Časopis Quark oslávil 30 rokov
Vedecko-populárny časopis Quark vydávaný Centrom vedecko-technických informácií SR je náš najlepší interdisciplinárny vedecko-populárny časopis. K jeho úspešnému vzdelávaciemu poslaniu počas celej jeho existencie významne prispievajú aj vysokoškolskí učitelia a študenti Univerzity Komenského v Bratislave.
Prvé číslo Quarku vyšlo 1. septembra 1995. Časopis nevznikol na zelenej lúke. Jeho predchodcom bol veľmi úspešný časopis Elektrón. Bol to mesačník zameraný na vedu a techniku, ktorý vychádzal v období rokov 1973 až 1990. Jeho šéfredaktorom bol počas veľkej časti tohto obdobia Eduard Drobný. Práve on založil časopis Quark. Najskôr vychádzal vo vydavateľstve Perfekt, od roku 2013 sa ho ujalo Centrum vedecko-technických informácií Slovenskej republiky (CVTI SR) a tak to zostalo až do súčasnosti. Prestup Quarku pod CVTI bol logický, pretože táto inštitúcia zastrešuje aj iné formy popularizácie vedy a techniky na Slovensku. S odstupom času možno konštatovať, že zmena vydavateľa výrazne prispela k jeho kvalite aj popularite. Kontinuitu Elektrónu a Quarku nezabezpečovali iba niekdajší šéfredaktor Elektrónu a pôvodný redakčný tím, ale od roku 2006 aj dcéra E. Drobného Jana Matejíčková, ktorá sa stala aj šéfredaktorkou Quarku. Štart časopisu nebol ľahký, vznikal v ťažkej dobe, ale veľmi mu pomohlo, že mnoho jeho čitateľov sa s ním podvedome takmer okamžite stotožnilo ako s novou, lákavejšou formou Elektrónu. Deklarovaná cieľová skupina čitateľov bola v prípade Elektrónu mládež, Quark ju rozšíril na celú populáciu bez vekového obmedzenia.
Ak už sa pozeráme na časopiseckú históriu popularizácie vedy a techniky v povojnovom Československu, nemožno nespomenúť vedecko-populárny časopis Veda a technika mládeže (VTM), ktorý vychádzal už od roku 1947 a v transformovanej podobe existuje dodnes. Ďalším významným časopisom bola Príroda a spoločnosť, ktorý vychádzal od roku 1952 do roku 1991 a ktorý mal už presah aj do humanitných vied. Prispievateľmi do oboch časopisov boli aj učitelia našej univerzity. K najvýznamnejším patril docent Vladimír Štefan Fajnor z Prírodovedeckej fakulty UK, ktorý v závere svojej kariéry písal články aj do Quarku a ktorého celkovú publikačnú činnosť v oblasti popularizácie vied možno právom označiť za impozantnú. Ocenenie si zaslúži o to viac, že väčšinu jeho článkov napísal ešte na písacom stroji a to v dobe, keď dostupnosť vedecko-technických informácii bola z dnešného hľadiska nepredstaviteľná.
Dnešný Quark
Tento časopis je dnes asi najdôležitejším tlačeným periodikom zameraným na kvalitnú popularizáciu vedy na Slovensku. Okrem toho vychádza aj v elektronickej forme a tiež vo forme prístupnej nevidiacim a slabozrakým. Dôraz sa však kladie predovšetkým na printovú formu. Toto sa zdá byť v dobe zániku mnohých tlačených časopisov úplným anachronizmom, no práve to je jeho výrazná prednosť. Quark sa pri príležitosti svojho jubilejného výročia prezliekol do nového šatu, a prináša aj niekoľko nových rubrík. Obsahová a aj estetická grafická úprava Quarku je v súčasnosti na vysokej úrovni a listovanie v ňom je pekným zážitkom. Takmer každý si v ňom nájde niečo zaujímavé. Jeho obsah je pestrý. Striedajú sa v ňom témy z geológie, biológie, botaniky, astronómie, fyziky, chémie a iných oblastí.
Quark a Univerzita Komenského
Vzťah Quarku a našej univerzity je veľmi úzky. Reprezentujú ho jednak jeho čitatelia z radov študentov a učiteľov a zároveň aj jeho prispievateľov a v neposlednom rade aj jeho redakcia. Všetci redaktori Quarku študovali na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Šéfredaktorka Renata Józsová absolvovala štúdium na katedre psychológie, redaktorka Lucia Kralovičová na katedre kulturológie a Peter Javůrek študoval na katedre žurnalistiky.
Najproduktívnejšími prispievateľmi Quarku sú učitelia z Fakulty matematiky, fyziky a informatiky (FMFI UK), druhí v poradí sú z Prírodovedeckej fakulty (PriF UK). FMFI UK reprezentujú v posledných rokoch pravidelne Soňa Gažáková (v rubrike Experimenty), Stanislav Griguš (v časti Technika a technológie), Samuel Kováčik (rubrike Vedátor, fyzika a kritické myslenie), Juraj Tekel (v rubrike Vedátor a fyzika), Juraj Tóth (astronómia) a Patrik Čechvala (astronómia, astrofyzika, významné osobnosti astronómie, vyvracanie konšpiračných teórií a hoaxov). Prírodovedeckú fakultu zastupujú okrem autora týchto riadkov predovšetkým skvelé články Márie Bizubovej o geodiverzite a geológii Slovenska. K ďalším prispievateľom Quarku patrí Andrej Čerňanský z Katedry ekológie, paleontológie a evolučnej biológie a Lukáš Konečný, angažujúci sa v rubrike Vedátor, ktorý sa venuje chémii, fyzike, matematike a informačným technológiám.
Významnými prispievateľmi Quarku sú aj naši bývalí učitelia. Produktivita niektorých v písaní článkov je naozaj obdivuhodná, ako napríklad u už spomenutej M. Bizubovej. Mimoriadnu pozornosť si zaslúži aj skutočnosť, že vďaka Quarku mnoho absolventov stredných škôl sa rozhodlo študovať na našej univerzite a neskôr pokračovať buď ako pedagógovia na rôznych školách alebo sa dali na vedeckú kariéru u nás alebo v zahraničí.
Oslava výročia
Oslava narodenín Quarku sa konala 4. septembra v budove CVTI SR na Lamačskej ceste. Na oslave sa zúčastnil Róbert Gálik, generálny riaditeľ CVTI SR, Štefánia Bartošová, riaditeľka Národného centra pre popularizáciu vedy a techniky CVTI, Antónia Germanovová, riaditeľka odboru Popularizácie vedy a techniky CVTI a redakčný tím Quarku. Významným hosťom bola aj jeho bývalá šéfredaktorka Jana Matejičková. Ako hostia boli pozvaní dlhoroční prispievatelia tohto časopisu, ktorí (vrátane autora tohto textu) dostali od redakcie Pamätný list s poďakovaním za túto spoluprácu. Program oslavy tvorili krátke prednášky vyššie spomenutých účastníkov z CVTI, ktoré sa týkali významu popularizácie vedy a vzdelávania, histórie, súčasnosti a perspektív Quarku. Oceniť možno aj peknú sprievodnú výstavu titulných stránok Quarku, ako aj výstavu všetkých doterajších čísel časopisu, aj v ich zviazanej forme.
Prof. Karol Jesenák
Vysokoškolský učiteľ, pôsobil na Prírodovedeckej fakulte UK. Toho času je na dôchodku.