Výskumník z UK skúma hady v irackom Kurdistane a búra mýty, ktoré ich ohrozujú
Keď zoológ Daniel Jablonski, pôsobiaci na Prírodovedeckej fakulte UK, prvýkrát vkročil na územie irackého Kurdistanu, netušil, že ho miestne hady privedú k napísaniu unikátnej knihy. V regióne, kde sa prelínajú kultúry, jazyky a výnimočné prírodné bohatstvo, objavoval nielen nové druhy plazov, ale aj príbehy, ktoré spájajú ľudí s ich prostredím. V rozhovore približuje, prečo sa v Kurdistane rozhodol venovať práve hadom, aké mýty a fakty o nich odhaľuje a čo môže jeho kniha zmeniť v pohľade miestnych na tieto zbytočne démonizované tvory.
Prečo ste sa rozhodli napísať knihu práve o hadoch irackého Kurdistanu?
Nápad vznikol počas mojich pobytov v Iraku, keď som si uvedomil, že o tamojších hadoch neexistuje žiadna súhrnná odborná literatúra. Zároveň som bol svedkom množstva neprávd a mýtov, ktoré medzi ľuďmi o hadoch kolujú. Väčšina informácií sa šíri ústne a bežní ľudia potom vnímajú všetky hady ako smrteľne nebezpečné, čo vedie k ich bezhlavému zabíjaniu. Podobné predsudky existujú aj u nás, ale na rozdiel od Kurdistanu máme k dispozícii dostatok kvalitnej literatúry. Práve sumarizáciou a upresnením informácií som chcel prispieť k lepšiemu pochopeniu hadov a ochrane miestnych populácií.
Čím je iracký Kurdistan z vedeckého hľadiska výnimočný?
Tento región je mimoriadne zaujímavý svojou polohou na križovatke viacerých oblastí – medzi Anatóliou, Iránskou vysočinou a Mezopotámiou. Vďaka členitému reliéfu pohoria Zagros a rozmanitej klíme sa tu prekrývajú areály mnohých rastlín a živočíchov, z ktorých sú viaceré endemické alebo tu dosahujú hranice svojho rozšírenia. Kurdistan patrí do iránsko-anatolskej oblasti s vysokou biodiverzitou, čo podčiarkuje jeho význam pre ochranu prírody. Zároveň je súčasťou rozsiahleho alpínsko-himalájskeho systému, ktorý prepája Balkán, Turecko, Irán, Afganistan a Himaláje. Práve v Kurdistane je možné pozorovať mimoriadne ostré zmeny v druhovom zložení na krátkej vzdialenosti – tento fenomén je vedecky veľmi cenný.
Aký význam má vaša kniha pre miestnych obyvateľov a čím je unikátna?
Okrem vedeckého prínosu som chcel knihou ukázať, že iracký Kurdistan je aj unikátnou prechodovou zónou, kde sa stretávajú nielen rôzne skupiny plazov, ale aj ľudských kultúr. Preto je publikácia vydaná v dvoch jazykoch – v angličtine a v kurdčine, dialekte soraní. Úplne po prvý raz sme zaviedli v kurdčine spisovné druhové názvy pre všetky druhy hadov Kurdistanu, vrátane transkripcie do latinky. To umožní miestnym obyvateľom rozlišovať hady a označovať ich konkrétnymi menami, keďže doteraz väčšinu druhov nazývali obecným slovom „mar“. Pri jedovatých hadoch má tento nový koncept obzvlášť veľký význam. Navyše, iracký Kurdistan je aj kultúrne a jazykovo veľmi pestrý, žijú tu menšiny Asýrčanov, Arménov, Turkménov a ďalších skupín, čo robí túto oblasť ešte zaujímavejšou.
Ako vyzerá výskum hadov v teréne?
Vyžaduje si dôkladné plánovanie. Nie všade je možné sa dostať – niektoré oblasti sú stále zamínované alebo bezpečnostne citlivé, najmä v súčasnej dobe. Na vstup do týchto lokalít sú často potrebné osobitné povolenia alebo sprievod bezpečnostných zložiek, ktorý sa dá zabezpečiť až priamo na mieste. Hady hľadáme najmä ráno a podvečer, keď sú najaktívnejšie. Odvaľujeme kamene, prechádzame miestne špecifické typy prostredia, najmä dubové lesy a stepné oblasti a hľadáme miesta, kde by sa mohli ukrývať. Pýtame sa aj miestnych obyvateľov. Hoci sa hadov väčšinou boja, o našu prácu prejavujú veľký záujem. Nájsť konkrétny druh nie je jednoduché, a to ani vtedy, keď presne vieme, kde by sa mal vyskytovať. Už niekoľko rokov sa takto snažíme nájsť jeden endemický druh, ktorý je známy najmä z územia Iránu. Na druhej strane sa podarí naraziť na jedince, ktoré nás prekvapia svojou morfológiou alebo nečakaným miestom výskytu, čo je vedecky zaujímavé.
Ako reagujú miestni na hady? Dá sa ich pohľad zmeniť?
V regióne prevláda strach a predsudky, ľudia hady často zabíjajú automaticky. Väčšina druhov je pritom neškodná a tie jedovaté sa dajú rozlíšiť. Navyše, uhryznutia majú vážne následky len zriedkavo. Snažili sme sa vysvetliť aj to, že hady tu boli skôr než ľudia a ich prepojenie s ekosystémom je samozrejme omnoho hlbšie. Pritom miestni sú hadmi zároveň fascinovaní, čo dokazuje aj to, že keď pracujeme v teréne, prichádzajú celé skupiny, aby sa na plazy pozreli, a majú množstvo otázok. Ďalším „dôkazom“ dlhodobej fascinácie je aj Šahmaran, mýtická bytosť z tradičného folklóru Kurdistanu s telom hada a hlavou ženy. Stelesňuje múdrosť, ochranu, tajomstvá prírody a niekedy aj nesmrteľnosť. V kurdskej kultúre má Šahmaran pozitívne konotácie a často sa s ňou spájajú motívy liečenia, ženskej sily a poznania. Verím, že keď ľudia lepšie spoznajú tieto zvieratá, možno ich prestanú vnímať ako hrozbu.
Ako vznikala samotná kniha a aký mala ohlas?
Na knihe som pracoval s kolegami z Univerzity v Sulejmánii, s ktorými spolupracujem už vyše päť rokov. A pomohlo aj množstvo ďalších ľudí. Pôvodne mala byť kniha určená hlavne pre miestnych, ako jednoduchý prehlaď toho, aké hady žijú v Kurdistane a ktoré z nich sú nebezpečné. Ale text sa rozrástol a napokon sme sa rozhodli pre dvojjazyčné vydanie v angličtine a kurdčine. Kniha vyšla v nemeckom vydavateľstve Chimaira a z toho, čo viem, je o knihu veľký záujem s pozitívnymi ohlasmi. Publikácia sa v týchto dňoch dostáva aj do Iraku a medzi miestnych, z čoho sa teším. Na Blízkom východe majú knihy ešte inú váhu, najmä pokiaľ sú v lokálnych jazykoch.
Myslíte si, že sa vám podarí zmeniť postoj ľudí k hadom?
Dúfame. Ak sa nám podarí ovplyvniť aspoň zopár ľudí, ktorí prestanú hady bezdôvodne zabíjať a budú ďalej šíriť toto posolstvo, bude to úspech. Len vzdelávanie a poznanie sú kľúčom k zmene. Plánujeme knihu ďalej aktualizovať a rozšíriť aj na ďalšie oblasti Iraku. Verím, že aj vďaka tejto práci sa podarí lepšie chrániť nielen hady, ale aj ďalšie bohatstvo miestnej prírody.
Eva Kopecká
Mgr. Daniel Jablonski, PhD. (38) je zoológ a evolučný biológ, ktorý sa špecializuje na molekulárnu biogeografiu a taxonómiu obojživelníkov a plazov. Zameriava sa najmä na menej prebádané oblasti Balkánu, Blízkeho východu a Strednej Ázie. Ako prvý začal systematicky skúmať genetickú diverzitu herpetofauny Afganistanu a podieľal sa na výskumoch v náročných a geopoliticky citlivých regiónoch. Je spoluautorom objavu viacerých nových druhov, napríklad vzácneho hada Elaphe druzei z Levanty. Jeho práca prispela k objasneniu evolučných vzťahov, ako aj k významným taxonomickým revíziám. Dlhodobo spolupracuje s výskumníkmi z Francúzska, Nemecka, Grécka, Izraela, Libanonu či Pakistanu. Pôsobí ako spolueditor vedeckého časopisu Alytes, je členom Taxonomického výboru Societas Europaea Herpetologica a recenzoval odborné štúdie pre desiatky vydavateľov. Za svoju činnosť získal viacero ocenení. Okrem výskumnej práce je aj vášnivým fotografom a cestovateľom – jeho snímky boli publikované v knihách a prezentované doma aj v zahraničí. V súčasnosti je jeho výskum podporený štipendiom EÚ NextGenerationEU prostredníctvom Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky v rámci projektu č. 09I03‑03‑V04‑00306.