Tieto rastliny pri návšteve Botanickej záhrady rozhodne neobchádzajte
Dochádzajú vám nápady na výlety? Určite sa vyberte na exkurziu do Botanickej záhrady UK, kde nájdete nespočetné množstvo netradičných rastlín z rôznych krajín sveta. Predstavujeme 12 zaujímavých rastlín, ktoré stoja za zmienku. Niektoré z nich môžeme bežne vidieť v skleníkoch, či ako izbové rastliny, tu sa však pestujú vonku.
Väčšinu druhov si Botanická záhrada UK zabezpečuje sama, z času na čas im ľudia niečo darujú. Jedným z nich je aj baobab dlaňovitý Adansonia digitata L., pôvodom zo subsaharskej Afriky, ktorý si všimnete hneď na začiatku záhrady. „Podarilo sa nám ho získať tak, že si ho jeden pán objednal rovno domov až z Afriky. Nemal ho kam dať a tak nám ho venoval,“ opisuje Ján Čapka, vedúci Botanickej záhrady „Jeho manželka spustila hysterický záchvat, keď odtiaľ vyliezol nejaký chrobák a povedala: „Buď on, alebo ja!“ dopĺňa botanik Norbert Zlámal. Odvtedy sa z neho môžu tešiť návštevníci Botanickej záhrady.
Tieto rastliny si pri jej návšteve rozhodne obzrite:
Araukária andská (Araucaria araucana (Molina) K.Koch)
Ide o druh starobylého ihličnanu, ktorý sa za posledných 66-miliónov rokov takmer vôbec nezmenil. Pochádza z juhu Čile a Argentíny, kde dorastá aj do výšky 40 metrov, v Európe zriedka prerastie 10 metrov. Má veľmi pichľavé, tvrdé ihličie, ktoré rastlinu malo chrániť pred okusovaním dinosaurami. Tie už vyhynuli, no araukárii to nikto nepovedal, tak jej ihličie zostalo dodnes.
Dáždnikovec praslenovitý (Sciadopitys verticillata (Thunb.) Siebold & Zucc.)
Táto drevina, pôvodom z Japonska, patrí do kategórie ihličnanov, aj napriek tomu, že na prvý pohľad nejde o úplne bežný ihličnan. Typický je svojimi zelenými ihlicami rastúcimi na koncoch konárikov, ktoré pripomínajú kostru dáždnika. Zaujímavosťou je to, že u tohto druhu nejde o ihlice listového pôvodu, ale o premenené, zelené konáriky. Ihličie samotné je zakrpatené do podoby nezelených šupín.
Chvojník (Ephedra foeminea Forssk.)
Popínavá rastlina vyskytujúca sa v južnej a východnej časti Stredomoria, na blízkom východe a Arabskom polostrove. „Primárne šplhá väčšinou na borovice, alebo iné stromy s dostatočne hrubou borkou, prípadne prevísa na skalách,“ tvrdí Ján Čapka. Zaujímavý je tým, že ide o evolučne najstaršiu skupinu rastlín, pri ktorej vedci prvýkrát pozorovali dvojité oplodnenie. Rastlina obsahuje alkaloid efedrín, ktorý má využitie v medicíne. „Mormóni si z efedry varia napríklad čaj,“ dodáva Norbert Zlámal.
Banánovník japonský (Musa basjoo Siebold ex Miq.)
Divý druh banánovníka, pôvodom v juhozápadnej Číne, ktorý je už niekoľko storočí pestovaný pre svoju estetickú hodnotu v subtropickej Ázii. „Ako jeden z mála banánovníkov je odolný voči chladu,“ tvrdí Ján Čapka. „Vďaka tomu ho môžeme celoročne pestovať vonku, samozrejme, so zimnou ochranou . Plody máva zriedkakedy, navyše, ak na ňom aj banány narastú, nedajú sa jesť, pretože sú plné semien.“
Lotos (Nelumbo Adans.)
V prírode poznáme dva druhy lotosov. Lotos žltý (Nelumbo lutea (Willd.) Pers.) sa vyskytuje v novom svete od Kolumbie až po juhozápad Kanady. Lotos indický (Nelumbo nucifera Gaertn.) rastie najmä v trópoch a subtrópoch starého sveta, najmä v Indii či v Južnej Číne, no jeho prirodzený areál rozšírenia sa rozpína od Ukrajiny až po Queensland.
„Zaujímavosťou je, že ho nájdete aj v delte Volgy v Rusku, kde je veľký mráz. Keďže rastie v pomerne hlbokej vode, ktorá nestihne premrznúť až na dno, tak sa mu darí,“ dodáva Ján Čapka. Celá rastlina je jedlá, semená sa konzumujú ako analóg orechov, listy ako špenát a podzemok ako zdroj škrobu, podobne ako zemiak alebo taro. V kultúre sa najčastejšie vyskytujú hybridné taxóny, akým je aj ten náš. Na Slovensku môžeme lotosy pestovať v jazierkach, ktoré nepremŕzajú až na dno.
Bambusy (Poaceae: Bambusoideae Luerss.)
Azda najpozoruhodnejšou skupinou v čeľadi, kde mimo iné nájdeme aj druhy tvoriace trávniky záhrad, sú práve bambusy. Okrem toho, že sem patria najvyššie druhy tráv, bambusy sú známe svojim rýchlym rastom, ktorý u niektorých druhov dosahuje až 1 m za deň. Bambusové drevo sa využíva ako stavebný materiál, palivo, zdroj textilu a, v neposlednom rade, mladé výhonky aj ako potravina.
V skleníku Botanickej záhrady UK môžete nájsť jeden z najmenších druhov bambusov, Lithachne pauciflora (Sw.) P.Beauv., ktorý bežne nedorastá viac, než 25 cm. Je drobný, vcelku nenápadný a na prvý pohľad by ste ani nepovedali, že sa jedná o bambus. Pochádza z trópov Strednej a Južnej Ameriky. Vo vonkajších expozíciách sa nachádzajú vyššie, mrazuvzdorné druhy dorastajúce do 8 m.
Kručinka etnianska (Genista aetnensis (Biv.) DC.)
Pôvodom zo subtropického ostrova Sardínia, kručinka etnianska tiež patrí medzi úspešné experimenty trvalo vysadené vo vonkajšej expozícii. Tento bezlistý strom z čeľade fazuľovitých je najvyšším druhom v rode kručinka. „Na jar narastú na malých výhonkoch lístky, ktoré onedlho opadajú. Koncom jari je obsypaná žltými kvetmi. Po zvyšok roku má iba holé, zelené výhonky,“ tvrdí Ján Čapka.
Mliečnik (Euphorbia stygiana H.C.Watson)
Mliečnikov je pomerne veľa druhov, botanici evidujú viac ako 2100. Tento druh je drevnatý, no v rámci rodu je aj mnoho sukulentných druhov, trvácich bylín, jednoročných rastlín či stromov. „Euphorbia stygiana je pôvodom z Azorských ostrovov. Drevnaté mliečniky väčšinou nie sú mrazuvzdorné, avšak tento v našich podmienkach úspešne rastie,“ vysvetľuje Ján Čapka.
Muehlenbeckia astonii Petrie
Pochádza z Nového Zélandu a zaujímavá je tým, že rastie ´cikcakovo´. Takýto rast sa vyvinul ako obrana pred listožravými vtákmi, ktoré v minulosti obývali Nový Zéland. Aj keď už bola vtáčia megafauna Nového Zélandu vyhubená, toto prispôsobenie dodnes vidíme na mnohých nepríbuzných druhoch novozélandských drevín. Stonky Muehlenbeckia astonii sú tvrdé a drevnaté, majú červenofialovú farbu a dokážu dorásť až do dĺžky 4 metrov.
Kolécia (Colletia paradoxa (Spreng.) Escal.)
Rastie na juhu Brazílie, v Uruguaji a na severe Argentíny. Má zakrpatené listy a tvrdé, zelené stonky zakončené ostrým tŕňom. Týmto spôsobom sa bráni pred dnes už nežijúcimi veľkými cicavcami. V Južnej Amerike sa používa ako živý plot, alkoholová tinktúra má využitie na liečbu horúčky.
Papierovec čínsky (Tetrapanax papyrifer (Hook.) K.Koch)
Pravdepodobne pochádza z Taiwanu, no už viac ako tisíc rokov sa pestuje v Číne. Tam z neho vyrábajú papier, u nás sa využíva ako okrasná rastlina. Typický je veľkými, dlaňovito zloženými listami. „Nie je odolný voči mrazu, avšak dokáže regenerovať z podzemných častí,“ tvrdí Ján Čapka. Okrem toho sa využíva v urológii, pri liečbe opuchov a aj ako prostriedok podporujúci vylučovanie mlieka pri dojčení.
Šeflera (Heptapleurum delavayi Franch.)
Pochádza z južnej Číny až severozápadného Vietnamu. Ide o zaujímavý, veľkolistý druh z rodu tropických rastlín. Oproti druhom, ktoré bežne pestujeme ako izbové rastliny (napr. šeflera Heptapleurum arboricola Hayata) má oveľa väčšie listy a žije u nás celoročne vonku.
Radka Rosenbergová