Infošuty: Aj v Mlynskej študentov covid rozdelil na dva tábory
Ján „Infošuty“ Šutý je v Mlynskej doline pojmom. Na najväčších internátoch na Slovensku býva už trinásty rok a jeho používateľské meno na sociálnych sieťach pozná takmer každý študent a študentka, ktorí tu bývajú. Pri skúmaní toho, ako dnes žijú naši študenti, nemohol preto chýbať.
Ako vlastne vznikol Infošuty?
Na internáty do Mlynskej doliny som prišiel ešte v roku 2009, Facebook vtedy len začínal. V roku 2013 som sa pridal do internátnej skupiny Mladosť-Šturák-Átriáky-Manželáky, ktorá mala vtedy možno 1 300 členov. Občas som dal príspevok o tom, že nasnežilo alebo že je zmena v MHD. Zistil som, že ľudia na to reagujú. V marci 2016 som si preto vytvoril hashtag Infošuty, vlastnú značku. Vtedy už mala skupina vyše 10 000 členov. Snažil som sa zdieľať informácie, ktoré človek, ktorý je tu prvý rok, nevie, ale ja po siedmich rokoch som ich už poznal.
Aké informácie študenti najviac zháňali?
O zmenách v doprave, v jedálni, na ubytovacom oddelení. Tie, ktoré sa menia – cez sviatky, prázdniny, začiatok semestra. Ľudia mi písali otázky. Začal som teda informácie aktívne vyhľadávať, a ak som ich nevedel nájsť, začal som ich žiadať ich od kompetentných a overovať si ich. Postupne som si vybudoval svoje kontakty.
Chodíte zháňať informácie osobne?
Väčšinou riešim veci cez maily. Píšem na príslušné oddelenia, volám na infolinky. Ale niektoré veci získavam osobným kontaktom, poznám sa s vodičmi liniek 39 a 31. Osobne chodím do podnikov. Nie som nejaký profesionálny gastro kritik, ponúkam len svoju skúsenosť – napíšem, či mne chutilo, a ak chcú, nech prídu vyskúšať.
Aké príspevky najviac rezonujú?
Väčšinou tie, v ktorých som oznámil, že sa stalo niečo mimoriadne. Výpadky prevádzky, výluky v doprave, príspevky, ktoré dokumentujú tých, ktorí to „prehnali“ a zaspali niekde pod balkónom. Veľmi populárne sú príspevky so zvieratkami. Keď sa na Mlynoch objavia diviaky, niekto ich odfotí a ja odsúhlasím zdieľanie, je z toho vždy haló.
Kde sa vo vás berie záujem o informovanie druhých?
Mám záľubu v počasí. Aj počasie je dynamické, stále sa mení a treba ho stále sledovať a dodávať ľuďom nové informácie. Pred tými trinástimi rokmi som začal na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky UK študovať odbor fyzika so zameraním na meteorológiu. Teda to išlo nejako ruka v ruke – prepojil som svoju záľubu v informovaní o počasí s informovaním o dianí na internátoch v celej Mlynskej doline. Je to tu podobné ako s počasím – aj v internátnom živote sa dejú neustále zmeny. Je zbytočné sa ich báť, treba ich skúsiť pochopiť, prijať.
Teraz ste už však piaty rok študentom Prírodovedeckej fakulty UK.
Po siedmich rokoch mi bohužiaľ na matfyze nevyšiel ani tretí pokus o bakalára. Ale zistil som, že k práci meteorológa sa dostanem aj inou cestou, štúdiom na Prírodovedeckej fakulte UK. Tak som tam začal znova od nuly, na odbore geografia, geoinformatika a kartografia. Podarilo sa mi za štandardné tri roky dokončiť bakalársky stupeň, teraz som už v druhom ročníku magisterského a dúfam, že to na budúci rok v lete dobre dopadne a budem magister.
Koľko času vám zaberá byť Infošutym?
Keďže je to práca do pekného aj zlého počasia, mení sa to. Keď je dobre, tak je to chvíľa denne, povedzme polhodina, ale keď sa niečo deje, tak je to časovo náročné. Boli aj dni, keď som sa 16 hodín nezastavil. Napríklad v lete. Ľudia sú rozídení po celom Slovensku, dokonca po celom svete, a ak chcú vedieť, čo sa deje na intrákoch, píšu mne. Vtedy mám toho veľa a mobil a počítač mám stále so sebou. Na jeseň príde druhý nápor, píšu prváci. V priebehu roka je otázok tak primerane. Ale minimálne raz denne odpovedám na nejakú otázku. V samotnej doline býva 6 000 ľudí a v četovej skupine Mladosť-ŠturákÁtriáky-Manželáky je vyše 46 000 členov. Nie sú tu len internáty, ale aj podniky a služby, do ktorých chodia aj ľudia z mesta a chcú informácie.
V poslednom období vás Univerzita Komenského „zoficiálnila“, stali ste sa súčasťou informačného tímu UK na internátoch. Zmenilo sa niečo vo vašom spôsobe informovania?
Oslovili ma po šiestich rokoch existencie Infošutyho, takže už som mal svoje zabehnuté taktiky. Informácie som sa vždy snažil mať z overených zdrojov alebo si ich sám ešte overiť, takže z tohto hľadiska sa pre mňa veľa nezmenilo. Len upozorňujem ľudí, aby mi nepísali súkromne, ale na sociálne siete internátov.
| Bc. Ján Šutý |
|---|
| pochádza z Oravy, študoval fyziku na FMFI UK a v súčasnosti dokončuje štúdium geografie, geoinformatiky a kartografie na PriF UK. Je dlhoročným adminom facebookovej skupiny Mladosť-Šturak-Átriaky-Manželáky, od r. 2021 spolupracuje na komunikácii na stránke Internáty UK. |
Koľko internátov ste za tie roky vystriedali?
Bol som dlhé roky verný átriákom, bloku B. Bol som tam dvanásť rokov, z toho osem rokov na jednej izbe. Páčilo sa mi tam. Trojlôžková izba, za dobrú cenu, na spolubývajúcich som mal za tie roky šťastie, jeden bol na tom podobe ako ja, predlžoval si štúdium a osem rokov sme boli spolu a menil sa iba ten tretí. Ale minulý rok v lete sme sa z átriákov museli vysťahovať, a dostal som izbu na manželákoch. Znovu sťahovať všetky veci sa mi už nechcelo, tak som tam zostal. A už som si po tých rokoch povedal, že chcem vyšší štandard. Ale zažil som aj Štúrak, keď som mal covid, bol som tam pár dní v izolačnej miestnosti.
Ktorý z nich by ste odporučili nováčikom, ktorí prídu do Mlynskej doliny?
Záleží od nich, ako sú na tom finančne a aké sú povahy. Ak sú spoločenskí, je trojka na átriákoch so spoločnými kúpeľňami to pravé. Väčší introverti by mali ísť na Štúrak alebo manželáky. Ale je dobré vyskúšať viacero možností. A hlavne nemali by sa zľaknúť. Investičný dlh v Mlynskej doline je naozaj vidieť, dlhé roky sa nerekonštruovalo, a hoci v poslednom čase sa niečo robí, priestory sú, aké sú. Ale znova ‒ netreba si hneď zúfať nad tým, akú hroznú izbu som dostal, ale stačí sa informovať. Dá sa požiadať o vymaľovanie izby, o nový matrac, nové periny, nahlásiť poruchy, doniesť si vlastné závesy, svetielka, skrátka si ten vlastný priestor zútulniť. Nebáť sa pýtať. Kto sa nepýta, ten nevie. To isté platí o iných veciach v Mlynskej doline – deje sa tu toho veľa, ale človek sa musí zaujímať.
Za tie roky sa vás už pýtam ako experta – akí sú študenti, ktorí žijú na Mlynoch?
Je tu veľká variabilita. Vzorka nielen celého Slovenska, ale vďaka erasmákom aj sveta. Nájde sa z každého rožka troška. Nedá sa to paušalizovať. Na mnohých vidno, že sa len hľadajú, nevedia, čo so sebou. Je taká prezývka – DVD, teda do Vianoc doma. Tieto dévedéčka akoby zabudli, na čo sem prišli, od začiatku sa len zabávajú v podnikoch, neriešia zápočty, skúšky... A veľmi rýchlo skončia. Iní zase zistia v priebehu štúdia, že si nevybrali dobre, menia odbory, fakulty... Ale väčšinou majú elán, odhodlanie, svoje ciele, vízie.
Čo pomáha prežiť internátny život?
Myslím si, že pomáha, ak bývajú spolu ľudia z podobných alebo rovnakých odborov, prípadne z jedného krúžku. Prváci si vyberajú kamarátov zo strednej alebo z rodného mesta a nie vždy je to dobré.
Zmenilo sa v Mlynskej niečo po covide? Akí študenti sa vrátili po takmer dvojročnej pauze?
Na tých, ktorí naozaj boli dva roky preč, vidno, že akoby zabudli, ako sa správať medzi ľuďmi. Že komunikovať treba predovšetkým naživo, pýtať sa osobne, nielen virtuálne. Spočiatku chodili menej na akcie, ale mám pocit, že v tom už nastal reštart. Čo ale vnímam aj medzi študentami v Mlynskej je fakt, že covid ľudí rozdelil na tábory. Aj tu sa zrkadlí rozdelenie, ktoré je v celej spoločnosti – očkovaní, neočkovaní, tí, čo si myslia, že to bolo celé vymyslené. Rozdelenie vnímam aj v súvislosti s tragédiami, ktoré sa stali v októbri. Jedni sú vehementne za, druhí proti niečomu. Najmä na sieťach sa aj študenti „do krvi“ do seba púšťajú.
Mažete nenávistné príspevky?
Snažím sa, ale ľudia si hneď vedia vytvoriť nové profily a pokračujú. Je to boj s veternými mlynmi. Osobne si myslím, že by sme mali hľadať prieniky, veci, čo nás spájajú.
Čo by ste si želali, aby sa v budúcnosti v Mlynskej doline zmenilo?
Aby to tu lepšie vyzeralo. Aby študent, ktorý príde z nejakej malej dediny, mal naozaj pocit, že je v hlavnom meste, v najrozvinutejšom regióne. A potom, keď budú vynovené internáty, budú v nich izby, do ktorých nezateká, nefúka, potom sa dá šperkovať ‒ bolo by super mať tu plaváreň, saunu, kaviareň...
Čo by sa naopak nemalo zmeniť?
Tá jedinečnosť „mesta v meste“. Pestrosť ponuky. Každý si tu nájde, čo hľadá ‒ zábavu, šport, jedlo, nákupy, ale aj stíšenie, duchovný rozmer, vzdelávacie aktivity. Ak to tak zostane, ľudia tu budú radi bývať. A aj po rokoch budú spomínať a vracať sa sem so svojimi deťmi.
Barbora Tancerová