BUDOVY DRUŽBY ZDOBIA JEDINEČNÉ MOZAIKY
Budovy internátu Družba skrývajú viacero monumentálnych umeleckých diel. Pochádzajú zo sedemdesiatych a osemdesiatych rokov 20. storočia a vznikli priamo počas stavby budov, ktoré boli budované na základe bilaterálnej zmluvy s Maďarskom. Kompletnú realizáciu projektu zabezpečovala maďarská strana. Autormi výtvarných diel boli viacerí výtvarní umelci. Jeden z nich, docent akademický maliar Stanislav Harangozó, nám priamo na mieste porozprával, ako výtvarné diela vznikali. Hádam odteraz okolo nich už neprejdete „len tak“.
S umelcom sme sa stretli priamo pred jeho dielom, vo vestibule kongresovej časti internátu Družba. Medzi dvoma vstupmi do jedálne sa nachádza monumentálna kamenná mozaika. Najskôr však robíme malú odbočku do bývalého baru Havana v prvom bloku Družby. Práve ho rekonštruujú, ale menšia mozaika hneď pri vstupe je na svojom mieste. „Prvú budovu dokončovali v r. 1976, vtedy som zrealizoval túto mozaiku. Bola to moja prvá práca pre internátny komplex Družba,“ spomína Stanislav Harangozó. Mozaika obsahuje prírodný motív doplnený o motív vesmíru a technického pokroku. Žiaľ, roky fungovania baru, v ktorom sa fajčilo, zanechali na kamennej mozaike stopy. Znečistenie je zjavné najmä na bielych častiach mramoru. Pred mozaikou boli istý čas umiestnené hracie automaty, búchali do mozaiky, niektoré jej časti vypadli, doplnené boli neodborne.
Schvaľovanie tromi komisiami
Presúvame sa do kongresovej časti Družby k najväčšej mozaike, ktorú Stanislav Harangozó realizoval v r. 1978. Má 43 štvorcových metrov a tvoria ju tisícky drobných úlomkov mramoru rôznej farebnosti a veľkosti. Dominujú jej kruhové polia. „Hlavným motívom bol model atómu,“ vysvetľuje autor. „Dvadsiate storočie bolo storočie atómovej energie, budovali sa atómové elektrárne. Žiaľ, vyrábali sa aj atómové zbrane. Poňal som to tak, že študenti na vysokej škole budú nadobúdať aj vedomosti o atómovej energii. Preto na mozaike vidíte model atómového jadra. V druhom kruhu sú najmä rastlinné motívy a tiež tri letiace holubice. Voľný let vtákov vyjadruje túžbu po slobode. Holubica symbolizuje mier.“
Kým sa autor mohol pustiť do práce, jeho námet prešiel schvaľovaním v troch komisiách. „Prvé bolo investorské schvaľovanie. Investor spolu s architektom posúdili vhodnosť výtvarnej techniky a umiestnenia v architektúre. Náklady na dielo tvorili podľa vtedajšieho stavebného zákona malé percento z ceny celej stavby. Investorom bol štát. Ideová komisia sledovala, či je dielo ideologicky nezávadné, výtvarná komisia posúdila, či je výtvarne zaujímavé a umelecky hodnotné. Výtvarní umelci sa aj v tej dobe snažili vytvárať diela, ktoré boli v súlade so svetovými výtvarnými trendmi."
| Docent akademický maliar Stanislav Harangozó |
|---|
| Narodil sa 19. novembra 1946 v Komjaticiach. V rokoch 1967 – 73 študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave u prof. D. Millyho, prof. V. Hložníka a prof. O. Dubaya. Pedagogicky pôsobil na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave a na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Je členom Umeleckej besedy Slovenska a členom Klubu výtvarných umelcov a teoretikov. Realizoval rozsiahly súbor monumentálno-dekoratívnych maliarskych diel v architektúre. Vystavuje doma i v zahraničí (individuálne výstavy: Rím, Florencia, Padova, Forlí, Lisabon, Mazamet, Bonn, Londýn, Moskva, Varšava, Praha, Budapešť, Belehrad, Nový Sad, Split, Opatia, Rijeka, Záhreb, Clermont-Ferrand, Soul, Peking, Ostrihom, Expo 2010 Šanghaj, Bad Homburg, Haag, Narden atď.). |
Kamenná mozaika – každý dielik ručná práca
Farebnosť mozaiky je tlmená, prevládajú biele, béžové, sivé, hnedé, tehlovočervené odtiene, miestami oživené zeleným kameňom. „Pri mozaike z prírodného kameňa, v tomto prípade z mramoru, sa farebnosť dá vyberať z prirodzenej farebnosti daného druhu kameňa.“ V čase vzniku mozaiky bola budova ešte staveniskom bez okien a podláh, autor stál na lešení uprostred stavby.
„Návrh schválený na realizáciu bol farebný vo veľkosti jednej desatiny celkovej plochy steny. Kresbový kartón v mierke 1 : 1 som preniesol na pripravenú stenu a potom nasledovala samotná realizácia kamennej mozaiky. Technológia bola veľmi náročná: od prípravy steny až po osadzovanie a pripevňovanie jednotlivých častí. Pracoval som s mramorom, ktorý som si sám na mieste na nákove sekal na kúsky potrebnej veľkosti kladivkom s dvomi ostrými koncami. Musel som si v malej kelničke vždy namiešať čerstvú cementovú maltu, špachtličkou ju naniesť na stenu, osadiť kúsky mramoru, kladivkom ich priklepnúť. Realizácia mozaiky mi trvala asi tri mesiace. Kým prebehlo všetko spomínané schvaľovanie, blížil sa termín odovzdania stavby. Času nebolo veľa, preto musela byť práca intenzívna – denne od včasného rána do neskorej noci.“ Konečnú úpravu mozaiky urobil autor silikónovým lakom, ktorý zvýraznil farebnosť kameňa a povrch zakonzervoval.
Jedinečný art-protis
Kým sa presunieme do druhého internátneho bloku Družby, Stanislav Harangozó nás upozorňuje na menšie umelecké diela vo vestibule kongresovej časti. Sprejom striekané obrazy na kovových platniach na stĺpoch a aj na vlnené tapisére vo výklenkoch s abstraktnými motívmi. Sú od akademickej maliarky Evy Trizuljakovej.
„Technika, ktorou boli robené tieto tapisérie, sa volá art-protis. Chumáče farebnej vlny sa ukladali na podklad, zažehľovali sa a prešívali hustým stehom. Bol to československý patent s výrobou v štátnom podniku Vlněna v Brne.“ Manžel Evy Trizujlakovej, akademický sochár Alexander Trizuljak, je autorom sochy čítajúceho dievčaťa, umiestnenej medzi blokmi Družby. Ďalšia plastika je z tretej etapy výstavby internátu Družba. Je umiestnená pred druhým blokom internátu. Jej autorkou je akademická sochárka Anna Kišáková.
Dunajská vlna
Poslednou etapou výstavby internátu Družba bol druhý ubytovací blok, kde nám Stanislav Harangozó ukazuje ďalšiu zo svojich veľkých mozaík, ktorú vytvoril v r. 1980. Nachádza sa na dvoch stenách vedľa vrátnice. „Chcel som steny prepojiť, tak som vymyslel Dunajskú vlnu. Sú tu tiež prírodné motívy, rôzne detaily odkazujúce na štúdium prírody a symbol mieru. Do tejto mozaiky som na pár miestach vložil malé kúsky zlatej talianskej mozaiky.“ Okrem troch diel na Družbe neskôr Stanislav Harangozó vytvoril ešte ďalšie veľké kamenné mozaiky v internáte Mladosť v Mlynskej doline, ktorý dnes spravuje Slovenská technická univerzita. V priestoroch internátov sú nástenné diela majstra Harangozóa dodnes v pomerne dobrom stave. Stalo sa mu totiž, že niektoré jeho práce v architektúre pri rôznych rekonštrukciách zakryli sadrokartónom, zateplili polystyrénom, do steny s mozaikou vysekali dvere či navŕtali informačné tabule.
Sekať celé dni kúsky mramoru, stáť na lešení a miešať maltu na stavenisku bolo fyzicky veľmi namáhavé, Stanislav Harangozó však na tie časy spomína ako na pekné obdobie. „Bol som mladý a bol som rád, že sa môžem umelecky realizovať. Takéto monumentálne diela v architektúre sa dnes robia len zriedka.“ Nemá pocit, že by posolstvo či motívy na jeho mozaikách boli príliš poplatné dobe svojho vzniku. „Motívy som sa snažil vyberať také, aby súviseli s mladými ľuďmi a so štúdiom. A aj dnes si intenzívne uvedomujem, aké dôležité hodnoty sú mier a sloboda.“
Barbora Tancerová