Bláznov do histórie je čoraz viac
Spolok mladých historikov vznikol nedávno, 14. septembra 2023, na Pedagogickej fakulte UK. Z obyčajnej záľuby tvorí priateľstvá, zážitky a užitočné projekty.
Funguje iba na to, aby si tam študenti chodili po body na získanie internátnej izby? „Máme aj členov, ktorí sú zapísaní v tabuľke a nie sú aktívni, ale máme aj takých, ktorí sú na každom podujatí,“ hovorí predsedníčka spolku Monika Matúšová. Do druhej kategórie patrí podpredsedníčka Júlia Zlúkyová, ktorá na internáte nebýva a medzi skupinu mladých nadšencov dejín vstúpila z číreho záujmu. Rovnako je na tom Filip Rašlík: „Chcel som nájsť takých istých bláznov do histórie, ako som ja!“ Traja ľudia plní entuziazmu nám vyrozprávali príbeh skupiny, ktorá sa schádza mimo vyučovania, aby z obyčajnej záľuby vznikli priateľstvá, zážitky a užitočné projekty.
Filmy a exkurzie
Dejiny podľa nich nie sú len o dátumoch. Najdôležitejšie je vedieť, ako a prečo sa niečo významné udialo. Práve to veľmi pútavým spôsobom často ukazujú filmy. Dalo by sa čakať, že medzi mladými historikmi fičia najmä dokumenty. „Tie si nepúšťame nikdy,“ reagujú s tým, že doteraz premietali napríklad Legendu o lietajúcom Cypriánovi či Swing Kids (príbeh o mladých ľuďoch, ktorí sa v nacistickom Nemecko vystavujú nebezpečenstvu prostredníctvom zakázanej hudby – swingu), teda snímky, ktoré cielia na celú spoločnosť. „Ukazujeme si, čo je tam vyobrazené dobre, a čo, naopak, historicky nepresne. Práve v prvom prípade bolo veľmi veľa nezhôd, čo sa týka dátumov, oblečenia a spôsobu života. Vďačíme za to našim pedagógom, ktorí si vždy nájdu čas na prípravu prezentácie a diskutujú s nami – je dobré vedieť, že historické filmy, aj keď sú dobre natočené, majú svoje chyby.“ Na trháky ako Gladiátor a Napoleon od svetoznámeho režiséra Ridleyho Scotta ešte rad neprišiel, no do budúcnosti ich nevylučujú. Nepresností tam určite nájdu dosť.
Nezabudnuteľné zážitky nazbierali na exkurzii vo Viedni. V Umeleckohistorickom múzeu obdivovali hlavne obrazy Rembrandta, jedného z najvýznamnejších barokových maliarov. Ani štyri hodiny im nestačili na to, aby si prešli všetko. „Po meste nás sprevádzala doktorka Miriam Viršinská, vďaka ktorej sme spoznali jeho históriu a po chvíli sme sa cítili ako doma,“ pochvaľuje si Monika. Najbližšie pôjdu s docentom Jaroslavom Nemešom na výstavu Plody sváru do Slovenskej národnej galérie. Časom by chceli vycestovať do Osvienčimu.
Projekt Murgaš
Členovia spolku sa snažia popularizovať históriu na sociálnych sieťach, kde uverejňujú príspevky o dôležitých udalostiach. Napríklad Martin Slimák spracoval informácie o Mníchovskej dohode a Natália Kleštincová o vzniku prvej Československej republiky 28. októbra 1918.
Okrem toho sa angažujú v celoslovenskom projekte, ktorého cieľom je zlepšiť povedomie o vynálezcovi Jozefovi Murgašovi, ktorý vymyslel prvé zariadenie na bezdrôtovú telegrafickú komunikáciu. Práve táto aktivita priviedla do spolku Moniku aj Júliu, ktorá sa do projektu zapojila už skôr. Začalo sa to žiadosťou od Klubu Jozefa Murgaša a Jozefa Gregora Tajovského, aby vysokoškoláci pripravili interaktívnu hodinu pre žiakov základných škôl. „Ty si k tomu spravila komiks!“ zvolá nadšene Júlia na kolegyňu a ukazuje ho. „Vytlačené komiksy po každej našej hodine dostanú žiaci,“ vysvetľuje Monika a dodáva, že to nevyzerá ako na klasickom vyučovaní. „Nie je to len o tom, že niečo porozprávame, ale máme pripravené množstvo aktivít, napríklad lúštenie morzeovky, a po prezentácii deti musia vymyslieť vlastný vynález – názov, popis, účel, kde ho budú vyrábať, z čoho a ako ho ukážu verejnosti.“ Okrem nich je na hodine predseda klubu Ján Šebo, ten žiakom ukazuje rôzne prístroje, ktoré si môžu vyskúšať. „Dnes už netušia, čo je telegraf a ako fungoval. Keď pri nich začne blikať, iskriť, pípať, sú z neho nadšené,“ dopĺňa Júlia.
V televízii ste si mohli všimnúť reklamu od jedného z mobilných operátorov s Jozefom Murgašom v hlavnej úlohe. Vznikla v spolupráci s klubom. Aj vďaka nej školáci na začiatku hodiny vedia, že niekto ako Murgaš existoval, potom im už len treba priblížiť jeho životný príbeh.
Nememorovať
Z rozprávania budúcich pedagógov prichádzame k záveru, že dejepis pre nich nie je len memorovanie. Vyučovanie tohto predmetu na slovenských školách však nekritizujú. „Závisí to od učiteľa. Na katedre máme skvelých profesorov, vďaka ktorým je to pre nás zaujímavé. Verím, že aj my budeme vyučovať tak, aby sme žiakov nenudili,“ želá si Filip. Z dejepisu si môžeme odniesť dva zážitky – buď pred sebou máme typického „uspávača hadov“, alebo kúzelníka, vďaka ktorému novú látku o nástupe Tudorovskej dynastie vedieť nemusíme, ale chceme. „Chápem, že napríklad matematika kreativite nepraje, ale tu je to presne naopak. Nikto sa nemôže vyhovárať, že sa to nedá, je to len o tom, či človek chce,“ myslí si Júlia.
Sú však aj dátumy a fakty, ktoré by sme si mali zapamätať, lebo patria k základnému všeobecnému prehľadu. Určite sa nechceme verejne strápniť napríklad tým, že nepoznáme meno prvého československého prezidenta. Ako ich máme dostať do hlavy bez „bifľovania“? Mladí historici odporúčajú časovú os: „Môžu si ju vypracovať deti v skupinách, je to oveľa prirodzenejší spôsob učenia ako násilné tlačenie.“
Najlepší na Slovensku?
Spolok je nominovaný na študentskú organizáciu roka v kategórii fakultných organizácií so zameraním na humanitné vedy, vzdelávanie, umenie, sociálne a právne vedy. Ide o súťaž Študentskej rady vysokých škôl, ktorá každoročne oceňuje aktívnych študentov. Prácu spolkov hodnotí ministerstvo školstva, Slovenská rektorská konferencia, Rada vysokých škôl SR a Rada mládeže Slovenska. Výsledok spoznáme 30. apríla.
Ak sa niekto chce pridať do tohto zoskupenia, dvere má otvorené. Prioritne je pre študentov Katedry histórie a didaktiky dejepisu Pedagogickej fakulty UK, ale ak by mal záujem niekto z iných katedier a fakúlt, predsedníčka Monika sa s ním o tom rada porozpráva. Na filmové večery chodia aj ľudia, ktorí do spolku nepatria.
A čo spolok prináša bežnému členovi? „Poskytuje úplne iný pohľad na školu a históriu. Škola nie je iba o učení, ale aj o tom, aby sme sa zabávali. Najväčším prínosom sú kontakty. Keď sa stretávame, nehovoríme spolu len o histórii, ale aj o živote – tvoríme priateľstvá. Ostatné aktivity sú len ďalším bonusom,“ vraví Filip.
Boris Burdíček