Na streche autobusovej stanice to žije, vedci tu objavili aj africkú stonožku
Zoológ Adrián Purkart z Katedry zoológie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského (PriF UK) a jeho študentka zoológie Mária Masariková skúmajú biodiverzitu zelených striech v Bratislave. Momentálne pozorujú hmyz na zelenej streche komplexu GUTHAUS pri Mladej garde. Robili tiež výskum na zelenej streche autobusovej stanice Nivy, kde objavili chránené druhy hmyzu. Dokonca sa tu vyskytla aj africká stonožka, ktorú v našich končinách nikdy nenašli.
Kedy ste sa dostali k spolupráci s autobusovou stanicou Nivy?
Pred tromi rokmi chcela jedna z mojich študentiek, Bianca Grey Holubová, skúmať biodiverzitu v urbanizovanom prostredí v rámci bakalárskej práce. Zaujímala ju architektúra, pretože jej manžel je stavbárom. Aj ja sa vo voľnom čase zaujímam o architektúru. Známy nám poskytol kontakt na developera stanice Nivy, HB Reavis. PriF UK s touto spoločnosťou uzatvorila rámcovú zmluvu, vďaka ktorej vykonávame výskum.
Bola strecha počas výskumu prístupná verejnosti?
Strecha Nív má výskumnú a verejnú časť. Na verejnej časti sú ihriská, gril, altánky a oddychové zóny. Viaceré študijné plochy, ktoré sú súčasťou výskumnej časti, verejnosť ani neuvidí. Vždy nám ich sprístupnili, avšak hmyz sme pozorovali aj na verejných plochách.
Ako vyzeral výskum?
Trval takmer tri roky, počas ktorých sme skúmali biodiverzitu druhov – nielen hmyz, ale aj ostatné bezstavovce či vtáctvo. Od stavovcov sme neskôr upustili. Živočíchy sme osobne odchytávali pomocou špeciálnych zariadení. Používali sme entomologické sieťky na lov hmyzu, ktorý sme sledovali vo všetkých ročných obdobiach. Postupne nám pribúdala druhová skladba.
Našli ste tu päť chránených druhov hmyzu, čím sú špecifické?
Išlo o štyroch čmeliakov z rodu Bombus. Na Slovensku máme všetky druhy čmeliakov chránené. Ukázalo sa, že nemajú problém vyletieť do 25 metrovej výšky na strechu a opeľovať kvitnúce rastliny. Piatym druhom bola včela samotárka, najväčšia včela Európy Xylocopa violacea, ktorá tiež opeľovala rastliny na streche. Čmeliaky musia živiť potomstvo v hniezde, preto vyhľadávajú peľ a nektár. Z hniezda dokážu lietať až na 8 kilometrovú vzdialenosť. Čmeliak letom spotrebúva cukor, preto si ho musí dopĺňať na rôznych kvetoch. Zároveň chce získať viac nektáru pre larvy a zvyšok hniezda. Ak nemá cukor, dostane sa do stresu. Práve zelené strechy v mestskom prostredí predstavujú ʼpumpy’ pre hmyz, kde dokážu nabrať nektár.
PriF UK spolupracuje aj s developerom Corwin. Ako bude vyzerať táto spolupráca?
Na vrchu vyše 25 poschodového bytového komplexu sa nachádza zelená strecha, kde lietajú presne tieto čmeliaky, ktoré pozorujeme na Nivách. Nečakali sme, že budú lietať aj sem. Preto tu chystáme výskum.
Ktoré typy striech ste skúmali?
Technológie striech sa delia na tri kategórie – extenzívne, kde je veľmi plytký substrát, preto tam rastú iba sukulenty. Druhou kategóriou sú semi-intenzívne s hrubším, 15 centimetrovým substrátom – lúky. Posledné sú substráty hlbšie ako 30 centimetrov – intenzívne strechy, kde sa nachádza vysoká vegetácia vrátane stromov a krov. Chceli sme zistiť, ktorý typ strechy je najvhodnejší pre biodiverzitu. Nivy sú vhodným adeptom, pretože všetky strechy sú v rovnakej výške. Na Guthause to tak nie je, preto chceme zistiť, ako sa mení biodiverzita s výškou budovy. Tejto téme sa venovala moja študentka Mária Masariková v rámci bakalárskeho ročníka, vo výskume pokračuje ďalej aj v magisterskom stupni štúdia. Skúmala opeľovače na Nivách, teraz na Guthause. Chceme dávať developerom a architektom tipy, ktoré sú vhodnejšie pre lepší život biodiverzity na zelených strechách.
Na streche v Bratislave ste objavili aj africkú stonožku, ktorá sa na Slovensku ešte nevyskytla. Ako je teda možné, že sa jej tu darí?
Substráty na zelené strechy sa väčšinou dovážajú z rôznych krajín – z Nemecka, Poľska alebo Beneluxu. So substrátom sa dovážajú aj rastliny, takže táto stonožka sa mohla preniesť pomocou veľkých kontajnerov. Tento druh by pravdepodobne neprežil vo voľnej prírode v našich podmienkach, no budova so zelenou strechou ohrieva prostredie, preto tam prežijú aj vzdialené druhy. V posledných rokoch máme miernejšie zimy, čo im vyhovuje. Okrem stonožky sme našli aj iné cudzokrajné druhy, ktoré na Slovensku prežijú len v skleníkoch. Zelená strecha je zvláštnym prípadom, pretože tieto druhy sú vonku, ale zároveň majú ohrievané prostredie. Dokázali sme, že tieto živočíchy prežijú aj v takomto špecifickom vonkajšom prostredí. Našli sme ich tu dokonca aj po dvoch zimách.
Na streche žije cez 300 rôznych druhov hmyzu, čo je o dosť viac, ako ste čakali. Čím to je, že ich je tak veľa? Spôsobilo to aj spomínané ohrievanie strechy?
To by som netvrdil, pretože sme tu našli len osem nepôvodných druhov. Ostatné sú živočíchy, ktoré na Slovensku bežne žijú. Nikdy sa však nedopátrame ku konečnému číslu druhov hmyzu, pretože je ich tu oveľa viac. Je dosť pravdepodobné, že na zelenej streche vo Viedni, v Prahe či v Budapešti žijú podobné druhy. Zo začiatku som mojej študentke hovoril, že by sme mohli nájsť na tejto streche okolo sto druhov hmyzu. Počet druhov je tu však omnoho vyšší. Biodiverzita bezstavovcov je taká rozsiahla, že nemáme na Slovensku odborníkov, ktorí by ich dokázali určiť všetky. My sme určili 300 druhov, no žijú tam aj veľmi drobné živočíchy ako roztoče či bzdochy, ktoré nemal kto determinovať. Reálne tu tak môže žiť cez 500 rôznych druhov. Na Slovensku žije len cez 7000 druhov chrobákov, takže predstava, že máme odborníkov na všetko, je nereálna. Tento výskum vykonávalo okolo 17 odborníkov. Potrebujeme však aj výsledky z iných striech, pretože ak by boli tieto čísla naprieč strechami v Bratislave rozdielne, mali by sme hľadať dôvody, prečo je to tak. Pokiaľ by sa hmyz dokázal na strechách aj rozmnožovať, bolo by to pozitívne zistenie.
Čo vás ešte najviac prekvapilo na objavených druhoch hmyzu?
To, že vznikajúce spoločenstvo živočíchov by sa vo voľnej prírode len tak pokope vôbec nevyskytlo. Nielenže sa sem tieto živočíchy dostali, prežili, ale sa aj konkurenčne presadili voči ostatným druhom, s ktorými by sa bežne vo voľnej prírode nestretli. Ide o absurdnú zvláštnosť, pretože tieto druhy sa zároveň aj tolerujú. Je tu tropický, lúčny či teplomilný hmyz – okolo 12 druhov slimákov, 10 druhov koníkov a kobyliek, žijú tu aj mestské či slaniskové druhy. Je to preto, lebo tu nemajú predátorov a dokážu sa rozmnožiť. Chceme tieto strechy skúmať aj v budúcnosti, napríklad o 5 či 10 rokov, keďže niektoré z druhov môžu vymrieť alebo odísť niekam inam.
Máte predstavu, ktoré konkrétne druhy z tejto strechy by mohli o pár rokov vymrieť?
Vôbec nie, pretože výskumy v Európe v takomto rozsahu nie sú vôbec bežné. Výsledky zatiaľ neexistujú. Minulý rok som navštívil svetový kongres o zelených strechách a zelenej infraštruktúre WGIC 2023 v Berlíne, kde som sa stretol s tromi tímami z univerzít, ktoré riešia biodiverzitu. Oni sa zameriavali na konkrétnu ekologickú skupinu, ale žiaden z tímov neskúmal biodiverzitu tak zoširoka, ako naša univerzita. Myslíme si, že výskum na Nivách je aj v rámci Európy jedinečný.
Ako vplýva na daný hmyz na Nivách premenlivé počasie, keď je raz obrovské teplo, neskôr sucho, potom dažde?
Na každú lokalitu sme umiestnili profesionálne teplomery, ktoré by v nich namerali konkrétnu teplotu počas premenlivého počasia. Mali sme však problém s vranami, ktoré nám ich zničili či pokradli. Preto sme museli zbierať vzorky bezstavovcov a článkonožcov v časoch tropických teplôt pomocou zemných pascí. Počas najvyšších teplôt sme zmerali okolie odchytového zariadenia termovíznymi kamerami. Zistili sme, že so zvyšujúcou sa teplotou klesá počet jedincov a druhov živočíchov. Okrem toho vieme, aký typ strechy je najlepší pre konkrétne druhy – tie, kde je viac vegetácie, tým pádom väčší tieň a menšia teplota aj počas vysokých horúčav.
Zapracujú developeri vaše poznatky a upravia už existujúce zelené strechy tak, aby boli čo najvhodnejším domovom pre živočíchy?
Filozofia každého developera je rozličná, nie každý dbá na ochranu prírody. Rozumiem, že to nie je ľahké. Vybudovať zelenú strechu je obrovskou investíciou. Pokiaľ ju dobre konštrukčne vybudujú, tak z dlhodobého hľadiska môže developerovi znižovať náklady na energie či izoláciu. Technológie sa rozvíjajú a developeri si môžu vybrať, ktoré z nich využijú, aby strecha vydržala dlhodobejšie. HB Reavis rešpektovali naše odporúčania, neskôr nainštalovali aj búdky pre netopiere alebo počkali s kosením trávy v čase najväčšej koncentrácie hmyzu. Najväčší tlak na developera však vytvára verejnosť. Ak má konkurencia peknú zelenú strechu, ktorá je obľúbená, chceme ju mať aj my. Cením, že vzniká dopyt spoločnosti po zelených strechách.
Oslovili vás už nejakí developeri, aby ste im poradili ohľadom biodiverzity pri výstavbe zelenej strechy?
Developeri, ktorí plánujú vybudovať zelené strechy, nás ako odborníkov oslovujú. Berieme si príklad z rôznych krajín, kde sú developeri uvedomelejší – keď už zaberú pôdu a postavia budovu, tak vytvoria napríklad zelenú strechu. Snažia sa aspoň o zmiernenie negatívnych vplyvov, ktoré urobia výstavbou budovy na prírodu.
Asociácia pre zelené strechy a zelenú infraštruktúru na Slovensku vytvorila súťaž Zelená strecha roka, v rámci ktorej hodnotia rôzne zelené strechy po celom Slovensku. Minulý rok som aj ja bol v komisii ako hodnotiteľ biodiverzity súťažiacich. Veľmi milo ma prekvapila zelená strecha na jednej základnej škole v Púchove, kde učiteľ matematiky vytvoril hydropóniu, altánok na vyučovanie, búdky pre vtáčiky či netopiere alebo zariadenia na kompost. Tu vidieť, že tam pôsobia ľudia, ktorí majú informácie o biodiverzite. Altánok tvorí konštrukcia, po ktorej šplhajú rastliny, ktoré zároveň vytvárajú deťom tieň. Človek, ktorý tu pôsobí, dbal na ochranu prírody. Vďaka nemu vzniká generácia, ktorá to bude robiť tiež. Momentálne sú zelené strechy na budovách, kam by bežní obyvatelia inak nemali prístup. Napríklad, aj obyvatelia jednej bytovky na Sibírskej ulici v Bratislave si povedali, že chcú mať zelenú strechu. Ľudia prichádzajú na to, že strecha nemusí byť iba priestorom nad budovou.
Radka Rosenbergová