Príbeh študentky: Byť teologičkou je povolanie
Odmalička vyrastala v rodine farára, čo ju aj priviedlo k štúdiu evanjelickej teológie na Evanjelickej bohosloveckej fakulte UK. Eva Chalupková je už vo štvrtom ročníku, a keďže má veľmi rada deti, po skončení štúdia by okrem služby cirkvi chcela učiť aj náboženstvo na školách.
Na Evanjelickej bohosloveckej fakulte UK panuje príjemná, rodinná atmosféra. „Išlo o jedno z najlepších rozhodnutí v živote a som zaň veľmi rada. Rozmýšľala som nad viacerými odbormi od učiteľstva cez právo až po žurnalistiku, no nakoniec som skončila pri evanjelickej teológii. Povedala som si, že to skúsim, aj keď to bolo veľmi dlhé rozhodovanie, keďže byť farárkou nie je bežná práca, je to povolanie na celý život. Tým, že som veriaca, tak som aj veľmi rada za toto rozhodnutie.“ tvrdí Eva.
Študenti tu majú rôzne predmety, napríklad biblistiku, kde preberajú Starú a Novú Zmluvu po celú dobu štúdia. V prvom ročníku sa učia grécky, v druhom hebrejsky a v ďalších ročníkoch v týchto jazykoch čítajú Bibliu a rozoberajú texty. Okrem toho majú aj dejiny, filozofiu či praktickú časť, kde sa učia písať kázne a snažia sa v nich nájsť podstatu. Záverečné skúšky majú až po piatich rokoch. „Máme spojené štúdium, čiže študujeme päť rokov dokopy aj so záverečnými skúškami. V strede máme štátne skúšky zo systematiky, filozofie a dejín, biblistiky a z praktiky,“ vysvetľuje Eva.
Práca s deťmi ju najviac napĺňa
Evu o rok čakajú záverečné skúšky, preto svoju diplomovú prácu plánuje už teraz. Bude ju písať v rámci Katedry praktickej teológie. „Keďže milujem hudbu, vybrala som si tému z predmetu hymnológia. Tá sa venuje piesňam a spevníkom, ktoré sa používali v cirkvi a zaoberá sa ich vývojom. V diplomovej práci sa budem venovať teologickému rozboru týchto piesní a budem porovnávať piesne v spevníkoch,“ vysvetľuje.
Okrem toho išla na prax na výpomoc do cirkevných zborov, kde pôsobila ako farárka. Vyskúšala si aj učiteľskú prax na základných školách, kde učí náboženstvo. „Zatiaľ ma to najviac napĺňa, vytvoríte si tu vzťah s deťmi. Momentálne učím ôsmakov na základnej škole, ale minulý semester som učila druhákov na základnej škole, čo bolo veľmi príjemné. Tie úsmevy na detských tváričkách boli krásne a keď viem, že aj toto bude raz súčasťou mojej práce, tak ma to teší. Aby sme mohli učiť náboženstvo, absolvujeme štyri semestre pedagogiky. Najskôr teoreticky, a neskôr prakticky v škôlke či v škole učíme náboženstvo. Farári učia na čiastočný úväzok, na niektorých školách majú vlastných katechétov."
Začínala najskôr škôlkou v Petržalke, potom učila na Evanjelickej základnej škole v Bratislave. Prax študenti absolvujú aj na fakulte, kde mávajú služby Božie v Aule, ktorá je akousi alternatívou kostolu. Konajú sa tu každú stredu, študenti na nich liturgujú od tretieho ročníka. „Služby Božie máme večer, pričom máme na starosti celú službu – aj kázne, aj liturgiu. Od piateho ročníka by sme mali chodiť slúžiť služby Božie do mesta, kde spolupracujeme so zborom v Starom Meste,“ vymenúva Eva.
Ak niekomu zaklopete na dvere s prosbou, tak vám určite pomôže
Eva pôsobí aj ako študentská ambasádorka, takže je k dispozícii záujemcom o štúdium na fakulte. Zúčastňuje sa veľtrhov, kde sa snaží prezentovať svoju fakultu, pomáhala pripravovať rôzne fakultné podujatia, ako Lutherfest, Vianočnú kapustnicu alebo Majáles. „Mojou úlohou je pozvať na tieto akcie aj ľudí z Teologického domova, nášho internátu. V rámci Spolku sme získali financie, vďaka ktorým sa postavila fakultná kaviareň s čitárňou, kde robím vedúcu. Vediem kaviareň, ktorá funguje na dobrovoľnom príspevku a má slúžiť na kamarátske stretnutia študentov. Napríklad v stredu, po službách Božích sa tu stretneme, dáme si kávu a porozprávame sa medzi sebou. Myšlienkou kaviarne je, aby sme nezaliezli sami do izieb, ale nadväzovali medzi sebou kamarátstva. Prezentujem našu školu na veľtrhoch, aj keď záujemcov o toto štúdium nie je veľa. Pre mňa je však aj päť ľudí, ktorí majú vážny záujem, úspechom. Komunikujeme aj so žiakmi, ktorí mali záujem. Počas Dňa otvorených dverí nám študenti priamo píšu a sprevádzame ich na prednáškach a ukazujeme im, čo ich vlastne čaká.“
Keďže je ich na fakulte málo, majú tu veľmi dobré kamarátske vzťahy. Eva v tom vidí aj pozitíva, ale aj negatíva. „Tým, že máme spojený internát s fakultou, tak sme spolu 24/7. Vytvoríte si takú bublinu, takže máte pocit, že sa nemusíte už viac socializovať. Je to pekné, no zároveň nás to obmedzuje. Na druhej strane, ak niekomu zaklopete na dvere s prosbou, tak vám určite pomôže. Sme tu pre seba. To isté platí aj pri vyučujúcich, každý sa osobne poznáme a navzájom si nie sme cudzí,“ tvrdí Eva.
Keďže sú študenti EBF UK spolu stále, dôležitá je pre Evu aj psychohygiena. Občas preto musí vyjsť von z ich ´bubliny´. Rada chodí napríklad do petržalského spoločenstva mládeže, kde sa stretáva s úplne novými ľuďmi. „Tiež som veľmi spätá s hudbou, odmalička ma upokojovala a bola mojím útočiskom. Od štyroch rokov počúvam vážnu hudbu, chodila som na ZUŠ. Hrám na klavíri, spievam a snažím sa tvoriť aj vlastnú hudbu. Upokojuje ma to a vyvetrám si tu hlavu.“
Pokiaľ niektorí stredoškoláci uvažujú nad evanjelickou teológiou, mali by si svoje rozhodnutie dobre premyslieť. Ide o povolanie, ktoré musí ísť z vášho srdca. „Musíte cítiť, že chcete byť teológom. Ak po tom túžite, nebojte sa urobiť krok a študovať evanjelickú teológiu. Aj napriek tomu, že sa stretnete s nepochopením u vašich blízkych alebo spolužiakov. Nemalo by vás to stopnúť od toho, čo v živote chcete a po čom túžite. Ak sa sem rozhodnete prísť, tak si nájdite správnu rovnováhu medzi štúdiom a voľným časom. Mňa častokrát škola pohltila, pretože je toho veľa. To je na každej škole, preto nezanedbávajte svoje povinnosti, ale naučte sa mať balans medzi školou a osobným životom vždy vyrovnaný,“ dodáva Eva na záver.
Radka Rosenbergová