Strašiak menom 5G

Zvláštna zhoda náhod (skeptici by povedali, že náhody neexistujú) priniesla v jednom období niekoľko noviniek naraz – nový koronavírus, novú technológiu 5G a k tomu omnoho viac času doma a na internete. Spoločný menovateľ – strach – urobil svoje a na scénu sa dostali teórie, ktoré pospájali veci bez kauzálnej súvislosti.


22. 03. 2021 09.13 hod.
Od: Redakcia NU

Pandémia len posilnila rolu virtuálneho priestoru v tom, že množstvo aktivít sa prenieslo z reálneho do online sveta. „Sociálne siete a ,priatelia‘ z nich sa stali dostupnejšími než reálni ľudia. Ukazuje sa, že významnú rolu v podľahnutiu dezinformáciám hrajú názory ľudí, ktorých sledujeme na sociálnych sieťach,“ približuje psychologička Viera Cviková z Filozofickej fakulty UK.

Rýchlejší prenos dát

O čo vlastne ide pri novej technológii? Moderná 5G sieť dokáže zabezpečiť pripojenie na internet s takou rýchlosťou, na akú sme boli doteraz zvyknutí iba pri použití káblového pripojenia. Vyššie frekvencie znamenajú vyššie prenesené množstvo dát. Na rozdiel od wifi, ktorá využíva frekvencie 2,4 – 5 GHz, môže 5G sieť využívať aj pásma s vyššími frekvenciami 26 – 28 GHz a 39 – 41 GHz, ktoré sú na hranici milimetrových vĺn. Dôležité je, že takéto vlny sa dajú veľmi dobre smerovať a na spojenie preto stačí menší výkon. Takéto vlny sa však od prekážok odrážajú a neprenikajú cez ne, čo obmedzuje ich využitie na vnútorné priestory – preto sa hovorí o ich inštalácii napríklad v nákupných centrách. V najbližšej dobe sa však s ich využitím neráta. Na Slovensku sa budú využívať najmä uvoľnené nevyužívané frekvencie po analógových televíznych vysielačoch. Staršie siete 2G, 3G a 4G využívali podobný rozsah frekvencií, ale nemali prístup k takému širokému spektru vysokofrekvenčných vĺn ako 5G.

Ale ako tieto vlny vnímajú živé organizmy? Energia sa vlnami šíri vo forme fotónov. „Rozhodujúce je, či má fotón dosť energie na to, aby ionizoval molekuly v tele, a teda mohol vyvolať nežiaduce chemické reakcie, napríklad poškodenie bunky alebo jej genetickej informácie. Touto hranicou je ultrafialové žiarenie. Ultrafialové žiarenie, röntgenové žiarenie, jadrové gama žiarenie a vysokoenergetické kozmické žiarenie môžu takéto poškodenie buniek spôsobiť,“ vysvetľuje docent František Kundracik z Fakulty matematiky, fyziky a informatiky UK a dodáva: „Fotóny žiarenia sietí 5G majú veľmi malú energiu (1000-krát menšiu než viditeľné svetlo), nedokážu preto ionizovať látku.“

Žiarenie v mikrovlnnej rúre napríklad účinne preniká do tkaniva až do hĺbky cca 10 cm, takže jedlo sa ohrieva v celom svojom objeme súčasne a rýchlo. Milimetrové vlny povolené v 5G sieťach nedokážu ohrievať hlbšie uložené tkanivo ani do takej miery ako vlny starších generácií sietí. S rastúcou frekvenciou rádiových vĺn klesá aj ich schopnosť prenikať do organizmu.

Citliví jedinci

Netepelné účinky vysokofrekvenčného elektromagnetického žiarenia sa u niektorých ľudí prejavujú viacerými nešpecifickými príznakmi (bolesťami hlavy, zvýšeným potením, poruchami spánku, koncentrácie, zmenami nálady a pod.). „Prejavia sa pravdepodobne až po veľmi dlhej expozícii pri spolupôsobení ďalších faktorov (genetiky, iných ochorení, životného štýlu, záťaže organizmu toxickými látkami a pod.),“ hovorí hygienička profesorka Ľubica Argalášová z Lekárskej fakulty UK, ale zároveň upozorňuje, že možné negatívne vplyvy elektrosmogu na organizmus človeka bude možné definitívne potvrdiť až po dlhom časovom období. Štúdia, ktorá skúmala elektromagnetickú hypercitlivosť, zverejnená minulý rok v časopise Environmental Health, v závere uvádza, že žiadnu z hypotéz sa nepodarilo dostatočne potvrdiť. Diskusia o pôvode symptómov ľudí, ktorí si hovoria elektrohypersenzitívni, zostáva teda otvorená.

„Ľudia sa niekedy sťažujú, že cítia vysoké elektromagnetické žiarenie. Keď ho však štátom uznané odborne spôsobilé osoby na meranie elektromagnetického poľa s cieľom vyhodnotiť jeho vplyv na zdravie premerajú, jeho hodnota dosahuje maximálne jedno až tri percentá akčnej hodnoty, takže hlboko pod normou,“ uvádza hygienička Ľubica Argalášová. Tí, ktorí vnímajú používanie mobilných telefónov, počítačov, wifi vysielačov, ako aj samotnú prítomnosť elektrických rozvodov ako problém, sa môžu chrániť psychologicky, napríklad vypínaním wifi vysielača na noc. „Nebojte sa, strach je hlavnou príčinou hypersenzitivity. Dôverujte orgánom verejného zdravotníctva pri sledovaní limitov expozície, bezpečnosť občanov je na prvom mieste a všetky riziká musia byť náležite posudzované,“ odkazuje hygienička a odborníčka na riadenie verejného zdravotníctva.

Bezpečnejšie než 4G

Ani po mnohých vykonaných výskumoch nebol s vystavením sa bezdrôtovým technológiám príčinne spojený žiadny nepriaznivý vplyv na zdravie. WHO uvádza, že ak celková expozícia zostane pod medzinárodnými smernicami, neočakávajú sa žiadne dôsledky pre verejné zdravie. Navyše Svetová zdravotnícka organizácia reagovala aj na hoax o koronavíruse: „5G žiarenie nemá nič spoločné s koronavírusom a ochorením COVID-19. Vírusy sa neprenášajú na rádiových vlnách a mobilných sieťach. Ide o respiračnú infekciu.“

Siete 5G budú bezpečnejšie než predošlé generácie. „Čím je frekvencia elektromagnetického žiarenia vyššia, tým menší má vplyv na ohrievanie ľudskej pokožky. Spomínané výkony budú také malé a vysielače budú od nás fyzicky umiestnené tak ďaleko, napríklad v chodbách veľkých priestorov, že nie je reálne, aby k ohrievaniu pokožky vôbec došlo,“ vysvetľuje Ľubica Argalášová. Technológia 5G má aj širší význam, umožní vláde budovanie moderných služieb pre občanov a prepájanie všetkých štátnych systémov, čo má prispieť k digitálnej transformácii Slovenska.

Rakovina

Môže časté telefonovanie spôsobiť rakovinu? Karcinogénnosť, podobne ako neurologické ochorenia, vplyv na DNA či plodnosť boli už tiež predmetom skúmania. Medzinárodná agentúra pre výskum rakoviny (IARC) zaradila elektromagnetické polia do skupiny 2B (možný humánny karcinogén). Patria sem aj iné zlúčeniny a okolnosti, ktoré treba preskúmať, ale zatiaľ nie sú hodnoverné dôkazy o ich škodlivosti. Napríklad aj extrakt z aloy pravej (Aloe vera), ginka dvojlaločného (Ginkgo biloba) či povolanie požiarnika.

Vážnym argumentom proti obavám zo vzniku nádorových ochorení mozgu je fakt, že hoci sa za ostatných 40 rokov počet používateľov mobilných telefónov zvýšil z prakticky nuly na niekoľko miliárd, incidencia nádorových ochorení mozgu má napríklad v USA podľa Národného inštitútu pre výskum rakoviny stagnujúci trend, dopĺňa fyzik František Kundracik.

Výsledky súčasného vedeckého skúmania ukazujú neexistenciu zjavných škodlivých zdravotných účinkov, ak elektromagnetická expozícia ostáva pod úrovňami odporúčanými legislatívou EÚ. Vyhláška Ministerstva zdravotníctva SR dokonca stanovuje prísnejšie limity, než odporúča Rada Európy. To, či sú normy dodržané, kontroluje Úrad verejného zdravotníctva alebo aj neštátne subjekty. „Merania sa v terénnej praxi realizujú v časoch najvyššej prevádzky vysielačov a približne vo výške hlavy a hrudníka dospelej osoby v exteriéroch a verejných priestranstvách v miestach najčastejšieho výskytu obyvateľstva alebo priamo v domácnostiach,“ vysvetľujú doktor Ladislav Mihalčík a inžinier Ján Šimonovič zo SKY-ECO, ktorí sú odborne spôsobilí na vykonávanie meraní elektromagnetického poľa.

Očkovanie alebo čipovanie?

A ako to je s ovládaním ľudí prostredníctvom technológie 5G vďaka čipom, ktoré vám naočkujú spolu s vakcínou proti COVID-19? Obávam sa, že autori tohto hoaxu si mýlia sci-fi s realitou. V súčasnosti ešte nemáme technológiu na výrobu nanobotov, ktoré by sa vedeli pripojiť na nervovú sústavu a riadiť činnosť človeka,“ objasňuje František Kundracik. Ovládanie ľudí sa pritom zaobíde aj bez akýchkoľvek čipov. „Ak vylúčime používanie psychotropných látok a podobné metódy, tak mimoriadne účinnou metódou na manipuláciu ľudí sú dezinformácie,“ myslí si. Mali by sme sa poučiť z minulosti, keď dezinformácie viedli napríklad k sedliackemu povstaniu počas morovej epidémie alebo k zmanipulovaniu celého nemeckého národa pred druhou svetovou vojnou, dodáva.

„Zaujímavú rolu pri šírení fake news môže hrať vzdelanie. Vzdelanejší ľudia majú tendenciu nešíriť dezinformácie bez toho, aby si ich overili. Rozvíjať schopnosť kritického myslenia by mala byť spoločnou výzvou pre študentov aj pedagógov univerzity v boji proti konšpirácii,“ uzatvára psychologička Viera Cviková.

prof. MUDr. Ľubica Argalášová, PhD., MPH

Pôsobí na Ústave hygieny Lekárskej fakulty UK ako zástupkyňa prednostky. Vedecky sa zameriava na primárnu prevenciu a sledovanie vplyvu environmentálnych, behaviorálnych a psychosociálnych faktorov na zdravie populačných skupín, vplyv hluku na zdravie či nesluchové účinky environmentálneho hluku.

doc. RNDr. František Kundracik, PhD.

Pôsobí na Katedre experimentálnej fyziky Fakulty matematiky, fyziky a informatiky UK, kde sa dlhodobo venuje popularizácii vedy medzi mladými ľuďmi. Vo výskume rieši najmä monitorovanie a modelovanie svetelného znečistenia.

Mgr. Viera Cviková, PhD.

Pôsobí na Katedre psychológie Filozofickej fakulty UK, kde sa podieľa na výučbe sociálnej psychológie a klinickej psychológie. V praxi sa venuje psychoterapii dospelých a párovej terapii.

Lenka Miller

Zaujímavé príbehy, fakty, rozhovory a reportáže nájdete v každom čísle časopisu Naša univerzita