Výskum podnikateľskej etiky nepriniesol potešujúce zistenia
Vedeli ste, že program ochrany oznamovateľov nekalej činnosti – tzv. whistleblowerov – na Slovensku zatiaľ zaviedlo len minimum firiem? A že najčastejším spôsobom porušovania etiky v podnikaní u nás je neplatenie záväzkov? To sú len dve z mnohých zistení, ku ktorým sa výskumníci na Fakulte managementu UK pod vedením profesorky Anny Remišovej od júla 2017 dopracovali pri riešení projektu „Rozvoj podnikateľskej etiky v slovenskom podnikateľskom prostredí“ (APVV-16-0091).
Výskum, ktorý v tejto oblasti dlhodobo chýbal, pozostával z kvalitatívnej a kvantitatívnej časti. Hlavnými cieľom kvalitatívnej časti bolo zistiť, aké neetické praktiky sa vyskytujú v slovenskom podnikateľskom prostredí a aké sú, naopak, osvedčené etické praktiky a mechanizmy, ktorými organizácie implementujú etiku do svojho fungovania. Kvantitatívna časť potom skúmala mieru rozšírenia týchto neetických praktík a rozsah aplikácie základných etických mechanizmov. Na empirickom výskume sa zúčastnilo 1295 organizácií, z hľadiska regiónu a veľkosti podnikov mal výskum reprezentatívny charakter.
Hoci sa projekt skončí až v júni tohto roka, už teraz možno skonštatovať, že výskum priniesol veľmi zaujímavé, i keď, žiaľ, nie celkom potešujúce zistenia. Veľmi výrazne poukázal aj na potrebu etického vzdelávania, o čo sa kolektív okolo profesorky Remišovej na Fakulte managementu UK dlhodobo usiluje. Výskumníci úzko spolupracovali s praxou, predovšetkým s expertmi podnikateľskej etiky z komerčného sektora, ktorí nielen asistovali pri získavaní respondentov výskumu, ale priniesli aj rôzne pohľady a skúsenosti do interpretácie získaných dát. Samotný výskum sa podarilo zrealizovať pred rozšírením ochorenia COVID-19. Výsledky kvalitatívnej aj kvantitatívnej časti tak napomohli k identifikácii slabých miest rozvoja podnikateľskej etiky v slovenskom podnikateľskom prostredí a dávajú priestor na vedomé snahy o zlepšenie situácie.
Rebríčku neetických praktík kraľuje neplatičstvo
Napriek tomu, že sa potreba rozvoja podnikateľskej etiky môže javiť ako samozrejmá, výskum ukázal, že je to priam nevyhnutnosť. Porušovanie etických pravidiel v podnikaní spôsobuje jednotlivým podnikateľom, ale aj ekonomike ako celku veľké materiálne škody a do spoločnosti vnáša pochybnosti o tom, že podnikať sa dá etickým spôsobom. Spomedzi 26 skúmaných neetických praktík, ktorým sú vystavení podnikatelia na Slovensku, sa na prvom mieste umiestnilo neplatičstvo. Výsledky výskumu potvrdzujú dlhoročne komunikované sťažnosti hlavne malých a stredných podnikov na neplatenie faktúr za poskytnuté služby a tovary a na nedodržiavanie zmlúv medzi obchodnými partnermi. V situácii nízkej vymáhateľnosti práva môžu podnikatelia skĺznuť k hľadaniu vlastných východísk (často však neetických alebo nelegálnych) z tejto situácie, čo „podporuje“ aj ďalšia z rozšírených neetických praktík – zneužívanie postavenia veľkých podnikov voči malým či nedodržiavanie zmlúv ako také. Neetické praktiky však nachádzame aj v iných oblastiach: vo vzťahu podniku k zákazníkom (napr. klamlivá reklama a zavádzanie), vo vzťahu k zamestnancom (napr. nezákonné praktiky pri vyplácaní miezd) či vo vzťahu ku konkurencii (napr. zneužívanie silného postavenia na trhu, kartelové dohody). V neposlednom rade treba pomenovať aj neetické praktiky vo vzťahu k štátu či spoločnosti ako takej (napr. nekalé praktiky pri získavaní verejných zákaziek, zdrojov, eurofondov či zneužívanie kontaktov na politikov/úradníkov vo svoj prospech).
Rozvoj zamestnanosti či regiónu v motivácii podnikateľov nehrá rolu
Výskumníci sa rovnako zaoberali aj hodnotami, ktorými sa podnikatelia v našej krajine riadia pri spravovaní a rozvoji vlastných podnikov či ktoré ich motivujú k podnikateľskej činnosti. Výskum sa zameral na 10 hodnôt, ktoré vychádzali z ekonomickej i etickej racionality v podnikaní a týkali sa tak individualistickej, ako aj spoločenskej orientácie podnikateľov. Neprekvapilo, že takmer pre každého slovenského podnikateľa je dôležitý zisk (98 % respondentov považuje zisk za dôležitý/skôr dôležitý). Nasledujú hodnoty vlastnej obživy, dobrého mena podnikateľa a sebarealizácie podnikateľa skrz podnikanie. Nie celkom potešujúce je zistenie, že orientácia na prospech pre druhých a spoločnosť ako takú má v hodnotovom rebríčku nižšie priečky. Napríklad len 40 % opýtaných si myslí, že k hlavným záujmom podnikateľa patrí rozvoj zamestnanosti. Podobný podiel respondentov vníma, že k hodnotám podnikateľa patrí spoločenské blaho; nízku pozornosť má rozvoj regiónu a ochrana životného prostredia.
Obdobné sú aj výsledky o vnímaní podnikania ako služby pre druhých.
Z uvedeného je teda zrejmé, že vzdelávanie v oblasti podnikateľskej etiky má svoje opodstatnenie nielen, ale nevyhnutne práve vo vzdelávaní budúcich manažérov či podnikateľov, ktorí sa v praxi nevyhnú etickým dilemám. Potrebujeme ich pripraviť na tieto výzvy a naučiť ich, ako etické princípy na úrovni podniku možno úspešne iniciovať a zavádzať a ako etiku implementovať do kultúry a spôsobu vedenia organizácie. Základným predpokladom však je, aby pochopili, prečo majú etickým spôsobom riadiť spoločnosti, v ktorých budú v budúcnosti pôsobiť. Všeobecné vnímanie súčasného stavu podnikateľského prostredia na Slovensku ich totiž môže, naopak, viesť skôr k presvedčeniu, že úspech v podnikaní sa dá dosiahnuť neetickými praktikami. Tento pohľad napokon do určitej miery potvrdili aj respondenti výskumu v už spomínaných výsledkoch.
V priamom kontakte s praxou už počas štúdia
A tu sa opäť ukazuje potreba sprostredkovať študentom kontakt s praxou. Kto ho prináša? Na výskume priamo participovali aj zástupcovia združenia Slovak Compliance Circle (SCC), ktoré vzniklo s cieľom podporovať a propagovať úlohy dodržiavania predpisov (angl. compliance) a etického správania v rámci slovenskej podnikateľskej komunity. A to predovšetkým prostredníctvom vzájomnej výmeny skúseností, propagácie profesie manažéra pre etiku (angl. ethics officer) a manažéra pre dodržiavanie predpisov (angl. compliance officer), ako i propagácie etického správania v podnikaní na Slovensku.
Spolupráca Fakulty managementu UK s SCC trvá už od roku 2014. Zástupcovia združenia, ktorými sú odborníci z komerčnej praxe, odvtedy na fakulte prednášajú v rámci predmetov podnikateľská etika a manažérska etika. Spolupráca je obojsmerná – združenie pravidelne pozýva zástupkyne z fakulty na podujatia (workshopy, konferencie), ktoré SCC organizuje. Ani počas posledného roka to nebolo inak, i keď s ohľadom na pandemickú situáciu podujatia prebiehali, samozrejme, prevažne v online režime. Dlhoročná spolupráca medzi Fakultou managementu UK a SCC sa tento rok podpisom memoranda o vzájomnej spolupráci stala oficiálnou, čo vytvára nielen dobré predpoklady na ďalšie skvalitňovanie etického vzdelávania budúcich manažérov, ale aj na ďalší rozvoj spolupráce v iných oblastiach.
Zo zdravého trhového prostredia neprofituje len spoločnosť
V súvislosti s formovaním postoja budúcich manažérov k otázke etiky v podnikaní treba spomenúť ešte jednu vec. To, prečo je dôležitá z celospoločenského hľadiska, zväčša netreba bližšie vysvetľovať. Zdravé, nedeformované konkurenčné trhové prostredie sa spoločnosti vracia v predvídateľnej zamestnanosti, lepšom výbere daní, nižších nákladoch kontroly a regulácie, ako i vyššej kvalite poskytovaných tovarov a služieb.
Väčšou výzvou je však objasniť, prečo je aplikácia etického podnikania výhodná aj pre organizácie ako také. Príklady systémov riadenia etiky v organizácii, ktoré prinášajú manažéri pre dodržiavanie predpisov a etiku z praxe, poukazujú predovšetkým na to, že neetickým spôsobom, bez rešpektu k zákonu a morálnym štandardom, sa nedá podnikať udržateľne, t. j. s dlhodobou schopnosťou zvyšovať hodnotu firmy. Nejde tu pritom iba o možné právne dôsledky porušovania zákona, obchodnoprávne dôsledky alebo tie vyplývajúce z trestnej zodpovednosti právnických osôb. Podnik, ktorý ide touto cestou, čelí reputačným rizikám, ktoré majú priamy vplyv na jeho dôveryhodnosť v očiach vlastníkov, finančného trhu, zamestnancov, regulačných orgánov, partnerov a dodávateľov, ale predovšetkým zákazníkov. Vyplývajúce obchodné a prevádzkové problémy skôr či neskôr podnik položia.
Ak platí, že spolupráca s praxou je pre akademický sektor veľmi dôležitá, platí to aj opačne. Potvrdí vám to aj rozhovor na nasledujúcich stranách.
doc. PhDr. Paulína Stachová, PhD., Ing. Ivan Skaloš (SCC)
Zaujímavé príbehy, fakty, rozhovory a reportáže nájdete v každom čísle časopisu Naša univerzita