Ústava nie je recept na čokoládovú tortu, hovorí odborník
Profesor Marián Giba z Katedry ústavného práva Právnickej fakulty UK počas dvoch volebných období pôsobil ako poradca pre otázky ústavy, práva a spravodlivosti pre Kanceláriu prezidenta SR. Radil prezidentovi Andrejovi Kiskovi aj prezidentke Zuzane Čaputovej a zažil v tejto úlohe množstvo kríz a zložitých situácií, napríklad prvé menovanie úradníckej vlády v dejinách samostatného Slovenska. „Stávalo sa, že mi zavolali aj v noci na mobil,“ hovorí. Ako vyzerá práca poradcu prezidentov? A je naša ústava dobre napísaná?
V čom spočívala vaša úloha ako poradcu prezidentov pre otázky ústavy?
Úlohou prezidenta je vykonávať rôzne ústavné právomoci, menuje vedúcich predstaviteľov ústavných orgánov, podpisuje a vetuje zákony, má množstvo iných kompetencií. Jeho úlohou je tiež posudzovať prijaté zákony, môže sa obracať na ústavný súd. A v neposlednom rade sľubuje pri ujímaní sa funkcie, že bude zachovávať ústavu a ústavný poriadok. Je teda dôležité, aby sám vedel, kde sú hranice, kam môže pri výkone svojich právomocí ísť a kam už nie, ak chce zostať verný svojmu sľubu. Mojou úlohou bolo im v tom pomáhať.
Poradcu ste robili pre Andreja Kisku, ktorý nebol právnik. Dostal na začiatku svojho funkčného obdobia nejaké školenie z ústavného práva?
Už počas kampane dostal koncentrované informácie ústavného charakteru. Potom, keď už bol v úrade, sa veci riešili tak, ako ich život prinášal. Preňho bolo typické, že sa konali porady v úzkom kruhu, na ktorých sa riešili len právnické veci. Téma sa rozobrala do hĺbky, aby mal dôkladný podklad pre svoje ďalšie konanie.
Prezidentka Zuzana Čaputová je vyštudovaná právnička, hoci nie špecialistka na ústavné právo. Bolo cítiť rozdiel v komunikácii s ňou?
Áno. Veľmi aktívne sa zaujímala o právne otázky – čím nechcem povedať, že by sa Andrej Kiska nezaujímal. Ale samozrejme debata s ňou bola iná, bolo predsa len cítiť, že je „z branže“.
Ako často ste museli byť k dispozícii v prezidentskom paláci?
Nebol som interný zamestnanec prezidentskej kancelárie, ale externý poradca, teda som tam nemusel byť denne, chodil som tam podľa potreby. Záležalo od situácie, ak sa niečo dialo, bolo to častejšie, aj každý deň, niekedy bolo pokojnejšie obdobie. Často sme riešili veci aj na diaľku.
Zvykli vám prezident či prezidentka volať priamo na mobil?
Áno, stávalo sa to, ak bolo treba rýchlo niečo overiť, skonzultovať. Väčšinou bola vopred zvolaná porada, ale stávalo sa, že mi volali aj v noci, alebo nad ránom, ak sa vyskytlo niečo súrne a nebol čas na bežné postupy.
Na ktoré obdobie si vy spomínate ako na najzložitejšie? Zažili ste s prezidentmi voľby, pády vlád, pandémiu, často boli prezidentské vetá či podania na ústavný súd veľmi sledované...
Mám pocit, že celý ten čas môjho pôsobenia, keď som pôsobil pri oboch prezidentoch, sa diali významné veci. Vyvstávali ústavnoprávne otázky, ktoré sa predtým neriešili. Napríklad referendá a ústavnosť referendových otázok, v r. 2015 pri referende o rodine aj v r. 2021 – 2023 pri referendách o skrátení volebného obdobia. Alebo aj taká zdanlivá drobnosť ako späťvzatie demisie ministra je z ústavnoprávneho hľadiska zložitá otázka. Menili sa vlády, Zuzana Čaputová zažila za päť rokov päť vlád. Za Andreja Kisku došlo k výmene vlády za dramatických okolností po vražde novinára Kuciaka. Pandémia, pád vlády, predčasné voľby, stále toho bolo dosť. Napríklad menovanie úradníckej vlády, čo sme mali prvýkrát v dejinách samostatnosti. Ak sa niečo deje prvýkrát, je otázka, ako to uchopiť, aby nevznikli chyby v postupoch, aby všetko bolo v súlade s ústavou. A v neposlednom rade, aby sa postavili základy, na ktoré sa bude dať plynule nadviazať v obdobných situáciách v budúcnosti.
Budete v kontakte aj s novým tímom v prezidentskom paláci?
Moja misia sa skončila, bola limitovaná na čas mandátu prezidentky Čaputovej. Ale ak by niekto chcel v budúcnosti využiť moju expertízu, nebránim sa diskusii.
Naša ústava sa mení pomerne často, čo v iných štátoch nebýva zvykom. Prečo?
Áno, mení sa pomerne často, lebo v porovnaní s inými štátmi je proces zmeny pomerne jednoduchý. Máme len jednokomorový parlament a ak sa nájde 90 poslancov, môžu ju zmeniť v skrátenom legislatívnom konaní aj za jeden deň Aj to sa už bohužiaľ stalo, v r. 2011 po páde Radičovej vlády. Vytvorilo to niekoľko nových problémov, lebo zákonite, ak sa niečo robí narýchlo a tak, ako sa to robiť nemá, viac problémov to prinesie, ako vyrieši.
Je problém v tom, ako je naša ústava napísaná?
Ústava nie je napísaná zle, hoci vznikla v r. 1992 pomerne narýchlo. Dva roky sa vtedy síce pracovalo na novej ústave, ale mala to byť ústava pre krajinu, ktorá bude súčasťou federácie. A zrazu sa to zvrtlo a bola z toho ústava samostatného štátu. Takže proces jej vzniku nebol úplne ideálny. Ale zároveň pri prvých väčších novelách na prelome tisícročí sa vychytali takpovediac základné muchy a detské choroby a ústava sa dostala do stavu, v ktorom určite umožňuje dobré fungovanie ústavného systému.
Prečo teda majú politici pomerne často tendenciu ju meniť? A prečo máme neustále podania na ústavný súd na výklad ústavy?
Pre dobré fungovanie ústavného systému nie je kľúčové to, či je ústava dobre napísaná, ale či je dobrá vôľa pri jej aplikácii. Inak povedané, či je dobrá právna a politická kultúra prostredia, v ktorom ústava pôsobí. Ak máme pri ústave dobré úmysly, nesnažíme sa ju zneužívať na momentálny politický prospech len preto, lebo nám to aktuálna situácia umožňuje, potom ústavný systém dobre funguje. Ak platí opak, pôjdeme za hranu toho, čo sa vo vyspelej demokracii patrí a je skoro až jedno, ako je ústava napísaná. Ak s ňou nakladáme dobromyseľne, tak aj horšie napísaná ústava môže dobre fungovať. Moja obľúbená metafora je, že ústava nie je recept na čokoládovú tortu, ktorý má do detailu zachytiť všetko, čo treba pri pečení robiť. Čím viac a detailnejšie budeme do ústavy pripisovať veci, tým viac medzier v nej hrozí. Nikdy totiž nedokážeme pokryť do detailu všetko, čo život vo svojej pestrosti prináša. Treba rešpektovať hodnotový základ. Je notoricky známe, že Veľká Británia nemá dokument zvaný ústava. Má nejaké nepísané ústavné zvyklosti, nejaké písané dokumenty prijaté za posledných 800 rokov a toto dokopy tvorí ústavu a perfektne to funguje. Čiže ak máme nejaký problém s fungovaním ústavného systému, nehľadajme ho primárne v tom, že je ústava zle napísaná.
Aj počas práce pre prezidentov ste stále pôsobili na Katedre ústavného práva Právnickej fakulty UK. Využívate svoje skúsenosti pri výučbe a výskume?
Jednoznačne. Vlastne už dlhodobo ich do výučby a výskumu premietam. Za tie roky aktívnej praxe som bol, dúfam, prezidentom užitočný, ale sám som sa mnohé veci naučil. Mal som možnosť skúmať mnohé veci z iného uhla pohľadu, ako keby som bol len teoretik. Právna veda má slúžiť potrebám praxe, prinášať poznatky osožné v praktickom živote, preto verím, že z mojich skúseností môžu benefitovať i študenti a vedecká spisba.
Barbora Tancerová
| Prof. JUDr. Marián Giba, PhD., je absolventom Právnickej fakulty Univerzity Karlovej v Prahe. Doktorát z ústavného práva získal súbežne na parížskej Sorbonne a na Univerzite Komenského v Bratislave, kde pôsobí od roku 2006. Je naším popredným odborníkom na ústavné právo, autorom a spoluautorom desiatok publikácií, členom Francúzskej asociácie ústavného práva (AFDC). Bol poradcom predsedu Najvyššieho súdu pre ústavnoprávne otázky, v rokoch 2015 až 2024 bol poradcom prezidenta republiky Andreja Kisku a prezidentky Zuzany Čaputovej pre ústavnoprávnu oblasť. V r. 2024 mu francúzska vláda udelila Rád Rytiera akademických paliem za rozvoj francúzsko-slovenských vedeckých vzťahov a príspevok k ukotveniu právneho štátu na Slovensku. |