BEZPEČNÉ ÚTOČISKO PRE TAKMER 300 ĽUDÍ
Na dočasné ubytovanie pre príbuzných študentov a zamestnancov UK reagovala bezprostredne po vypuknutí vojny a ponúkla svoje ubytovacie kapacity na internáte Družba UK a vo svojom kongresovo-rekreačnom stredisku v Modre-Harmónii.
Internát Družba je opäť v prvej línii pomoci. Bezpečie poskytuje 200 ľuďom
Zamestnanci internátu Družba by už mali mať nárok na certifikát z krízového riadenia. Pred dvoma rokmi v marci, keď vypukla pandémia, im na „hlavu“ spadlo ubytovanie repatriantov, ktorí prichádzali zo zahraničia a museli byť dva týždne v karanténe. Tento rok v marci stáli pred novou výzvou – ubytovať ľudí, ktorých ruské bomby vyhnali z domovov.
„Takéto veci sa vždy zbehnú v piatok, tesne pred víkendom,“ smejú sa Manuela Grossová, vedúca odboru prevádzky, a Blažej Svoboda, vedúci ubytovacieho oddelenia, ktorí v prípade pomoci utečencom na Družbe stáli so svojím tímom „v prvej línii“. Prví ukrajinskí odídenci začali prichádzať naozaj hneď v prvý víkend po vypuknutí vojny, Rusko vtedy bombardovalo najmä Kyjev, Charkov a iné mestá na východe Ukrajiny a univerzita ponúkla študentom a zamestnancom UK z Ukrajiny, že pomôže ubytovať ich príbuzných. Vyčlenili pre nich izby pôvodne určené ako izolačky pre covid. „Upratovačky, údržbári, vrátnici, pracovníci ubytovacieho, technického úseku, všetci sa zmobilizovali a v práci boli od siedmej ráno do desiatej večer. Okrem štandardnej prípravy izieb a registračného systému bolo treba zabezpečiť hygienické potreby, plienky, taniere, hrnčeky, hrnce, uteráky, respirátory, jedlo...“ hovorí Blažej Svoboda.
Ľudia prichádzali vystresovaní, unavení, skoro ráno aj neskoro večer, s jedným kufrom alebo len jednou igelitkou v ruke, bez peňazí alebo fungujúcich platobných kariet. „Prvé zásoby jedla a hygienických potrieb doniesli naši zamestnanci a tiež študenti ubytovaní na Družbe. Prvé dva týždne to boli práve naši študenti, ktorí najviac pomáhali. Neskôr sa pridali obyvatelia Karlovej Vsi. Na sociálnej sieti založili skupinu Pomoc Družbe Karlova Ves a robia neskutočnú prácu, ‚adoptovali‘ si našich hostí a pomáhajú vybavovať cudzineckú políciu, úrady, školy,“ hovorí Manuela Grossová. Komunikačné problémy zamestnanci zvládajú zmesou slovenčiny a zvyškov školskej ruštiny, najčastejšie však posunkami a úsmevom.
Aj vďaka nasadeniu zamestnancov a dobrovoľníkov sa študovňa na prízemí bloku D2 premenila na príjemnú detskú herňu a priestor, v ktorom ukrajinskí hostia nájdu jedlo, oblečenie, hygienické potreby a informácie. Univerzita postupne pre svojich dobrovoľníkov zabezpečila počítač, telefón, oddelenie medzinárodných vzťahov zorganizovalo stálu dobrovoľnícku službu, v ktorej sa striedajú všetci členovia akademickej komunity – študenti, zamestnanci, pedagógovia. Na výzvu prihlásiť sa zareagovalo vyše 150 ľudí. Ich práca je psychicky veľmi náročná. Počúvať a vnímať príbehy utečencov nie je jednoduché, práve od dobrovoľníkov očakávajú utečenci oporu a pomoc. Preto im patrí veľká vďaka.
Ubytovaní Ukrajinci majú možnosť si vyprať v internátnej práčovni, v kantíne majú jedno teplé jedlo denne. O zvyšok sa starajú dobrí ľudia. „Je neuveriteľné, akí sú Slováci milí a pohostinní ľudia,“ hovorí Konstantin Starcev, ktorý na Družbe pomáha ako dobrovoľník. „Utečenci sú veľmi vďační za pomoc. Hovoria, že ani príbuzní vás niekedy neobklopia takou starostlivosťou ako Slováci.“
Vojna sa, žiaľ, naťahuje, niektorí ubytovaní sú na internáte už mesiac. K problémom medzi nimi a ubytovanými študentmi zatiaľ nedochádza, hoci internát nie je práve miestom, kde sa počítalo s pohybom desiatok malých detí. „Viac sťažností máme na ubytovaných slovenských študentov ako na Ukrajincov,“ hovorí Blažej Svoboda. Hoci sa mnohí ubytovaní už začleňujú do života na Slovensku, drvivá väčšina z nich túži čím skôr sa vrátiť domov. Sú optimistickí, veria, že sa táto nezmyselná vojna čoskoro skončí. Otázka je, či sa budú mať kam vrátiť. „Ich domovy mohli byť zničené, ich blízki zabití, zranení alebo mimo dosahu, ich otcovia, dedovia a bratia bojujú za svoju vlasť a môžu byť zabití, zajatí alebo zmrzačení. Rozprával som sa s matkou detí s posttraumatickou stresovou poruchou, ktoré neustále plačú a majú panický strach pri akomkoľvek hlasnom zvuku. Čo sa s nimi stane ďalej?“ pýta sa Konstantin Starcev.
ŠTATI STIKA UBYTOVANÝCH NA DRUŽBE | |
|---|---|
| Dievčatá 0-18 | 30 |
| Chlapci 0-18 | 46 |
| Ženy 19-59 | 90 |
| Muži 19-59 | 9 |
| Ženy 60+ | 14 |
| Muži 60+ | 2 |
| Spolu | 191 |
UK poskytla na pomoc Ukrajincom aj stredisko v Modre
Univerzita Komenského ponúkla pre ľudí, ktorí boli nútení opustiť svoju vlasť, ubytovanie v študijnom a kongresovom stredisku Univerzity Komenského v rekreačnej oblasti Harmónia v meste Modra.
Už 11. marca začali ubytovávať prvých ľudí. Dnes je tam 36 dospelých, z nich 32 žien, 4 muži a 33 detí. „Kapacita strediska je 90 lôžok, no to by museli byť využité všetky postele. Na jednej izbe sú štyri lôžka a ak príde trojčlenná rodina, zostáva jedna posteľ nevyužitá. Maximálne ubytujeme 70 ľudí, pretože si potrebujú aj navariť, oprať veci a podobne, takže 90 ľudí je v tomto prípade príliš veľa,“ hovorí riaditeľka strediska Gabriela Gríková. Dve izby majú v zálohe, v prípade, že by sa niečo stalo a potrebovali by preubytovať už ubytovaných ľudí.
Po otvorení strediska pani Gríková oslovila rôzne charitatívne organizácie v okolí, aby ubytovaným zabezpečila stravu či základné životné potreby. „Poprosila som kamarátov, aby nám priniesli nejaké veci. Hneď prvý víkend po otvorení tu bolo veľmi veľa ľudí, ktorí nám priniesli takmer všetko – od drogérie cez potraviny, šatstvo, hračky až po kočíky. Za ten víkend sme v podstate zabezpečili skoro všetko,“ ozrejmuje Gabriela Gríková. Neskôr, keď sa situácia trochu upokojila, si začali evidovať konkrétne požiadavky ubytovaných, aby dobrovoľníci vedeli, čo všetko môžu zháňať v rámci zbierok. Mnoho materiálnych potrieb zabezpečuje aj samotné mesto Modra či rôzne charity v okolí, napríklad v Pezinku. Ubytovacie zariadenie sa muselo prispôsobiť skutočnosti, že tu zrazu býva 70 ľudí. Zriadili novú kuchynku, aby si Ukrajinci mohli aj sami variť. Kým ju nemali, obedy zabezpečovala externá firma. „V rámci vyhlásenej zbierky sme zabezpečili nejaké potraviny, z ktorých im pripravujeme raňajky a večeru.“
Záujem pomáhať majú od prvých dní aj dobrovoľníci. „Ten nápor ľudí, ktorí začali prichádzať, pomaly opadáva, a tak si vieme ľudí lepšie zorganizovať. Vždy je však potrebné, aby v stredisku bol neustále prítomný aspoň jeden človek, napríklad recepčná. Okrem toho sa nám ozvala aj jedna pani z Modry, ktorá príde, kedykoľvek ju potrebujeme v doobedňajších hodinách,“ dopĺňa Gabriela Gríková. Mnohí z ubytovaných sú už samostatní, vedia, ako si oprať, navariť, dostať sa do mesta.
Riaditeľka strediska spoločne s ostatnými zamestnancami a dobrovoľníkmi im vytvorili nástenky, na ktorých môžu nájsť rôzne pracovné ponuky. Na oficiálnych facebookových skupinách miest Modry a Pezinka či verejnej facebookovej skupine Pomoc Ukrajincom v Modre sa pravidelne zverejňujú rôzne ponuky práce. „O týchto skupinách vedia, okrem toho sme im poskytli rôzne pracovné portály, na ktorých môžu zháňať voľné pracovné pozície. Väčšina z nich chce pracovať, no máme tu veľa mamičiek, ktoré majú malé deti a musia sa o ne starať. Zohnať však voľné miesto v škôlke je beznádejné,“ tvrdí Gabriela Gríková.
Väčšina ubytovaných sa chce jedného dňa vrátiť domov, nájdu sa ale aj takí, ktorí plánujú zostať na Slovensku. „Máme jednu mamičku, ktorá má sedemnásťročnú dcéru. Tá pôjde študovať na univerzitu na Slovensku,“ vysvetľuje riaditeľka strediska. Toto mladé dievča sa volá Maria-Victoria Schistad a so svojou mamou ušla z Kyjeva a na Ukrajine študovala prvý ročník vysokej školy odbor žurnalistika. Od budúceho akademického roka nastúpi na Univerzitu Komenského, kde chce pokračovať v štúdiu v anglickom jazyku. Rozhovor s ňou nájdete tu.
Barbora Tancerová
Radka Rosenbergová