Myslíte to so psychológiou vážne? Študujte ju v angličtine

Podľa údajov Centra vedecko-technických informácií SR si v roku 2019 podalo prihlášku na študijný odbor psychológia viac než 2500 záujemcov, pričom prijatá bola menej ako polovica z nich. Záujem o štúdium „vedy o duši“ začal výraznejšie narastať pred desiatimi rokmi. Vtedy ešte Univerzita Komenského neponúkala možnosť študovať psychológiu v inom ako slovenskom jazyku. Dnes je to však inak. Novovzniknutý program sociálna a pracovná psychológia (Social and occupational psychology) na Fakulte sociálnych a ekonomických vied UK, ktorý oslavuje prvý rok, vás vďaka štúdiu v angličtine pripraví na prácu vo všetkých oblastiach psychológie nielen u nás, ale i v zahraničí. Viac nám o programe, ktorého výnimočnosť sa výučbou vo svetovom jazyku len začína, prezradila jeho študijná poradkyňa doktorka Katarína Greškovičová.


27. 05. 2021 14.52 hod.
Od: Redakcia NU

V čom je nový študijný program sociálna a pracovná psychológia v angličtine výnimočný – okrem toho, že sa vyučuje vo svetovom jazyku?

Program je jedinečný svojou skladbou predmetov a tým, že ho vyučujú odborníci z praxe, ako aj dlhoroční výskumníci, ktorí študovali alebo vyučovali aj v zahraničí – konkrétne v USA, Číne, Nemecku, Írsku či Austrálii. Ďalším špecifikom je 13-týždňová odborná stáž, na ktorej absolvovanie majú študenti v poslednom ročníku štúdia vyhradený celý jeden semester. Študenti tak môžu intenzívnejšie preniknúť do tajov psychologickej praxe vo vybranej inštitúcii a nefigurovať tam len v úlohe „návštevníka“. Výnimočný je aj štýl výučby. Keďže je študentov na anglickom programe menej, môžeme sa im ako vyučujúci (a ja aj ako ich mentorka) intenzívnejšie a individuálnejšie venovať. Disponujeme totiž väčším priestorom na komunikáciu, diskusiu či adresnejšiu spätnú väzbu. Študenti tak rýchlejšie napredujú a poznatky a zručnosti si osvoja v oveľa väčšej miere.

Pre koho je program prioritne určený? Môžu sa naň prihlásiť aj záujemcovia zo zahraničia?

Áno, zahraniční záujemcovia sú u nás jednoznačne vítaní. Rovnako tak mladí ľudia zo Slovenska, ktorí majú víziu ísť po skončení vysokej školy ďalej študovať alebo pracovať do zahraničia. To sú naše dve hlavné cieľové skupiny. Vo všeobecnosti je však program určený pre všetkých, ktorí sa zaujímajú o psychológiu a chcú ju študovať po anglicky. Pravdupovediac, ak to so psychológiou myslia naozaj vážne, angličtine sa neskôr tak či tak nevyhnú. Angličtina je v podstate jazykom komunikácie psychológov. Bez angličtiny sa v psychológii ťažšie zorientujete a už vôbec nedokážete držať krok s najnovšími trendami.

Aké sú podmienky prijatia?

S prihláškou do 31. augusta 2021 je potrebné zaslať certifikát (napr. FCE, TOEFL a pod.) alebo úspešne absolvovať anglický test SCIO a zároveň uhradiť platbu za prijímacie konanie. Pre riadne prijatie je potrebné doložiť doklad o úspešnom absolvovaní strednej školy. Ak záujemca o štúdium navštevoval strednú školu mimo územia SR, je potrebné, aby doklad o ukončenom vzdelaní uznalo naše ministerstvo školstva.

Čo ak ma zaujíma psychológia, ale nie som si istá dostatočnou znalosťou angličtiny? Viete mi v tomto smere poradiť?

Aktuálne máme študentov s rôznou úrovňou angličtiny. Angličtina pre nás totiž nie je cieľom, ale nástrojom komunikácie. Tak ako na slovenskom programe, aj na tom anglickom študenti dostávajú rôzne zadania, úlohy, vypracovávajú reflexie, píšu seminárne práce, mávajú prezentácie. Z tohto pohľadu potrebujú mať, samozrejme, od začiatku angličtinu na určitej úrovni (B1 a vyššej), aby dokázali komunikovať svoje myšlienky i nadobudnuté znalosti, a to písomne i ústne. Naši pedagógovia sú však trpezliví a nedokonalá angličtina by vás od štúdia u nás určite nemala odradiť. Môžete si byť totiž istá, že sa vaše komunikačné zručnosti budú od prvého seminára každým týždňom výrazne zlepšovať. Na začiatku môže byť štúdium náročnejšie, ale s každou ďalšou zvládnutou úlohou sa budete vyjadrovať v tomto jazyku s väčšou ľahkosťou, komunikácia v ňom sa pre vás postupne stane prirodzenou. Zlepšenie angličtiny tak bude pre vás prínosným efektom štúdia.

Koľko študentov vlastne aktuálne študuje tento program?

Program sme otvorili len tento akademický rok, preto máme zatiaľ len prvákov na bakalárskom stupni štúdia. Vzhľadom na to, kedy sme získali akreditáciu, ako aj na pandemickú situáciu tvorí prvý ročník 11 poslucháčov, z toho jedna zahraničná študentka. V tomto roku však očakávame nárast prihlášok zo zahraničia a jedným z našich cieľov je vyskladať vyrovnanú skupinu, resp. takú, v ktorej by zahraniční študenti mali dokonca prevahu. A tu už hovoríme o ďalšej výnimočnosti anglického programu – skladbe študentov. I takáto rôznorodosť prináša do výučbového procesu množstvo nových skúseností a zážitkov, o ktoré sa študenti môžu podeliť a môžu tak spolu rásť.

Čím môže byť podľa vás ponuka študovať na Slovensku psychológiu v angličtine lákavá pre záujemcov zo zahraničia?

Okrem už spomenutých špecifík samotného programu, ktorý reflektuje potreby spoločnosti a sústreďuje sa na prepojenie cyklu teória – prax – výskum, môže byť pre nich lákadlom Univerzita Komenského sama osebe. Veď sme modernou európskou inštitúciou, ktorú medzinárodné rebríčky pravidelne radia k 2 % najlepších univerzít sveta. Okrem toho FSEV UK, hoci vznikla len v roku 2002, sa za krátky čas svojej existencie dokázala vyprofilovať na najlepšiu fakultu v oblasti ostatných spoločenských vied na Slovensku, pričom sa teší dobrej povesti aj v zahraničí. Počtom študentov síce patríme k menším fakultám, ale práve vďaka tomu je u nás atmosféra veľmi priateľská a otvorená, študenti u nás nie sú anonymné čísla. A práve vďaka ich nápaditým aktivitám to u nás má správnu dynamiku. V neposlednom rade môže zahraničných záujemcov prilákať aj lokalizácia našej univerzity v srdci Európy, čo ponúka množstvo príležitostí na objavovanie.

A čo obsahová náplň študijného programu – s akými oblasťami psychológie (okrem sociálnej a pracovnej) sa poslucháči počas štúdia stretnú? A ktoré predmety sa medzi študentmi tešia najväčšej obľube?

Študenti u nás získajú znalosti zo všeobecnej psychológie, vývojovej psychológie, neurofyziológie, kognitívnej psychológie, organizačnej psychológie, pedagogickej a školskej psychológie, klinickej psychológie, poradenskej psychológie a výskumu v psychológii.

Naši prváci stihli v prvom semestri absolvovať päť povinných predmetov. Z ich spätných väzieb sme sa dozvedeli, že najviac ich zaujala práve neurofyziológia, ktorá sa zaoberá výskumom funkcií centrálneho nervového systému. V tomto semestri majú ďalšie zaujímavé predmety, medzi inými aj tréning zručností z oblasti sociálnej psychológie (social and psychological skills training), ktorý patrí medzi zlaté štandardy v študijnom pláne. Z ďalších zaujímavých predmetov spomeniem aspoň psychológiu zdravia, psychológiu jazyka, psychológiu užívania drog, psychológiu tvorivosti či kariérový klub, ale to sme ešte ani zďaleka nevyčerpali všetky.

Ako by ste priblížili systém štúdia? Čo môžu študenti čakať – okrem spomínaných v priemere piatich povinných predmetov za semester?

Každý týždeň majú študenti výučbu, kde dostávajú rozličné zadania a úlohy. Tie vypracujú do stanoveného času. Veľký dôraz kladieme na diskusiu a spätnú väzbu, keďže vieme, že takto sa môžu ich schopnosti a zručnosti zlepšovať. Často riešia reálne problémy z praxe, zámerne dostávajú aj kontroverzné témy, kde treba rozvíjať vedecké a kritické myslenie. Predmety sú viac zamerané na priebežné hodnotenia a na priebežné získavanie poznatkov. Študenti sa však nevyhnú v niektorých predmetoch ani klasickým skúškam na konci semestra, kde si preveríme úroveň aj kvalitu ich poznatkov. V druhom ročníku si vyberajú tému svojej záverečnej práce. Na konci štúdia v treťom ročníku prácu obhajujú a štátnicujú z troch predmetov, a to zo všeobecnej, sociálnej a pracovnej psychológie.

Vyberajú si študenti vlastne počas štúdia špecializáciu alebo ako to funguje?

Nie, počas štúdia si špecializáciu nevyberajú. Keďže je skladba predmetov štandardná, umožní to absolventom ďalej sa špecializovať na akúkoľvek oblasť psychológie, t. j. pracovnú, klinickú, poradenskú, forenznú, dopravnú, psychoterapiu, školskú a podobne.

Na začiatku ste spomenuli, že v poslednom ročníku štúdia študenti absolvujú 13-týždňovú stáž v odbore. Ako stáž prebieha a kam všade môžu za ňou vycestovať?

V prípade stáží sme veľmi otvorení a flexibilní. Študenti môžu vycestovať v podstate kamkoľvek, kam ich srdce ťahá a kam to situácia dovolí. Môžu, samozrejme, zostať aj na Slovensku. Stáž môže prebiehať v slovenčine, ako aj v angličtine či prípadne v inom jazyku. Študenti tiež majú možnosť realizovať stáž cez program Erasmus+. To, v ktorej krajine sa rozhodnú stáž absolvovať, však nie je až také dôležité ako to, čo sa chcú na praxi naučiť, čo je ich cieľom a či im to vie daná inštitúcia poskytnúť. Preto je dôkladné naplánovanie celej stáže, vrátane skorého uvedomenia si očakávaných výstupov, prvým dôležitým krokom. Toto plánovanie prebieha už v zimnom semestri druhého ročníka. Študenti si vyberajú oblasť v odbore psychológia, v ktorej by chceli praxovať, následne prebehne komunikácia s inštitúciou, ako aj príprava všetkých formálnych dokumentov.

Dočítala som sa, že sa program orientuje najmä na prax, kritické myslenie a výskum. Ako v aktuálnej pandemickej situácii prebieha výučba a ako sa dá praktická oblasť preniesť do online priestoru?

Online výučba je výzvou nielen pre nás, pedagógov z anglického programu, ale je to vo všeobecnosti veľká výzva pre školstvo. Našťastie, máme maximálnu podporu našej inštitúcie a rôznych organizácií. A to aj v oblasti rôznych školení, vďaka ktorým sa aj my ako pedagógovia máme možnosť vzdelávať v dištančnej výučbe. A to je veľmi dôležité. Je pravda, že v online priestore je iná dynamika a priebeh samotnej výučby, cvičenia z hodín preto treba prekonvertovať, prípadne vymyslieť iné, ale i tak sa to dá výborne zvládnuť. Zameranie na prax môže v našom prípade bez väčších problémov prebiehať aj v online priestore, keďže v psychológii nejde ani tak o to niekam sa fyzicky dopraviť a realizovať prax na danom mieste. Pod pojmom prax sa skrýva aj riešenie praktických reálnych problémov, analýza konkrétnych situácií, vyučovanie prostredníctvom kazuistík a iné. A okrem toho, keď náš reálny svet teraz funguje v mnohých oblastiach len v online režime, nie je online priestor vlastne ideálnym priestorom pre prax? Pokiaľ ide o výskum, ten sa tiež dá nadizajnovať a realizovať v online priestore. Samozrejme, závisí to od výskumného problému a cieľa výskumu a toho, či je možné a vhodné realizovať tento výskum online.

Keď sme spomenuli výskum, skúste nám uviesť príklad, na čo sa v súčasnosti vy alebo vaši kolegovia v spolupráci so študentmi výskumne zameriavate.

Prebieha napríklad výskum o dôvere Slovákov v opatrenia voči COVID-19, ale aj o tom, ako občania vnímajú hrozbu koronavírusu a ako z pohľadu psychológie zvládajú pandémiu. Ďalej je to projekt zameraný na rozlišovanie dôveryhodnosti správ u žiakov stredných škôl, projekt skúmajúci medzikultúrne aspekty súcitu, sebasúcitu a sebakritickosti, projekt zameraný na skúmanie vzťahovej väzby a organizačného správania na pracovisku či projekt venujúci sa skúsenostiam žien s pôrodnou starostlivosťou. Ako vidíte, témy, ktorým sa venujeme, sú naozaj rôznorodé.

Ako sa môžem ako absolventka tohto štúdia uplatniť v praxi? A bude mi diplom z Univerzity Komenského platiť aj v ostatných krajinách sveta?

Absolvovaním prvého stupňa štúdia si študent osvojí teoretické poznatky zo základných aj aplikovaných psychologických disciplín a základné metodologické postupy v psychologických vedách. Predmety sú vystavané tak, aby v rámci svojho obsahu aj formy primerane umožnili získať vedomosti a zručnosti, ktoré sú potrebné na pôsobenie v praxi či na pokračovanie v štúdiu na druhom – magisterskom – stupni. Absolvent pritom môže pokračovať v štúdiu na druhom stupni v odbore psychológia alebo v odboroch, pre ktoré je psychológia príbuzným odborom. Môže sa špecializovať na akúkoľvek oblasť psychológie. Pre štúdium v zahraničí je potrebné zistiť, ako má daná krajina nastavené svoje kritériá, ktoré treba splniť pri uznávaní absolvovaného štúdia. Spätná väzba od našich absolventov však potvrdzuje, že s tým nemajú problém. V prípade uplatnenia v praxi môže absolvent pôsobiť na rôznych pracoviskách v štátnom aj súkromnom sektore. Ako kvalifikovaná pracovná sila v oblasti práce s ľuďmi môže participovať na tvorbe personálnej politiky a nastavení s tým suvisiacich procesov a prispieť tak k stabilizácii a rozvoju pracovníkov rôzneho pracovného zaradenia. Dokáže manažovať a zabezpečovať formovanie a rozvoj optimálnych sociálnych a organizačných podmienok, ktoré pôsobia na kvalitu života jednotlivcov, tímov aj organizácií.

Dá sa po absolvovaní tohto programu na fakulte pokračovať aj v doktorandskom štúdiu?

Áno, dá sa kontinuálne pokračovať. Aktuálne pripravujeme akreditáciu anglického magisterského programu a akreditácia anglického doktorandského programu už dokonca prebieha. Naši bakalári tak u nás budú môcť plynulo pokračovať v štúdiu.

Predstavme si situáciu, že som nerozhodnutá stredoškoláčka, ktorá pokukáva po štúdiu psychológie. Čo by ste mi odporučili zvážiť pred podaním prihlášky, aby to nebolo len štúdium pre štúdium samotné?

Odporučila by som úprimne si odpovedať na otázku, či vás baví práca s ľuďmi, resp. či s ňou máte aj nejaké skúsenosti, kde ste si tendencie k pomáhajúcej profesii mohli prakticky overiť. Zároveň by ste mali vedieť a rátať s tým, že psychológ sám seba využíva ako nástroj, takže práca na sebe je neustála, začína sa už na škole a ani po škole sa nekončí. Psychológ by mal byť otvorený novým možnostiam, tvorivo hľadať riešenia a zároveň by mal kriticky pristupovať k ideám, myšlienkam, teóriám, skúsenostiam. Mal by tiež mať jasný morálny kompas.

Predpokladám, že ľuďom často vysvetľujete rozdiel medzi psychológom, psychoterapeutom a psychiatrom. Evidujete z vlastnej skúsenosti ešte nejaké podobné nedorozumenia či mýty, ktoré si laická verejnosť so psychológiou spája?

Klasickým nedorozumením je, že psychológ vidí ľuďom do hlavy, vie ich hneď zhodnotiť, automaticky si o nich vytvára profesionálny názor a diagnostikuje ich. Ľudia sa potom môžu cítiť zraniteľní, ohrození a sú nedôverčiví. Alebo práve naopak – hneď vám o sebe všetko povedia, pretože čakajú nejakú radu a okamžitú pomoc. A to je ďalším typickým očakávaním klientov – chcú počuť radu, jednoduché a rýchle riešenie a čakajú, že psychológ má zázračnú pilulku, po ktorej sa ich problémy vyriešia. No nemáme ani pilulky, ani röntgen či laserové oči.

Čo priviedlo k psychológii vás? A prezradíte, či vás štúdium psychológie nejako zmenilo?

Psychológiu som si vybrala už ako tretiačka na strednej škole, a to ako predmet v rámci IB Diploma Programme (ide o dvojročný vzdelávací program v cudzom jazyku pre študentov vo veku 16 až 19 rokov, ktorý poskytuje medzinárodne uznávanú kvalifikáciu na vysokoškolské štúdium – pozn. red.) na Gymnáziu Jura Hronca v Bratislave, kde sme preberali rôznych veľkých psychológov. Veľmi ma to oslovilo, a keďže som inklinovala k pomáhajúcim profesiám, tento výber sa mi zdal vhodný. Počas štúdia som sa postupne odklonila od klinického zamerania (čo je asi prvá voľba mnohých študentov) a zamerala sa na prácu s bežnou populáciou. Štúdium ma určite zmenilo, pretože je nastavené tak, aby sa človek viac spoznal a aby sa jeho osobnosť aj rozvíjala. Okrem poznatkov a celkového rozvoja osobnosti som mala možnosť stretnúť mnohých skvelých ľudí, ktorí ma nesmierne obohatili, či už to boli moji pedagógovia, alebo spolužiaci. A v neposlednom rade mi vysoká škola priniesla skvelého manžela, s ktorým už od štátnic kráčame spoločne cestou života.

Alexandra Kuliková

 

Zaujímavé príbehy, fakty, rozhovory a reportáže nájdete v každom čísle časopisu Naša univerzita