Harry Potter či Foucaultovo kyvadlo: kto pre nás prekladá svetové čítanie?

Umberto Eco, Paulo Coelho, Joanne Kathleen Rowlingová. Známe mená svetových spisovateľov, z ktorých každý predstavuje inú krajinu, literárny žáner a štýl písania. Niečo však majú spoločné. Dokázali napísať diela, ktoré sa stali bestsellermi a oslovili čitateľov na celom svete. Za to, že sme si tieto známe diela mohli prečítať aj v slovenčine, vďačíme našim prekladateľom, absolventom UK – Stanislavovi Vallovi, Jane Benkovej Marcelliovej a Oľge Kralovičovej. Prekladaniu sa venujú dlhé roky a na svojom konte majú desiatky prekladov. Aké je to prekladať svetoznáme tituly z taliančiny, portugalčiny a angličtiny?


Na preklad bestselleru je menej času

Paulo Coelho zvyčajne vydáva svoje knihy v rovnakom čase na celom svete. Preto treba prísne dodržať všetky termíny, aby sa vydanie neoneskorilo. Na preklad kníh, ktoré nie sú v rebríčku najpredávanejších, je spravidla viac času, ako na preklad bestselleru (alebo predpokladaného bestselleru). Brazílsky spisovateľ si zakladá na tom, že rozpráva jednoducho a neexperimentuje s jazykom či štýlom. Sústreďuje sa na to, aby zrozumiteľne vyrozprával príbeh. Chce, aby boli jeho knihy prístupné širokým vrstvám ľudí na celom svete. "Jeho diela nie sú príliš náročné na preklad. Je mnoho lusofónnych autorov, ktorí sú pre prekladateľa výrazne tvrdším orieškom. No aj preklad Coelhovho textu prináša prekladateľovi viaceré neľahké úlohy: k špecifikám jeho románov patrí napríklad to, že čerpá z duchovnej tradície rôznych národov a náboženstiev, preto si pri preklade treba hlbšie preštudovať slovnú zásobu z tejto oblasti," vysvetľuje Jana Benková Marcelliová. Nech sa prekladateľ usiluje akokoľvek, nemôže dokonale vyjadriť to, čo vložil autor do pôvodného textu. "Čo sa týka portugalčiny, výzvou pre prekladateľa je to, že sa ňou hovorí v toľkých kultúrne a historicky odlišných krajinách. Zaujímavá tak je po jazykovej stránke, ale aj s ohľadom na spracované témy," hovorí.

Jana Benková Marcelliová sa k štúdiu portugalčiny dostala náhodne a odvtedy z nej okrem iných diel preložila aj deväť románov od svetoznámeho spisovateľa Paula Coelha. Jedným z nich bol román Záhir, preložený do 44 jazykov. "Táto kniha patrí k mojím najobľúbenejším od tohto autora, aj preto sa mi na jej preklade pracovalo veľmi príjemne. Vyšla v roku 2008, takže si presne nespomínam ako dlho som ju prekladala, ale boli to zhruba tri-štyri mesiace. Potom prišli na rad redaktorské zásahy a korektúry zalomeného textu, tie tiež vždy trvajú mesiac-dva," popisuje prácu prekladateľa. Živiť sa však na Slovensku výhradne prekladom kníh je podľa nej skutočne náročné. Prekladateľ je zväčša platený od počtu strán. "Situácia sa zlepšila, odkedy vznikol Fond na podporu umenia, ktorý poskytuje štipendiá na preklad kvalitnej literatúry. Tie by však rozhodne nemali suplovať honoráre za preklad," myslí si Jana Benková Marcelliová.

Kontakt s autorom je kľúčový

Z taliančiny preložil približne 25 kníh, z toho 4 romány od svetoznámeho Umberta Eca. Jedným z románov bolo dielo Foucaultovo kyvadlo, ktoré vyšlo v roku 1988 a spôsobilo veľký rozruch v literárnych kruhoch Európy. Preklad svetového titulu bol pre Stanislava Valla čistým dobrodružstvom - dej, zvraty, atmosféra. To všetko sa mu ako čitateľovi veľmi páčilo. Text bol však komplikovaný a ťažký. Približne 600 stranovú knihu prekladal dlhšiu dobu. Zatiaľ čo v bežný deň sa mu po večeroch darilo preložiť maximálne 4 strany, ak sa mu podarilo utiahnuť do pokojného prostredia na chalupe, šlo to neporovnateľne rýchlejšie.

Autor sa v knihe zaoberá špekulatívnymi tajnými teóriami, napríklad o templároch. Prekladateľ sa preto musel vysporiadať aj so spletitými výrazmi. "Na dajaký nerozlúštiteľný problém som nenatrafil, i keď bolo množstvo takých, k riešeniu ktorých som sa musel prekopávať cez ďalšie a ďalšie knižky, cez ďalšie a ďalšie súvislosti. Téma templárov je fascinujúca myslím ešte aj dnes," hovorí Stanislav Vallo. Skôr, než si sadne s knižkou za počítač a začne prekladať, prečíta si ju dva razy. Prvý raz ako čitateľ, teda aj s preskakovaním dlhých opisov, druhý raz ako prekladateľ. Čiže nie od slova do slova, ale od písmena do písmena.

Prekladať nie je jednoduché zo žiadneho jazyka, a preto je preňho najdôležitejšie čitateľské potešenie. Nemenej dôležitý je podľa neho kontakt so samotným autorom. "Umberto Eco si prekladateľov´pestoval´, posielal písomné inštrukcie, keď bolo treba, niečo navyše vysvetlil alebo doplnil. Spomínam si napríklad, že raz do kolektívneho mailu napísal: ,francúzskemu prekladateľovi zakazujem napísať: En francais dans le texte´," prezrádza. Neskôr sa s Umbertom Ecom spoznal a zopár ráz sa s ním aj stretol. Spisovateľ naňho mimoriadne hlboko zapôsobil. "Zrazu som sa stretol a mal som možnosť hovoriť s literárnym velikánom, s mimoriadne múdrym a jasnozrivým človekom, a mám pocit, že som tieto vzácne chvíle nezužitkoval najhoršie," dodáva Stanislav Vallo.

Bez fantázie to nejde

Keď britská spisovateľka Joanne Kathleen Rowlingová pred vyše 20 rokmi vydala prvú knihu o čarodejníkovi Harrym Potterovi, celý svet zasiahla "Potterománia". Neobišla ani Slovensko. Prvé dve knihy preložila Jana Petrikovičová. Oľga Kralovičová Harryho po nej "zdedila" a k prekladaniu príbehov o čarodejníkovi sa dostala až v tretej knihe Harry Potter a Väzeň z Azkabanu. Preložila i všetky ďalšie diely.

Jej prvé knižné preklady boli z ruštiny a arménčiny, potom už prekladala len z angličtiny. Oľga Kralovičová doteraz preložila okolo dvesto titulov. Päť z nich boli knihy o najznámejšom čarodejníkovi - Harrym Potterovi. Každý prekladateľ má svoje vlastné tempo práce, a preto je ťažké povedať, ako dlho trvá preklad takejto knihy. "Niekedy spravíte desať strán a potom sa na deň zaseknete na jednej. Závisí to od textu, štýlu autora, nálady...," vysvetľuje. "Času bolo naozaj málo, vydavateľstvo chcelo knihu čo najskôr dostať k čitateľom, tak sa preklad vyrábal dosť netradične - časť už bola pomaly v tlačiarni, časť na redigovaní u redaktorky a koniec som ešte len prekladala. To je veľmi vzdialené od ideálnej situácie pre preklad," približuje prekladanie bestselleru Oľga Kralovičová.

Problematický bol preklad množstva pojmov z čarodejníckeho sveta, ktoré sa v prvých dieloch neobjavili a bolo potrebné vymyslieť im nejaký vhodný slovenský ekvivalent. "Pri takých prekladoch ako je Harry Potter alebo najnovšie Ikabog, či iných diel pre deti sa najprv snažím zistiť, z čoho autor vychádzal pri tvorbe mien či názvov - či trebárs z latinčiny, alebo z opisu toho, čo ten tvor robí, čím je typický, aké má vlastnosti. Bez fantázie to nejde," dodáva. Harryho Pottera preložila pred viac ako dvadsiatimi rokmi, ale spomína si na zaujímavé čarodejnícke výrazy, ktoré nebolo jednoduché prekladať, napr. výraz tryskochvosté škroty (vymyslené tvory), ktoré zneli v angličtine ako - Blast-Ended Skrewts. Úspešne sa popasovala aj s menami ľudí či miest, ktorých preklad bol tiež zložitý. S názvami jednotlivých dielov sa popasovať nemusela, pretože o nich rozhoduje väčšinou vydavateľstvo, prinajmenšom má posledné slovo. Aj keď Harryho Pottera dávajú v televízii dosť často, Oľga Kralovičová nevidela sfilmované všetky časti. Chce si totiž ponechať vlastnú predstavu o Harrym.