Alzheimerova choroba: Čas konať
V sobotu, 21. septembra si pripomenieme Svetový deň Alzheimerovej choroby. Odborníci ju považujú za jednu z najobávanejších diagnóz budúcich generácií, počty ľudí s týmto ochorením stúpajú. Najčastejšie ju majú ľudia nad 65 rokov, no môže prísť aj skôr, napríklad u ľudí medzi 30. až 40. rokom. Ochorenie mozgu nesie pomenovanie po nemeckom psychiatrovi Aloisovi Alzheimerovi, ktorý pred viac ako 100 rokmi popísal jeho prejavy.
Viac nám o prevencii či vzniku choroby porozprávala odborníčka, doktorka Petra Brandoburová z Katedry psychológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Pôsobí aj na II. Neurologickej klinike Lekárskej fakulty Univerzity Komenského a UNB v Bratislave a v Centre MEMORY, kde skúma neurologické ochorenia, akými sú práve Alzheimerova či Parkinsonova choroba.
Celosvetovo trpí Alzheimerom viac než 44 miliónov ľudí. Vedci očakávajú, že v roku 2030 sa tento počet zvýši na takmer 76 miliónov a v roku 2050 na 135 miliónov. Dokážeme s tým ešte niečo urobiť?
Máme nádej, že áno. Momentálne toto ochorenie nevieme vyliečiť, sme v štádiu symptomatickej liečby. Čoraz viac sa približujeme k rozpoznaniu konkrétnych príčin ochorenia, snažíme sa ho spomaliť a zlepšiť kvalitu života pacientov, pretože máme k dispozícii oveľa viac informácií o prevencii ochorenia.
Ako by mala vyzerať takáto prevencia?
Riziko Alzheimerovej choroby narastá so zvyšujúcim sa vekom, akoby bol daňou za to, že žijeme dlhšie. Podľa štatistík sa zdvojnásobuje riziko rozvoja ochorenia u ľudí nad 65 rokov. Populácia, ktorá sa dožíva vysokého veku v zdraví, má nižšie riziko rozvoja degeneratívnych ochorení.
Ako to dosiahnuť?
Existujú rôzne odporúčania, ako to dosiahnuť. V oblasti výživy je to napríklad stredomorská strava, dostatok mastných kyselín omega-3 a antioxidantov. Okrem toho by sme sa mali viac hýbať, vykonávať anaeróbne, ale aj aeróbne cvičenie s určitou frekvenciou a intenzitou.
Ak mal Alzheimerovu chorobu jeden z mojich rodičov, akú mám šancu, že sa toto ochorenie vyvinie aj u mňa? Má choroba spúšťače, ktorým sa viem vyhnúť?
V predikciách sme veľmi opatrní. Nevieme, nakoľko bola spoľahlivá diagnostika, ktorú absolvovali staršie generácie. Stalo sa, že niektorým pacientom, ktorým oficiálne diagnostikovali Alzheimerovu chorobu, tak v okamihu posmrtnej pitvy nemali toto ochorenie v mozgu. Diagnóza nie vždy zodpovedala realite patologických procesov. Ďalej poznáme viacero členení ochorenia. Jedným z nich je forma s včasným nástupom – pred 65. rokom, u pacientov s vekom 30 až 40 rokov. Tu je podiel dedičnosti vyšší. Ak je rodič nositeľom dvoch rizikových alel spôsobujúcich Alzheimerovu chorobu, tak sa riziko vzniku ochorenia zvyšuje.
Ako sa vyvíja a čo sa vlastne pri ochorení deje v mozgu?
Vytvárajú sa takzvané plaky amyloidu beta, ktoré menia štruktúru tauproteínu v mozgu a spôsobujú vznik fibrilárnych klbiek fosforylovaného tauproteínu. Tie sú podkladom iných štrukturálnych zmien v mozgu. Počas ochorenia sa mení teda nielen štruktúra mozgu, ale aj jeho funkcia. Tiež dochádza k narušeniu neurotransmiterov, najmä produkcii acetylcholínu a regulácii glutamátu, ktoré sú dôležité pri ukladaní do pamäte. V liečbe ide teda o snahu zvyšovať ich hladiny alebo regulovať ich aktivitu. Okrem toho vznikajú aj iné zápalové procesy.
Alzheimerovou chorobou trpia aj mladší ľudia, od 30 rokov. Aké rozdiely v priebehu ochorenia pozorujete u mladších a starších pacientov?
V neskoršom veku dochádza k atrofii rôznych štruktúr mozgu. V prípade Alzheimerovej choroby k zmenšeniu hipokampálnej oblasti v mozgu, ktorá hrá dôležitú úlohu pri toku informácií z krátkodobej do dlhodobej pamäte a priestorovej orientácii. Pacienti začnú zabúdať. Druhy pamäte však máme rôzne, inak si pamätáme udalosti svojho života, vtedy sa do procesu zapája autobiografická pamäť, inak zas znalosti o svete a informácie, za ktoré je zodpovedná sémantická pamäť. Ak si mám niečo okamžite uložiť do pamäte v danom momente, čo využijem iba na chvíľu, vtedy ide o pracovnú pamäť. A ak si mám niečo zapamätať na neskorší čas, ide o dlhodobú pamäť. Naši pacienti majú problém ukladať informácie do krátkodobej pamäte. U ľudí, ktorí sú vystavení stresu či zvýšenej záťaži, je pamäť oslabená v prechodnom období. Po určitom čase sa dokáže pamäť upraviť do pôvodnej podoby. Napríklad, ľudia v produktívnom veku sa na základe nejakej nápovede rozpamätajú, čo u ľudí s Alzheimerom nie je účinné. Preto sa ich snažíme priviesť k špecialistom.
Mladší pacienti majú menej typické symptómy Alzheimerovej choroby – nezabúdajú až tak, viac u nich pozorujeme napríklad poruchu reči. Nedokážu nájsť slová, nevedia si spomenúť na nejaký výraz, reč je oveľa menej plynulá. Nevedia robiť viacero vecí naraz, naplánovať si prácu či činnosť v postupnosti. Ak sa ochorenie vyskytne v mladšom veku, tak môže postupovať oveľa rýchlejšie.
Pacienti s Alzheimerom si teda nepamätajú udalosti, ktoré sa udiali pred chvíľou?
Áno, väčšinou napríklad zabudnú, že niekde niečo položili. Toto sa v produktívnom veku deje bežne, najmä keď máme príliš veľa povinností, nemusí však ísť o Alzheimerovu chorobu.
Zabúdanie si občas mýlime s roztržitosťou, ktorá vyplýva z množstva povinností, návalu práce. Kedy mám spozornieť a čo si mám všímať?
Nemôžeme očakávať, že 20-ročný si bude pamätať ako 70-ročný. K tomu sa pridružujú rôzne zmeny, v správaní, v kognícii. Musíme pozorovať, či sa zabúdanie vyskytuje raz za čas alebo pravidelne. Ak sa to zhoršuje, určite odporúčam vyšetrenie na prítomnosť Alzheimerovej choroby.
Ako vyzerá celkové vyšetrenie?
Pacient absolvuje sedenie s odborníkom, počas ktorého hodnotí aktivity denného života, či nedošlo k zmenám, okrem toho tiež posudzuje novovzniknuté poruchy správania, spánku alebo nálady. Ďalej si vyskúša cvičenia zamerané na pozornosť a pamäť, počas ktorých vykonáva jednoduché úlohy. Potom porovnávame výkon pacienta s výkonom ľudí podobného veku a vzdelania. V ďalšom štádiu nasledujú vyšetrenia z krvi, či nemá ďalšie pridružené ochorenia. Okrem toho podstúpi aj neuro-zobrazovaciu metódu, počas ktorej sa pozrieme na možné poškodenie mozgu. Z nových inovatívnych prístupov sa vyšetrenie vykonáva aj z biomarkerov, teda prítomnosti látok signalizujúcich Alzheimerovu chorobu, napríklad rozborom mozgomiešneho moku alebo najnovšie výskumne už priamo z krvnej plazmy.
V akom štádiu je liečba ochorenia?
Pacienta s Alzheimerovou chorobou by som smerovala do rúk psychiatrov, ktorí majú s liečbou najväčšie skúsenosti. Pacientom dopĺňame acetylcholín, pri nežiaducich prejavoch ide o klasickú liečbu ako pri depresii či úzkosti, a teda im podávame lieky podľa pokročilého stavu ochorenia a sedenia s psychiatrom. Okrem toho by mohli doplniť liečbu aj o socializáciu či kognitívny tréning.
Stalo sa, že liečba spomalila ochorenie a pacient si pamätal oveľa viac ako predtým, ako keď prišiel na vyšetrenie?
V praxi to pozorujeme. Čoraz častejšie k nám chodia pacienti s miernymi kognitívnymi poruchami. Ak im nasadíme maximálny liečebný režim, sú ďalšie testy oveľa lepšie. Častokrát sú za poruchou pamäte iné príčiny ako Alzheimerova choroba, ktoré sa podarí zachytiť a odstrániť.
Aké je pokročilé štádium ochorenia?
Pacienti sú plne odkázaní na pomoc druhých. Rozsiahla Alzheimerova choroba prináša poruchy komunikácie, ľudia nerozumejú hovorenej reči alebo sa nevedia vyjadrovať. Ďalej sú dezorientovaní v čase aj v priestore, nepoznajú základné informácie o sebe, nedokážu sa o seba postarať vrátane základných činností, ako je príjem potravy, hygiena, užívanie liekov a iné.
Stáva sa im, že zabudnú aj na svojich blízkych?
Áno, toto ochorenie prináša bolestivé momenty, počas ktorých pacienti nevedia rozpoznať svoje blízke osoby, sú k nim agresívni či nepokojní, pretože ich jednoducho nepoznajú. Alzheimerova choroba mení určitým spôsobom identitu a je dvojitou záťažou nielen pre samotného pacienta, ale aj pre jeho rodinu. Tá niekedy opisuje zážitok, že sa pacient pred jej očami postupne akoby stráca.
Alzheimerovu chorobu majú častejšie ženy, prečo?
Dožívajú sa vyššieho veku, preto za vyššie zastúpenie žien v tomto ochorení môže obyčajná demografia. Jednou z hypotéz, ktorá by vysvetlila medzi pohlavné rozdiely vo výskyte Alzheimerovej choroby, je možný odlišný mechanizmus šírenia patologického tauproteínu, ktorý sa v mozgoch žien šíri rýchlejšie ako u mužov. Na Slovensku je faktorom aj skutočnosť, že ženy sú pri vnímaných zdravotných zmenách otvorenejšie a neboja sa ísť k špecialistom. Aj v našej ambulancii ženy vyhľadávajú odbornú pomoc oveľa častejšie. Muži to môžu mať spojené s výraznejšou stigmou, vyšetrenie vnímajú ako zahanbujúce. Snažím sa o normalizáciu tohto ochorenia. Domnievam sa, že na čom záleží, nie je schopnosť presne vybavovať minulé, ale bez strachu a neistoty žiť prítomné.
Radka Rosenbergová