PRADÁVNY TURIEC VYPĹŇALO JAZERO, ZANIKLO VYZDVIHNUTÍM MALEJ FATRY

Bratislava 30. augusta 2023: Pred miliónmi rokov Turčiansku kotlinu vypĺňalo pár desiatok metrov hlboké jazero obklopené miernym pahorkatinným reliéfom, ktorý sa výrazne odlišoval od dnešného pohoria Malej a Veľkej Fatry. Jeho zánik umožnil vytvorenie povodia Váhu. Vek jazera sa podarilo určiť novou metódou, ktorá bola na podobný účel použitá vôbec prvýkrát. Štúdia o výskume, ktorej hlavným autorom je geológ Michal Šujan z Univerzity Komenského, vyšla v časopise Palaeography, Palaeoloclimatology, Palaeoecology.


Jazero, ktoré zapĺňalo Turčiansku kotlinu v období treťohôr, bolo uzavreté uprostred pevniny, ďaleko od súvekého Panónskeho jazera. Nevytekala z neho väčšia rieka, jeho brehy tvorili mokrade, lužné lesy a mierne pahorky. Na dávnu existenciu jazera v tejto kotline poukazujú usadeniny s fosíliami mäkkýšov a flóry, ktoré zaujímali geológov po desaťročia. Avšak kedy presne jazero v Turčianskej kotline existovalo, sa tradičnými metódami doposiaľ nepodarilo odhaliť. „Použili sme novú metódu datovania pomocou kozmogénneho berýlia zatmosféry, ktoré sa s dažďom dostáva do riek amorí aukladá sa na povrchu zrniek sedimentu. Vďaka jeho rádioaktívnemu rozpadu vieme vypočítať vek usadenín. Metóda má veľký potenciál, keďže analyzovaným materiálom je íl, najbežnejší sediment na Zemi,“ hovorí Michal Šujan z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského, na ktorej sa táto pomerne nová metóda datovania rozvíja.

Na základe výsledkov merania autori vedeckého článku stanovili vek existencie Turčianskeho jazera medzi 10,7 a 6,7 milióna rokmi. Jeho zánik v období okolo 6,7 milióna rokmi bol spôsobený vyzdvihnutím Malej Fatry. Znos štrkov a pieskov z pohoria zaplnil jazero a viedol k vzniku povodia Váhu tak, ako ho poznáme dnes. Výskum sedimentu v kotline zároveň umožnil nazrieť aj do vývoja Západných Karpát.  Sedimenty uložené v paleojazere svedčia o krajinnom ráze Západných Karpát a ich postupnom zdvíhaní. Tatry a Nízke Tatry v období medzi 10,7 a 6,7 milióna rokmi netvorili počas existencie Turčianskeho jazera výrazne vyzdvihnuté pohoria. V opačnom prípade by totiž sediment z nich spôsobil skoršie vyplnenie jazera a jeho zánik,“ dodáva Michal Šujan. 

Výskum realizoval medzinárodný tím vedcov z Prírodovedeckej fakulty UK, Slovenskej akadémie vied, Slovenského národného múzea, Francúzska a Chorvátska. Jeho výnimočnosť podčiarkuje skutočnosť, že podobnej problematike sa nevenuje takmer žiadne iné pracovisko na svete.

***

Výskum podporila Agentúra na podporu výskumu a vývoja prostredníctvom grantov s číslami APVV-16-0121 a APVV-20-0120 a Vedecká grantová agentúra Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky a Slovenskej akadémie vied (VEGA) v rámci grantu číslo 1/0346/20.