Za profesorom Pavlom Cmorejom

Dňa 16. januára v kruhu svojich najbližších – manželky, dvoch dcér a nevlastného syna - zomrel vo veku 88 rokov prof. PhDr. Pavel Cmorej, CSc. Profesor Cmorej sa nezmazateľným spôsobom zaslúžil o rozvoj a propagáciu logiky, logickej sémantiky, filozofie logiky a filozofie jazyka na Slovensku i v Českej republike. Bol zakladateľskou osobnosťou analytickej filozofie na Slovensku.


05. 02. 2025 09.02 hod.

 Pavel Cmorej sa narodil 1. januára 1937 v Spišskom Podhradí. Gymnázium absolvoval v Levoči. Štúdium filozofie a psychológie na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave ukončil v roku 1961. Po absolvovaní základnej vojenskej služby v roku 1963 nastúpil na čerstvo založenú Katedru logiky a metodológie vied UK, na ktorej pôsobil do roku 1990.

Dôležitým medzníkom v rozvoji a prezentovaní jeho vedeckých názorov bolo publikovanie programu budovania analytickej filozofie spolu s Jánom Šefránkom v článku Úsilie o exaktnú filozofiu v roku 1966. Doktorom filozofie sa stal v roku 1967, keď obhájil rigoróznu prácu Predpokladový systém výrokovej logiky. Potom, ako v roku 1968 spolu s rovnako zmýšľajúcimi akademikmi podpísal otvorený list adresovaný súdobej politickej reprezentácii, dostal v časoch normalizácie zákaz učiť na fakulte a vedecky publikovať. Jeho kariérny postup sa načas zastavil, stal sa z neho odborný pracovník a darilo sa mu publikovať práce len pod cudzími menami.   V tomto období vynúteného „študijného voľna“ bola pre jeho vedecký rast veľmi dôležitá korešpondencia s Pavlom Tichým († 1994), ktorý pôsobil na Novom Zélande. Spolu s Pavlom Maternom († 2024) prispeli k tomu, že Pavel Tichý zapracoval do ním budovaného systému Transparentnej intenzionálnej logiky okrem modálneho parametra možných svetov aj druhý modálny parameter, a to časový. To potom umožňovalo riešiť veľa problémov, ktoré iné systémy nedokázali – napríklad rôzne stupne nutnosti. Prívrženci tohto systému hyperintenzionálnej logiky, ktorá v súčasnosti predstavuje jeden z najkomplexnejších sémantických prístupov k prirodzenému jazyku, mu vďačia ako „dvornému“ oponentovi za mnohé podnety, ktoré viedli k precizovaniu jeho pojmového aparátu.

V druhej polovici osemdesiatych rokov v časoch politického odmäku začal publikovať vedecké články najprv v katedrových zborníkoch, neskôr i v časopise Filozofia a zúčastňovať sa domácich vedeckých konferencií. Po roku 1990 sa mu priestor pre vedecké a pedagogické pôsobenie otvoril úplne. Začal pôsobiť na Filozofickom ústave SAV a v roku 1991 obhájil kandidátsku dizertačnú prácu na tému Od logiky k filozofii. V nasledujúcom roku sa habilitoval na základe práce Niektoré problémy intenzionálnej logiky. Popri tom vyučoval do roku 1992 na materskej Filozofickej fakulte UK v Bratislave, v rokoch 1991 až 1995 na Filozofickej fakulte UPJŠ v Prešove, v rokoch 1992 až 2000 na Filozofickej fakulte TU v Trnave a v rokoch 2000 až 2003 na Filozofickej fakulte UKF v Nitre. V roku 2001 bol vymenovaný za profesora filozofie.     Prof. Cmorej je autorom štyroch monografií, viac ako stovky vedeckých štúdií, editorom viacerých zborníkov a autorom mnohých recenzií a odborných prác. Svoje názory v oblasti logiky a filozofie najkomplexnejšie vyjadril v monografiách Na pomedzí logiky a filozofie (2001) a Analytické filozofické skúmania (2009). Z pedagogického hľadiska je zase mimoriadne cenná monografia Úvod do logickej syntaxe a sémantiky (2001), ktorá bola úspešne preložená aj do češtiny. Najvýznamnejšie výsledky prof. Cmorej nepochybne dosiahol v oblasti logickej sémantiky, filozofie jazyka a filozofie logiky.

Prof. Cmorej zohral kľúčovú úlohu pri propagácii a šírení analytickej filozofie na Slovensku. Z mnohých aktivít, ktoré v tomto smere uskutočnil, môžeme vyzdvihnúť založenie a rozvoj medzinárodne uznávaného časopisu, ktorý sa programovo zameriava na analytickú filozofiu – Organonu F. S touto smelou myšlienkou prišiel začiatkom 90. rokov minulého storočia a podarilo sa ju zrealizovať už v roku 1994, keď vyšlo jeho prvé číslo. Viac ako desaťročie bol jeho šéfredaktorom - pod jeho vedením Organon F vyzrel, prežil ekonomicky problematické začiatky a vypracoval sa na úroveň rešpektovaného „karentovaného“  vedeckého periodika.     Prof. Cmorej vynikal intelektuálnou poctivosťou, prenikavým analytickým myslením a hlbokým zmyslom pre pravdivosť v poznaní i konaní. O týchto vlastnostiach sa mohol presvedčiť každý, kto mal česť poznať ho a potešenie diskutovať s ním najmä o filozofických a logických témach. Dôkazom sú aj jeho vedecké práce, ktorých čítanie s porozumením je intelektuálnym zážitkom pre každého, kto je ochotný vydať sa s autorom do sféry hlbokých filozofických problémov a prostredníctvom detailnej pojmovej analýzy odhaľovať skryté súvislosti a prichádzať k prekvapivým záverom. Svojím prístupom si počas svojho dlhoročného pôsobenia vo filozofii získaval rešpekt a uznanie svojich kolegov, študentov i priateľov.

Prof. Cmorej bol majstrom korešpondenčného dialógu a miloval diskusie. Partnerov do týchto diskusií aktívne vyhľadával a oslovoval. V  rubrike Diskusie, dialógy, polemiky na stránkach Organonu F má neuveriteľných 46 takýchto príspevkov. Pre neho bol každý partner v diskusii rovnocenný či už ostrieľaný akademik alebo začínajúci filozof, a to bez ohľadu na povahu odborného názoru či už súhlasného, kritického, alebo protichodného,. O tom, ako chápal diskusiu, nech hovoria jeho slová z nedokončeného dialógu s Pavlom Tichým: „Zastávam názor, že odborná diskusia či polemika by nemala byť súbojom, z ktorého musí niekto odísť ako víťaz a niekto ako porazený. Ak jej účastníci prídu na niečo rozumného, tak vlastne všetci "zvíťazia". V takej diskusii by malo vždy ísť o niečo iné, ako je víťazstvo jednotlivca alebo nejakej skupiny, hoci v záujme zábavy a napätia trochu šermovania verbálnymi zbraňami dialektiky (v starogréckom zmysle tohto slova) jej nemôže uškodiť, pravda, pokiaľ ho všetci účastníci berú s patričným nadhľadom a humorom. Dialóg by nemal byť intelektuálnym wrestlingom, ale zmysluplným hľadaním riešenia nejakého problému.“ (Komplexy II, 1998, 288)

Prof. Cmorej mal hlboký zmysel pre humor a jemnú iróniu. Veď okrem statí s vecne adekvátnymi, ale často suchopárnymi názvami publikoval články ktorých  názvy pripomínajú správy z kroniky kriminálnych činov či názvy filozofických pamfletov z 19. storočia. Ako príklady môžeme uviesť: Kajúcne priznanie; O jednom pokuse priškrtiť logiku; Na margo zlej správy pre ontologických nudistov;  Neradostné dôsledky vývinového chápania pojmov; Zarážajúca ľahkosť odmietania. Pri výbere týchto titulov sa určite prejavovala jeho hlboká znalosť krásnej literatúry a  rozhľadenosť v oblasti umenia. Slovenskej logike a metodológii vied sa aj vďaka enormnému úsiliu profesora Cmoreja a jeho spolupracovníkov na katedre, menovite Augustína Rišku, Jozefa Viceníka, Václava Černíka a Jána Szomolányiho pod vedením akademika Vojtecha Filkorna, podarilo v šesťdesiatych rokoch – obrazne povedané –  naskočiť do  vlaku svetovej logiky a metodológie vied, a hoci sa nedostala hneď do vozňov prvej triedy, predsa v ňom odvtedy sedí. Dnes už môžeme povedať, že na základe kontinuity sa ich žiaci a žiaci ich žiakov postupne presúvajú do vozňov prvej triedy tohto vlaku. Pevné plecia prvých generácií slovenských logikov a metodológov umožnili,  aby sa viacerí súčasní predstavitelia logiky a analytickej filozofie na Slovensku, vrátane niektorých členov našej katedry, mohli na ne postaviť, dovidieť ďalej a pomeriavať sa so svetom.

Prof. Cmorej vynikal slušnosťou a galantnosťou vo svojom správaní, bol  poctivý  a tolerantný človek, ktorý vždy dodržal slovo. Bol elegánom, najradšej bez obleku a viazanky, oblečený vo svojom obľúbenom roláku alebo len vo flanelovej košeli a v menčestrákoch. Mal rád život, vedel sa zabaviť. Mal úctivý a láskavý prístup k nežnému pokoleniu. Posledných 25 rokov strávil v harmonickom   manželstve s profesorkou Ankou Remišovou, ich spoločný život bol príkladom osobného spojenia etiky a logiky.  Anka sa o neho s láskou a obetavosťou starala do posledných chvíľ jeho života. Prof. Cmorej bol hrdým otcom dvoch dcér a starým otcom dvoch vnučiek: staršia dcéra Katarína sa narodila v roku 1962, vyštudovala hudobnú vedu na FiF UK, je redaktorkou muzikologických časopisov a prekladá muzikologické knihy. Druhá dcéra Alexandra sa narodila v roku 1972, vyštudovala Lekársku fakultu UK a pracuje ako psychoterapeutka. Ako správna dcéra svojho otca si vybrala filozoficky prehĺbený psychoterapeutický smer: daseinsanalýzu.     Vnučky si záujem prof. Cmoreja o jazyk a logiku akoby podelili. Vnučka Veronika, dcéra Kataríny, pracuje s jazykom ako prekladateľka. Vnučka Alica, dcéra Alexandry, pracuje s číslami ako absolventka MatFyzu.

Intelektuálna stopa prof. Cmoreja je v našom priestore stále živá, a to predovšetkým vďaka tomu, že jeho priami žiaci aj ďalší nasledovatelia doposiaľ aktívne pôsobia vo vedeckom a vysokoškolskom prostredí a stále čerpajú z jeho bohatého diela. Jeho odchodom sa uzatvára jeden bohato naplnený život, ktorý ovplyvnil a obohatil mnohých. Na ľudí, ako bol on, sa nezabúda. Svojím hodnotovým založením, postojmi, osobnostnými črtami, ale aj profesionálnym pôsobením bol a naďalej zostáva mimoriadne inšpiratívnou osobnosťou.

Česť jeho pamiatke!

22.1.2025                                                     František Gahér