Za doc. MUDr. Branislavom Líškom, CSc. (1943 – 2024)
Docent Líška bol výnimočný človek, ktorého celý profesijný život bol spätý s univerzitou.
Nikdy nešetril energiou v boji za každú autentickú občiansku spoločnosť. Bol principiálny a zásadový, ale nie fanatický či jakobínsky, mal mimoriadny zmysel pre dodržiavanie pravidiel a zákona, na druhej strane to bol človek, ktorý bol schopný a ochotný počúvať hlas iného skôr, než dospel k svojmu racionálnemu záveru. V presviedčaní a vysvetľovaní bol neuveriteľne trpezlivý, čo sa niekomu mohlo zdať, a niekedy aj zdalo, ako prejav výraznej zanovitosti. Jeho cieľom však nebolo vyhrať argumentačný spor, ale v diskusii presvedčiť partnera o objektívnej pravde.
Taký bol aj v škole – prednášal náročne, ale zrozumiteľne, pri skúšaní bol známy svojou prísnosťou, z hĺbky duše neznášal podvádzanie, ale študentom vždy dával dostatočný priestor na prezentovanie ich vedomostí. Nikdy mu nechýbala empatia, dlhé roky organizoval „v pondelok o 17:00 v malej posluchárni“ doučovanie študentov z biochémie a iné dobrovoľné semináre.
Braňo rád športoval – basketbal hrával, pokiaľ mu to bedrový kĺb dovolil, bol vodák a turista celou dušou. Za mladších čias vodieval aj študentov na turistiku do okolia Gaderskej doliny, ktorú miloval. Dokonca je v dennej tlači zachované, ako povedal: „Každý rok, vždy po veľkých výletoch do našich hôr, kde sme ešte neboli, po hrebeňoch a dolinách Vysokých či Nízkych Tatier, Roháčoch, Veľkej alebo Malej Fatry, Pieninách sme končili v našom už kultovom kempe na Čingove, kde sme robili ďalšie plány.“ Turistiku a vodáctvo robil aj s pokazeným bedrovým kĺbom skoro do sedemdesiatky – s pilulkou Brufenu vyšiel hore Monkovou dolinou i na Jahňací štít Vysokých Tatier, ešte v roku 2003 sme vyšli Gaderskou dolinou a potom hrebeňom na Kráľovu studňu a späť, o rok neskôr, už po zotavení sa z mozgovej príhody, sme prešli z lesníckej chaty hlboko v Gaderskej doline na chatu pod Borišovom a Padvou späť. Vtedy sme v potoku Gaderskej doliny počítali pstruhy. Myslíte si, že sa Braňo pritom celý ponoril do 8-stupňovej vody? Samozrejme, že áno. Miloval trampské pesničky. Svojím blízkym prial trampským pozdravom od Jacka Londona: Nech majú Tvoje psi v záprahu dosť síl a nech sa Ti podarí zapáliť poslednú zápalku.
Od novembra 89 sa mohli jeho občianske kvality prejaviť naplno – bol neúnavným bojovníkom za akademické práva a slobody, za samosprávny charakter univerzít a ich fakúlt. 23. novembra 1989 do štrajkového výboru študenti Lekárskej fakulty Univerzity Komenského kooptovali len dvoch učiteľov a docent Líška bol jedným z nich. Vedel, že veľmi dôležité sú pravidlá hry, ktoré rámcujú život, a to špeciálne v slobodnom svete univerzity. Vedel, že aby dobre fungovali a pomáhali v organizovaní spoločenstva, musia počítať aj so škaredým počasím, aj so zlomyseľnosťou niektorých zúčastnených. Mal veľký podiel na vypracovaní štatútu a rokovacieho poriadku Akademického senátu Lekárskej fakulty UK a neskôr univerzity. Tie dokumenty sa nerodili ľahko. Stelesňovali prvé systémové kroky v boji za samosprávu školy.
Docent Líška hneď v roku 1990 významne pomáhal pri tvorbe nového zákona o vysokých školách, ktorý legislatívne prinavrátil vysokým školám samosprávnosť a akademické práva a slobody. Zastával funkciu predsedu Akademického senátu Lekárskej fakulty UK, bol dlhoročným členom univerzitného akademického senátu a jeho predsedníctva, dlhoročným zástupcom univerzity v Rade vysokých škôl. Bol aj prednostom Ústavu lekárskej chémie, biochémie a klinickej biochémie lekárskej fakulty. Nemožno sa čudovať, že sa ako milovník prírody a univerzity zasadil za dobudovanie Učebno-výchovného zariadenia univerzity na Richňave. V roku 1991 sa veľmi aktívne podieľal na príprave a organizovaní iniciatívy Za spoločný štát.
Mal som tú česť udeliť docentovi Líškovi Veľkú zlatú medailu Univerzity Komenského za vynikajúce výsledky v pedagogickej a vedecko-výskumnej činnosti, za osobný vklad do znovuzrodenia samosprávnych štruktúr akademickej obce, za dlhoročnú obetavú prácu v Akademickom senáte UK, za prínos k reformám vysokoškolského systému a za inšpirujúce občianske postoje v zápase o demokraciu. Úctu mu preukázal aj môj nasledovník o päť rokov neskôr a v roku 2019 ho rektor Marek Števček vyznamenal za zásluhy o rozvoj a dobré meno univerzity, inšpirujúce občianske postoje v zápase o demokraciu a prínos k reformám vysokoškolského systému.
Ako profesor z filozofickej fakulty sa v mimoriadnej úcte skláňam pred rodinou docenta Líšku, konštatujúc, že Kantov citát, ktorý zvolili na jeho parte, nemohli vybrať lepšie. Pre Braňa totiž úplne platilo, že jeho myseľ i žitie napĺňalo hviezdne nebo nad ním a mravný zákon v ňom.
Česť Tvojej pamiatke, Braňo.
Prof. PhDr. František Gahér, PhD.
rektor Univerzíity Komenského v r. 2003 - 2011