympijských hrách?
Rada by som si oddýchla, chcem ísť do Peru. Mojím hlavným cieľom je umiestniť sa na letných olympijských hrách, potom sa už neobzerám. Ak by som bola úspešná, tak som presvedčená, že sa mi trochu zmení život v niektorých veciach. Preto sa snažím do tréningu vkladať maximum energie.
Radka Rosenbergová