Najlepšou študentkou medicíny sa stala Simona Klaciková z LF UK: Rada by zostala na Slovensku
Simona Klaciková je piatačkou v odbore všeobecné lekárstvo na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Zúčastnila sa súťaže Medik roka 2024, ktorú aj vyhrala. Tri dni súťažila s ďalšími 23 budúcimi lekármi a sestrami, ktorí sa rozdelili do štyroch súťažných tímov. V každom tíme boli tri študentky ošetrovateľstva a traja medici. Vyhrať mohli dvaja študenti v kategórii Medik roka a Florence roka, ktorá bola určená pre študentov ošetrovateľstva.
Prečo ste sa do súťaže prihlásili?
Súťaž som si všimla na sociálnych sieťach. Veľmi ma baví kazuistika, teda určenie diagnózy pacienta, ktorá bola kritériom prihlásenia. Chcela som vedieť, či úlohy správne vyriešim. V roku 2023 som bola tiež na podobnej súťaži, na ktorej som sa veľa naučila.
Vyskúšali ste si prácu v reálnej nemocnici, aké konkrétne výkony ste sa tu naučili, ktoré ste nemali možnosť vyskúšať si počas medicínskej praxe?
Tri úkony zo štyroch boli pre mňa úplnou novinkou, okrem resuscitácie. Nemali sme možnosť vyskúšať si kolonoskopiu na simulátore, artroskopiu či resuscitáciu novorodenca. Takmer všetko, okrem resuscitácie dospelého, som vykonávala prvýkrát.
Ako sa líši resuscitácia novorodenca od resuscitácie dospelého?
Pomerom kompresií k dychom. Príčiny zástavy krvného obehu sú totiž rozdielne. Pri novorodencovi môžete hrudný kôš stláčať dvomi prstami alebo palcami. Resuscitácia novorodenca si vyžaduje tri stlačenia hrudného koša a jeden vdych. Pri dospelom človeku je to 30 stlačení a dva vdychy. Ďalších rozdielov je ale mnoho.
Ako ste teda vedeli vykonávať jednotlivé úkony, ktoré ste v rámci medicínskej praxe neabsolvovali?
Počas súťaže sme mali jeden cvičný deň, v ktorý sme si mohli všetko vyskúšať. Ani sme nevedeli, aké workshopy tam budú, keďže mali rôzne krycie názvy – napríklad kolonoskopiu nazvali Kolo kolo mlynské. Dôležité bolo aj to, ako rýchlo sa dokážeme naučiť niečo nové a adaptujeme sa na prostredie. Súťažilo nás dvanásť v štyroch tímoch. O hlavnú cenu Medik roka sme súťažili ako jednotlivci, tímy však mali možnosť vyhrať aj iné ocenenie.
V prvej časti súťaže ste mali zaviesť navádzač s katétrom do stehna. Tento úkon ste robili prvýkrát, čo bolo na ňom najťažšie a čo je jeho cieľom?
Do prístroja sme zaviedli navádzač, ktorý sme museli zaviesť do stehna figuríny – z jednej strany na druhú, bez poškodenia ciev. Mali sme spriechodniť cievu. Takéto akútne ischémie, teda nedokrvenosť orgánov a tkanív, môžu spôsobiť odumretie končatín. Úspešnosť tohto úkonu porota merala tak, že do cievy vstrekla kontrastnú látku, na základe ktorej zistila, či sa ju súťažiacim podarilo spriechodniť.
V tretej časti ste vykonali kolonoskopiu, čo bolo jej cieľom?
Kolonoskopia môže byť terapeutická alebo diagnostická. Diagnostická pomôže objaviť zhubné nádory v hrubom čreve, ale aj zápaly. My sme sa mali vedieť zorientovať v čreve a prejsť ním pomocou kolonoskopu. Kolonoskopia v realite trvá dlhšie, avšak aby sa vystriedali všetci medici, trvanie tohto úkonu skrátili. Porota hodnotila jeho úspešnosť, ale aj za aký čas sa nám podarilo zaviesť kolonoskop do figuríny.
V poslednej, štvrtej časti súťaže ste mali operovať roztrhnutú šľachu. Akým spôsobom ste vykonali operáciu a čo bolo na nej najťažšie?
Roztrhnutá šľacha vyzerala ako kus roztrhnutej umelej kože na píšťale figuríny, z ktorej trčala kosť. Museli sme vyvŕtať dieru do píšťaly a zaviesť do nej kotvu, pomocou ktorej sme ju zašili. Najťažšie bolo na tomto úkone to, aby sme šľachu zašili kvalitne. Ani jedna z disciplín mi neprišla veľmi náročná, páčilo sa mi, že boli rôznorodé.
Nastali pri týchto úkonoch nejaké komplikácie?
Nie, skončili sme skôr, ako sme mali. Možno aj vďaka tomu, že sme si všetko mohli predtým nacvičiť.
Ktorý z workshopov bol najťažší a prečo?
Myslím si, že celá súťaž bola skôr časovo náročná, pretože sme začínali od 6:30 a skončili sme až o jedenástej večer. Aj keď nás súťažiacich nebolo až tak veľa – 12 medikov a 12 sestier, každá súťaž bola intenzívna. Bola celkom škoda, že medici aj sestry nesúťažili spolu, keďže mali svoje disciplíny. Celkovo v medicíne musíte pracovať ako tím, preto si myslím, že aj počas štúdia by sa mal dávať väčší dôraz na kooperáciu medikov so sestričkami.
Ste v piatom ročníku odboru všeobecné lekárstvo na LF UK. Aké máte plány po skončení štúdia?
Určite chcem zostať na Slovensku, primárne v Bratislave. Mám smery, ktoré by ma zaujímali, avšak neviem, ako dopadnú atestácie, ktoré nie sú jednoduché. Každoročne končí veľa medikov a neviem, či skončím tam, kde plánujem.
Chceli by ste zostať na Slovensku, prečo?
Aj prihlášku na vysokú školu som si podávala iba na Lekársku fakultu UK, pretože som bola stopercentne rozhodnutá, že tam chcem študovať. Na Slovensku mám rodinu, o ktorú sa chcem postarať. Myslím si, že medicínu viete vykonávať dobre všade. Samozrejme, možnosti a podmienky sú v iných štátoch lepšie, ja sa chcem však postarať o rodinu.
Ako by ste hodnotili prax počas štúdia?
Navštívili sme interné oddelenie, kliniku nefrológie a transplantológie, chirurgické oddelenia, anestéziologicko-resuscitačné oddelenie (ARO), neurológiu, kožné oddelenie, oftalmológiu či psychiatrické oddelenie. Zažila som doktorov, ktorí boli veľmi ochotní a venovali sa nám, napríklad pán doktor Dominik Hanzalík na internom oddelení v Ružinove. Venoval sa nám nad rámec svojich povinností. Nie vždy to je však pravidlom a niekedy nie je výučba veľmi efektívna. Chápem doktorov, že nemajú čas sa nám venovať, pretože majú veľa práce. Sú preťažení. Takisto aj pacienti, pokiaľ ležia v nemocnici a je pri nich už štvrtá skupina medikov, tak toho majú dosť.
Na ktorom oddelení sa v budúcnosti vidíte vy a prečo?
Zaujalo ma samozrejme aj interné, keďže tam pracuje aj moja mama ako vrchná sestra, ktorá je mi veľkým vzorom a práca na tomto oddelení mi dala veľmi veľa. Takisto sa mi pozdáva aj anestéziologicko-resuscitačné oddelenie (ARO), ale aj gynekológia či pôrodníctvo, najmä kvôli komplexnosti a rôznorodosti. Nevykonávate len jednu konkrétnu vec, ale riešite viacero problémov. Stále však nie som rozhodnutá pre jedno konkrétne oddelenie, preto ešte uvidím.
Radka Rosenbergová