„Biblia je zlatou baňou, ale i mínovým poľom,“ vysvetľuje biblistka Martina Korytiaková
O sile ženských postáv v Biblii, o Knihe Judita a o tom, prečo je výklad Svätého písma vždy tak trochu aj detektívnou prácou, sme sa rozprávali s doktorkou Martinou Korytiakovou z Katedry biblických vied Rímskokatolíckej cyrilometodskej bohosloveckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave (RKCMBF UK). V roku 2024 získala Cenu Jozefa Búdu za mimoriadny prínos v biblistike na Slovensku.
Pôvodne ste študovali manažment. Prečo ste sa rozhodli zmeniť smer a venovať sa biblistike?
Ku koncu štúdia na Fakulte ekonomiky a manažmentu UKF v Nitre som sa vrátila k silnejšiemu praktizovaniu viery. Postupom času som zatúžila hlbšie porozumieť tomu, čo ma robí kresťankou-katolíčkou. Chcela som sa dozvedieť viac o dejinách a tradícii katolíckej cirkvi, o jej učení a prameňoch viery vrátane Svätého písma. Z tohto dôvodu som sa popri práci učiteľky ekonomických predmetov na strednej škole rozhodla študovať katolícku teológiu. Tieto dva odbory, ekonomický a teologický, sa pre mňa vôbec navzájom nevylučujú, skôr sa dopĺňajú. Rozhodnutie venovať sa biblistike prišlo až neskôr a to aj zásluhou teologických štúdií na Slovensku.
Čo Vás na Biblii najviac fascinuje – literárne, historicky alebo duchovne?
Sväté písmo je pre mňa fascinujúce práve pre všetky tri aspekty, ktoré ste práve spomenuli. Kvôli nim je Biblia zlatou baňou, ale i mínovým poľom, ako sa vyjadril americký historik Rory Cox. Sväté písmo je zlatou baňou v tom zmysle, že je pokladom viery a základom teológie, morálky a etiky kresťanov i židov (v súvislosti so židovským národom máme na mysli len Hebrejskú Bibliu/ Tanach). Rovnako je zlatou baňou pre historikov, lebo posvätné texty sú zároveň aj dedičom a svedkom orálnych, literárnych, náboženských i kultúrnych tradícií širokého kontextu starovekého Blízkovýchodného sveta, od Mezopotámie po Egypt, vrátane starovekého Grécka a Ríma.
Sväté písmo je však vzhľadom na svoju zložitú históriu kompozície, redakcie a tradovania spisov rôzneho žánru a obdobia náročným dokumentom na pochopenie a výklad. Aby človek prešiel týmto neľahkým „terénom“ do cieľa čo najlepšie, potrebuje poznať všetky jeho špecifiká. Výklad Biblie je tiež v istom zmysle pre mňa aj investigatívna či detektívna činnosť, ktorá neustále zamestnáva sivé mozgové bunky, ako to hovorieval známy detektív a mimochodom aj katolík Hercules Poirot.
Študovali ste na Hebrejskej univerzite v Jeruzaleme aj na Pápežskom biblickom inštitúte v Ríme. V čom sa líši prístup k Biblii u nás a v zahraničí?
Na Hebrejskej univerzite v Jeruzaleme som absolvovala iba jeden semester. Počas neho som sa zúčastnila predmetov skôr analytického charakteru, ktoré sú potrebné k výkladu Hebrejskej Biblie, a nie predmetov o výklade Biblie ako takej. Z toho dôvodu neviem kompetentne charakterizovať prístup k Biblii na tejto univerzite v Izraeli.
Čo sa týka prístupu k výkladu Biblie na Pápežskom biblickom inštitúte v Ríme, kde som študovala takmer 11 rokov, ten nereprezentuje výklad Biblie v celom svete, ale je referenčným bodom pre výklad Biblie v Katolíckej Cirkvi, nakoľko podlieha aprobácii magistériom Cirkvi vo Vatikáne.
A ako je to na vašej fakulte?
Na našej fakulte je výklad Biblie založený na metóde štúdia a výskumu Biblie realizovanom na Pápežskom biblickom inštitúte v Ríme. Väčšina členov katedry biblických vied totiž v minulosti študovala v Ríme či už na Pápežskom biblickom inštitúte alebo na Pápežskej Gregorovej univerzite. V rámci Cirkvi sú v súčasnosti uznané rôzne metódy a prístupy k interpretácii Biblie v Cirkvi s výnimkou fundamentalistického, t. j. doslovného výkladu textu.
Bez rozdielu vierovyznania a miesta pôsobenia vo svete, čo nás všetkých exegétov (odborníkov na kritické skúmanie a výklad akéhokoľvek textu, najčastejšie náboženského) – ak aj nie všetkých tak určite prevažnú väčšinu – spája, je snaha o interpretáciu posvätných textov v ich pôvodnom historickom kontexte s cieľom zistiť pôvodný úmysel ich autora/-ov, ktorí boli veriaci ľudia.
Vaša dizertácia získala ocenenie za najlepšiu prácu za najlepšiu doktorskú prácu obhájenú v akademickom roku 2021-2022 na Biblickom inštitúte. Čo pre Vás toto uznanie znamenalo?
Znamenalo a aj stále znamená pre mňa veľmi veľký pocit vďaky za to, že som mohla využiť moje talenty pre dobrý účel v Cirkvi i mimo nej v podobe stále napredujúceho poznávania Svätého písma a obrazu nášho Boha v ňom. Zároveň mi toto ocenenie stále pripomína veľkú zodpovednosť za prácu s posvätnými textami, ktorá si vyžaduje neustále cvičenie sa exegétu v pokore.
Vaša kniha The Concept of Space in the Book of Judith (Koncept priestoru v knihe Judita) sa venuje priestoru v biblickom texte. Ako by ste túto tému vysvetlili laikovi?
Koncept priestoru je dôležitou súčasťou nášho bytia. Ako príklad uvediem „dom“ či „domov“. V naratívnych biblických, ale aj nebiblických textoch, je koncept priestoru, ktorý zahŕňa i miesto a pohyb, silne prítomný. Čitateľ si ho však nie vždy uvedomuje. Väčšinou ho zaujímajú postavy a ich konanie a myslenie. Lenže postavy na svoje konanie i myslenie potrebujú priestor, a ten nie je len kulisou deja. Priestor plní aj iné funkcie.
Prečo práve Kniha Judita? Čím Vás zaujala?
Voľba Knihy Judita ako témy pre moju licenčnú i doktorskú prácu najskôr vychádzala z veľmi pragmatického rozhodnutia. Na Slovensku sa tejto biblickej knihe nikto nevenoval a na Pápežskom biblickom inštitúte nebola Kniha Judita predmetom žiadnej doktorskej práce za celú éru existencie inštitútu, aj keď sa tento spis na pôde inštitútu prednášal. Po bližšom štúdiu knihy som v ňom objavila špecifický potenciál pre výskum, a tým bol práve rozmer priestoru, ktorý dovtedy nebol skúmaný.
Čím viac som sa venovala tejto knihe, tým viac som v ňom videla fascinujúci spis, ktorý si zaslúži, aby bol študovaný, správne interpretovaný a následne aj viac čítaný. Realita je totiž taká, že na rozdiel od iných starozákonných kníh, Knihu Judita pozná máloktorý veriaci, i keď je súčasťou kánonu Cirkvi a v minulosti bola postava Judity v Cirkvi vysvetľovaná ako predobraz Panny Márie. Svedčí o tom aj jej silná prítomnosti v sakrálnom i svetskom umení. Na ilustráciu uvediem fakt, že Judita je súčasťou výzdoby Sixtínskej kaplnky vo Vatikáne.
Judita je silná ženská postava, ktorá zachráni svoj národ. Ako sa podľa Vás celkovo zobrazujú ženy v Biblii?
To je ťažká otázka. Každá kniha v Biblii je totiž jedinečná tým, akým spôsobom zobrazuje ženy. Každopádne je ženský aspekt v Biblii silne prítomný. V prvom rade je žena zobrazená ako ľudská bytosť stvorená Bohom, ktorá spolu s Adamom tvorí vrchol stvorenia, o ktorom Boh prehlásil, že je to „veľmi dobré“ (Gn 1,31). Samotný obraz Boha v Starom i Novom zákone obsahuje mužský i ženský prvok. Ženský aspekt je komplementárny k tomu mužskému. Ak aj nejaký spis predstaví ženu v úlohe postavy s negatívnym konaním, úmyslom nie je degradovať ženský rod, ale poukázať na problém v konaní človeka, a tým môže byť tak žena ako aj muž.
Nadnesene uvediem príbeh o raji z Knihy Genezis, ktorý určite všetci poznajú. Rozprávanie o Eve, ako podala ovocie stromu poznania dobra a zla Adamovi nemalo v úmysle zobraziť ženské pokolenie ako zlé, a či horšie od mužské rodu; veď Adam mal slobodnú vôľu sa rozhodnúť inak a ovocie od Evy neprijať, ale nestalo sa. Inak povedané, problém nie je v rode, ale v konaní človeka a v jeho následkoch.
Treba aj dodať, že antická spoločnosť, v ktorej biblické texty vznikali, vnímala ženu ako fyzicky slabšiu než muž, čo ovplyvňovalo jej sociálny status, ale ju to zároveň aj chránilo. Veľmi dôležité je aj to, že ženy boli spájané s konceptom materstva. Dôležitosť žien ako matiek-darkýň života sa v Biblii prejavuje aj metaforicky. V biblických textoch nájdeme nielen ženy, ale aj mestá či krajiny v úlohe záchrankýň národa alebo aj ako metaforu samotného národa. To je aj prípad Judity, ktorej meno obsahuje alúziu tak na židovský národ ako aj ich krajinu Judeu.
Môžeme Bibliu čítať aj ako literárne dielo?
Samozrejme, že môžeme; ba dokonca musíme. Avšak každá jedna biblická kniha nie je bežným literárnym dielom, ale je literárnou kompozíciou náboženského charakteru s teologickým cieľom. Každý biblický spis je teda literárne dielo, ale nie každé literárne dielo je biblickým spisom. Ak chceme objaviť posolstvo biblického textu, potrebujeme pochopiť a akceptovať jeho formu, ktorá mu bola daná, lebo forma a obsah spolu súvisia. Neznamená to však, že Biblia nie je historická; len to, že história je podaná literárnym štýlom z náboženskej perspektívy autorov textov. Čítanie biblických textov teda nie je len intelektuálna a duchovná činnosť; je to aj vysoko estetický zážitok. Vyžaduje si to ale náležite pripraveného čitateľa.
Ako sa mení interpretácia biblických textov v 21. storočí?
Povedala by som, že interpretácia biblických textov sa v dejinách skôr vyvíjala než menila a vyvíjala sa súbežne s vývojom poznania ľudí, resp. s vývojom spoločnosti. To je prípad aj 21. storočia. Biblisti pred sto a viac rokmi nemali k dispozícii ani také prostriedky ani také poznanie, ako máme my dnes vďaka informačným technológiám a pokroku, ktorý veľmi pomáha pri archeologických a iných výskumoch pridružených vied k biblistike.
Vnímate, že dnešní čitatelia v nich hľadajú niečo iné ako generácie pred nami?
To, že dnes veriaci ľudia hľadajú odpovede na iné otázky než generácie pred nimi, nevidím ako problém. Je to prirodzené. Veď každá doba so sebou vždy prinášala nových čitateľov, ktorí si kládli otázky, ktoré aktuálne trápili ich a nie ich predchodcov. Ako problém skôr vidím to, že dnešní čitatelia chcú okamžitú, krátku a jednoznačnú odpoveď. Lenže Sväté písmo nie je ani receptár, ani AI.
Biblické spisy sú dielami autorov z antickej doby a z toho dôvodu nemožno očakávať, že budú reflektovať spôsoby vyjadrovania, koncept myslenia a problémy, ktoré sú špecifické pre modernú či postmodernú éru. To však neznamená, že Sväté písmo je určené len pre starovekého čitateľa. Čitateľ každej doby, aj dnešný čitateľ 21. storočia, môže nájsť odpovede na svoje otázky, lebo Sväté písmo je živé Slovo. Avšak namiesto toho, aby Sväté písmo čitateľovi dalo okamžitú odpoveď na otázku, ho skôr nasmeruje, aby k odpovedi prišiel sám. Aj z tohto dôvodu je čítanie Biblie náročným čítaním. Božie Slovo vyzýva k dialógu s čitateľom, nevedie s ním monológ a ani čitateľ by to nemal robiť.
Aké témy alebo otázky študentov biblických vied najčastejšie zaujímajú?
V prvom rade by som si veľmi priala, aby sa moji študenti vo všeobecnosti pýtali viac. Ich otázky sa líšia v závislosti od kurzu, ktorý navštevujú. Zväčša sa týkajú dôvodu, prečo je potrebné pre pochopenie a výklad biblických textov ovládať ich historický kontext, archeológiu, dejiny, lingvistiku, religionistiku a iné vedy. Inak povedané, prečo na čítanie biblických textov nestačí len samotný preklad v slovenčine či v inom modernom jazyku. Niektorých tiež zaujímajú otázky násilia a vojen či utrpenia v starozákonných textoch.
Keby ste si mali vybrať jednu myšlienku alebo posolstvo z Biblie, ktorá vo Vás najviac zarezonovala, aká by to bola?
Vybrať len jednu myšlienku, nie je ľahké, lebo Biblia je plná nádherných textov. V závislosti od momentálnej životnej situácie vo mne zarezonoval vždy iný text. Ak ale mám vybrať len jednu myšlienku, tak zostanem verná Knihe Judita, ktorej sa už dlhšie venujem: „Kto sa bojí Pána, bude vždy veľký!“ (Jdt 16,16) Tento starozákonný citát naráža na to isté, čo Ježišove slová „mnohí prví budú poslednými a poslední prvými“ v NZ (Mt 19,30) a drží ma v ostražitosti pred pýchou.
Vanessa Massayová