RSS feed uniba.sk

Seminár Ordinariátu OS a OZ SR

Thu, 16 Apr 2026 15:15:00 +0200

Podujatie Ordinariátu ozbrojených síl a ozbrojených zborov SR sa bude konať v priestoroch Akadémie PZ v Bratislave so začiatkom o 8.30 a predpokladaným záverom o 14.15.

Program:

Riziká a nástrahy virtuálneho priestoru (kybernetická bezpečnosť)
Lektor: ThLic. Ing. Peter Šantavý, PhD., RKCMBF UK
Dobrý sluha a zlý pán 21. storočia (etické aspekty a potencionálne riziká AI)
Lektor: ThLic. Ing. Peter Šantavý, PhD., RKCMBF UK
Etika využívania systémov AI v armáde a vojenských konfliktoch (AI v armáde, APVV-23-0509)
Lektor: ThLic. Ing. Peter Šantavý, PhD., RKCMBF UK
Krízová komunikácia
Lektori: pracovníci Tlačovej kancelárie KBS

Seminár je súčasťou odborného zhromaždenia – formačného týždňa duchovných a pracovníkov Ordinariátu OS a OZ SR.

Odštartovali sme 10 týždňov intenzívnej práce na nápadoch z UK

Thu, 16 Apr 2026 14:48:00 +0200

V priestoroch Vedeckého parku UK sme v stredu 15.4.2026 odštartovali prvý ročník programu Validate spoločným stretnutím. Počas najbližších 10 týždňov budeme s tímami pracovať na tom, aby svoje nápady posunuli z myšlienky do praxe.

Do programu bolo vybraných celkovo 7 tímov z rôznych prostredí a fakúlt Univerzity Komenského. Spoločne sme sa predstavili, zdieľali očakávania od programu a nastavili si, ako budeme počas programu pracovať.

Prvou témou programu Validate bolo predstavenie modelu Lean Canvas, praktického nástroja, ktorý pomáha urobiť si poriadok v nápade a pomenovať kľúčové časti projektu. Zamerali sme sa najmä na to najdôležitejšie: problém zákazníka. Tímy si začali konkrétnejšie definovať, aký problém ich zákazník rieši, pre koho je ich riešenie určené a čo je tá „bolesť“, ktorú chcú svojmu zákazníkovi "vyliečiť".

Teší nás energia a rôznorodosť tímov, ktoré do programu vstúpili. Vo Validate teraz pokračujeme ďalšími praktickými krokmi tak, aby sa z nápadov postupne stali overené projekty s jasným smerom. Čakajú nás ďalšie offline aj online stretnutia na týždennej báze s rôznymi odborníkmi. Kladieme dôraz najmä na získavanie spätnej väzby a tiež budovanie komunity.

Držíme tímom palce a budeme s vami priebežne zdieľať, ako sa im darí.

Martinský fonendoskop 2026

milos.hrabovsky@uniba.sk — Thu, 16 Apr 2026 14:40:00 +0200

Podujatie patrí medzi najstaršie športové tradície fakulty a teší sa mimoriadnej obľube najmä medzi absolventmi, ktorí sa na fakultu pri tejto príležitosti vždy radi vracajú. Martinský fonendoskop však nie je len o športových výkonoch – je to aj príležitosť na stretnutia, posilňovanie vzťahov a príjemnú zábavu. Viac fotografií nájdete v našej fakultnej fotogalérii.

Dekanské voľno

Thu, 16 Apr 2026 14:27:00 +0200

Predseda Parlamentu Luxemburského veľkovojvodstva na pôde Právnickej fakulty UK

Thu, 16 Apr 2026 13:39:00 +0200

Predseda Parlamentu Luxemburského veľkovojvodstva na pôde Právnickej fakulty UK Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave privíta v utorok 21. apríla 2026 predsedu Parlamentu Luxemburského veľkovojvodstva Claudea Wiselera. Stretnutie so študentmi sa uskutoční v amfiteátri fakulty a bude prebiehať v anglickom jazyku. Predseda Wiseler prednesie úvodný príhovor a následne bude študentom k dispozícii na otázky a diskusiu. Ústrednou témou prednášky bude úloha a význam národných parlamentov v rámci Európskej únie. Podujatie sa koná v utorok 21. apríla 2026 o 9:15 hod. v amfiteátri Právnickej fakulty UK, Šafárikovo nám. 6, Bratislava. Záujemcov prosíme o príchod do 9:05 hod. Prednáška je určená výlučne študentom Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Registrácia tu.

Predseda Parlamentu Luxemburského veľkovojvodstva na pôde Právnickej fakulty UK

Thu, 16 Apr 2026 12:29:00 +0200

Prednáška Konštrukcia a štandardizácia psychodiagnostických metód

Thu, 16 Apr 2026 12:13:00 +0200

Prednáška sa uskutoční v stredu 22. apríla 2026 o 13:30 hod. v učebni Š-059 (v suteréne) v budove fakulty na Šoltésovej ul. č. 4. PhDr. Martin Dolejš, Ph.D., je český psychológ, psychometrik a vysokoškolský pedagóg, ktorý sa dlhodobo venuje vývoju a štandardizácii psychodiagnostických metód. Vo svojej odbornej práci sa špecializuje na psychometrické vlastnosti diagnostických nástrojov, rizikové správanie adolescentov a prevenciu založenú na dôkazoch. Tešíme sa na vašu účasť!

Podcast Komunita – Nina Cingerová: Humor nie je len nevinná zábava, ale aj strategický nástroj

pr@uniba.sk — Thu, 16 Apr 2026 10:54:00 +0200

Začala by som definíciu humoru. Čo pre nás ako spoločnosť humor vlastne znamená? Je to nejaký ventil alebo možno nejaká komunikačná stratégia?  Definícia humoru je naozaj veľmi komplexná otázka, lebo aj humor je sám o sebe veľmi komplexný fenomén, ktorý vždy smeruje do viacerých oblastí výskumu. V humanitných vedách to väčšinou býva tak, že kľúčové pojmy sú problematické na uchopenie a vymedzenie, čo súvisí s ich „viacdomovosťou“ – teda tým, že ich používame v rôznych varietach jazyka, aj v bežnej komunikácii. Zároveň sú tieto fenomény objektom interdisciplinárneho výskumu a ich chápanie je ukotvené vo viacerých tradíciách, takže akákoľvek definícia humoru bude nutne len operatívna alebo pracovná. Humor je však pre nás predovšetkým spôsob komunikácie a komunikačná stratégia, ktorá silne operuje s nejednoznačnosťou a používa nástroje ako hyperbola, paródia, slovná hra, intertextualita či práca s nesúladom a paradoxom. Tieto postupy používa s intenciou vyvolať pobavenie, čo nás privádza ku konceptom Alana Robertsa, ktorý humor uchopuje cez tri kategórie: humor, pobavenie a vtipnosť. Samotné pobavenie je pritom dvojstupňový proces – aby som sa pobavila, musím pointu vtipu najprv dešifrovať a pochopiť. Až potom nastáva psychologický efekt, pričom sa môže stať, že hoci vtip dešifrujem, nepobaví ma, ale môže ma nahnevať alebo dokonca uraziť. Vstupuje do toho aj tretí koncept, a to vtipnosť, ktorý spočíva v spätom hodnotení kvality vtipu. Môžem sa na niečom pobaviť, ale zároveň prisúdiť výpovedi hodnotenie, že v skutočnosti nie je vtipná, pretože prekračuje určitú hranicu. Zároveň je humor nepochybne aj ventilom, čo potvrdzuje teória uvoľnenia. Podľa nej je humor spôsobom uvoľnenia energie, ktorá sa pôvodne mobilizovala na iné účely, napríklad na prekonanie strachu alebo hnevu. To, čím pre nás humor je, teda závisí od toho, z akého uhla sa naň pozrieme. Čo pre vás osobne humor znamená?  Pre nás a náš výskumný tím je humor v prvom rade spôsobom komunikácie. Vnímame v ňom nielen intenciu pobaviť, ale aj mnohé ďalšie faktory, ktoré do tohto procesu vstupujú. Humor chápeme predovšetkým ako spôsob strategickej komunikácie, čo znamená, že ho nevnímame len ako fenomén patriaci do oblasti estetiky alebo psychológie. Je to objekt výskumu diskurzu, pretože humor funguje ako špecifické okno do spoločnosti. V tejto súvislosti o humore hovoríme ako o diskurznej reprezentácii a zároveň aj o diskurznej stratégii. Znamená to, že prostredníctvom tohto spôsobu komunikácie v spoločnosti reálne vykonávame určité kroky a ovplyvňujeme ju. Veľmi jednoducho povedané, humor nie je len pasívnym odrazom reality, ale aktívnym nástrojom, ktorým v rámci spoločenského diskurzu niečo robíme a formujeme ním naše okolie. V čom spočíva výskumná oblasť projektu? Projekt, na ktorom participujeme, nesie názov DELIAH, čo je skratka pre Democratic Literacy and Humour. Ide o európsky výskumný projekt, do ktorého je zapojených šesť univerzít z rôznych krajín Európy – z Belgicka, Holandska, Španielska, Nemecka, Estónska a Slovenska. Všetky tieto inštitúcie sú zároveň súčasťou univerzitnej siete ENLIGHT, čo bol v podstate začiatok našej cesty k hlbšej spolupráci. Na projekte participuje aj jeden neakademický partner, organizácia Cartoon Movement, ktorá sa špecializuje na prácu s politickou karikatúrou. Cieľom projektu je skúmať, ako humor funguje v demokracii – kedy ju podporuje a kedy, naopak, môže prispievať k polarizácii alebo k oslabeniu dôvery vo verejné inštitúcie. Slovenský tím pozostáva zo štyroch výskumníčok; tvoria ho tri filologičky a jedna žurnalistka. Popri mne na téme pracujú kolegyne Irina Dulebová, Katarína Motyková a novinársku zložku zastupuje Anna Sámelová z Katedry žurnalistiky. Naším hlavným zameraním je pracovný balík, ktorý sa venuje pozitívnym úlohám humoru vo verejnej komunikácii. Čo si pod verejnou komunikáciou môžeme predstaviť?  Ide predovšetkým o komunikáciu vo verejnom priestore. To znamená, že nejde o nejakú špecializovanú komunikáciu, ktorá by sa odohrávala napríklad len v úzkej komunite vedcov, ale naozaj ide o komunikáciu produkovanú pre široký okruh recipientov. Je to teda obsah, ktorý je nielen produkovaný, ale aj vnímaný a prijímaný širokou verejnosťou. Zamerali ste sa len na územie Slovenska? Ako to vyzerá u nás? V projekte sa zameriavame na územie Slovenska, ale participujú v ňom aj kolegovia z iných krajín, čo so sebou prináša dôležitý komparatívny aspekt. Keďže sa s kolegyňou Irinou Dulebovou venujeme východoeurópskemu priestoru a kolegyňa Katarína Motyková je škandinavistka, v našom tíme prirodzene dochádza k prepájaniu rôznych kontextov, tradícií a jazykových skúseností. Práve táto medzinárodná spolupráca nám umožňuje vidieť paralely, ktoré by nám v rámci jednej krajiny mohli uniknúť. Aktuálne sme na začiatku výskumu, ktorý potrvá do roku 2029. Momentálne realizujeme sociologicky orientovaný výskum naprieč zúčastnenými krajinami, kde respondenti dostávajú rovnaké stimuly – vtipy či memečká – a my sledujeme ich reakcie. Je to náročný proces, pretože preklad humoru je nesmierne problematický, no pri výbere podnetov zámerne testujeme hranice vypovedateľnosti o citlivých témach. Do úvahy berieme nielen jazyk, ale aj odlišnú historickú skúsenosť. Využívali sa humor ako nástroj odporu proti totalitám aj v minulosti? Ak chceme porovnať humor v totalitných režimoch a v súčasnosti, musíme si opísať, čo sa vtedy dialo z pohľadu jazyka. Totalitné režimy sa snažili o „monológ“ – kontrolu významu slova od slovníka až po text, aby vytvorili jednotu reakcií a asociácií. Keďže humor je zo svojej podstaty nejednoznačný a vytvára sémantickú neistotu, režimy sa ho snažili regulovať. Oficiálna satira v časopisoch ako Roháč či sovietsky Krokodil slúžila ako kontrolované vypúšťanie pary na bezpečné témy, napríklad na lenivých úradníkov. Podobné vzorce vidíme aj v súčasnom Rusku, kde dominujú vtipy o manželskom živote alebo zosmiešňovanie západných lídrov. Režim postavený na strachu si totiž nemôže dovoliť, aby jeho predstavitelia dostávali symbolické facky. Humor v totalite však nebol len formou odporu, ale aj kľúčovým spôsobom interpretácie reality. Cez vtipy a anekdoty ľudia fixovali momenty, ktoré odporovali zdravému rozumu a oficiálnemu naratívu. Ako hovorí ukrajinský semiotik Počepcov, ideologický naratív a vtip stoja na dvoch póloch toho istého sveta – vtip obracal naruby presne to, čo režim prezentoval ako správne a úžasné. Tento princíp interpretácie reality a kritiky mocných funguje aj dnes, no zásadne sa zmenila komunikačná logika. V minulosti bol humor skrytý a šíril sa v uzavretých komunitách, čím vytváral silný pocit solidarity. Dnes na sociálnych sieťach dochádza ku „kolapsu kontextu“, kedy sa vtipy dostávajú k veľmi heterogénnemu publiku. Interpretácia vtipu sa tak dnes odvíja od individuálneho presvedčenia, hodnôt či skúseností recipienta. Humor nás tak dnes nielen spája, ale v dôsledku rýchleho šírenia v online priestore nás môže aj výrazne rozdeľovať. V celej audio verzii podcastu sa dozviete aj:   

prečo sa nedá určiť jedna deliaca čiara a ako vnímanie „toxicity“ ovplyvňuje kontext, čas a spoločenský status autora,

čo všetko môže znamenať a následne spôsobiť fráza „bol to len vtip“,

ako dochádza ku „kolapsu kontextu“, kedy jeden vtip vyvoláva protichodné interpretácie u rôznych skupín ľudí,

ako vedci skúmajú vtipy nielen pre pobavenie, ale ako vzorce sociálneho konania a indikátory nálad v spoločnosti,

či prečo funguje humor aj ako liek pri otváraní citlivých spoločenských tém.

Záznam tohto rozhovoru nájdete na platforme Spotify. 

Svetový univerzitný šport mieri do Bratislavy a UK bude pri tom

pr@uniba.sk — Thu, 16 Apr 2026 09:52:00 +0200

Medziuniverzitné majstrovstvá sveta, konané pod záštitou Medziuniverzitnej športovej federácie (Inter Universities Sport Federation, IUSF), predstavujú jednu z najprestížnejších platforiem pre tisícky študujúcich - športovcov z viac ako 30 krajín. Pre Bratislavu a strednú Európu ide o historický moment, keďže podujatie takéhoto rozmeru sa v tomto regióne uskutoční vôbec prvýkrát. „Šport je pevnou súčasťou nášho života, ktorá buduje cieľavedomosť, vytrvalosť, trpezlivosť i pokoru. Pri tímových športoch aj súdržnosť, kolektívnosť a empatiu. V univerzitnom prostredí šport vyzdvihuje charakter univerzity ako komunity. Tešia ma výsledky našich športovkýň a športovcov, som hrdý na úspechy, ktoré kontinuálne dosahujeme a takisto budujeme návyky na zdravý životný štýl, čo potrebuje celá naša spoločnosť,“ zdôraznil rektor UK Marek Števček. Podujatie má okrem súťažného rozmeru aj silný integračný charakter. Dekan Fakulty telesnej výchovy a športu UK (FTVŠ UK) Viktor Bielik vyzdvihol, že táto iniciatíva „rozväzuje jazyky a spája mosty naprieč štátmi“. Tento aspekt potvrdil aj štátny tajomník MŠVVaM SR Robert Zsembera, podľa ktorého energia tisícok študentov premení novembrovú Bratislavu na živé, pestré mesto a vytvorí jednu veľkú medzinárodnú športovú rodinu. Tibor Balga z FTVŠ UK, ktorý roky viedol úspešné univerzitné výpravy v zahraničí, neskrýva nadšenie: „Teším sa, že naši študenti sa budú môcť po predchádzajúcich ročníkoch predstaviť pred domácim publikom. Verím, že s hrdosťou budú reprezentovať nielen našu univerzitu, ale aj mesto a krajinu.“ Mesto Bratislava sa na príchod športovcov intenzívne pripravuje. Podľa námestníčky primátora Lenky Antalovej Plavuchovej čaká účastníkov srdečná atmosféra a povestná pohostinnosť. Štátny tajomník MŠVVaM SR Ján Krišanda dodal, že očakávaná účasť viac ako 5 000 ľudí potvrdzuje význam tejto overenej formy podujatia, ktorá buduje trvalé medzinárodné väzby. UK nejde do organizácie ako nováčik, ale ako opakovaný šampión tejto súťaže. V konkurencii stoviek univerzít z celého sveta sa jej športovcom podarilo získať celkové prvenstvo už trikrát, čo z nej robí jedného z najúspešnejších účastníkov v histórii WIUC.

Nukleárny seminár - Ondrej Šauša, Helena Švajdlenková (22.4.2026)

Jaroslav.Stanicek@fmph.uniba.sk — Thu, 16 Apr 2026 09:51:00 +0200

Pozývame Vás na Nukleárny seminár Katedry jadrovej fyziky a biofyziky FMFI UK, Katedry jadrovej chémie PriF UK, Slovenskej fyzikálnej spoločnosti a Slovenskej nukleárnej spoločnosti pozostávajúci z dvoch prednášok
Prednášajúci: RNDr. Ondrej Šauša, CSc. (Fyzikálny ústav SAV, KJCH PriF UK) Názov: Základy pozitrónovej anihilačnej časovej spektroskopie (PALS) Abstrakt:
V prvej časti budú prezentované základné fakty o anihilácii pozitrónov v látkovom prostredí, o tvorbe viazaného stavu elektrónu a pozitrónu (pozitrónia) v izolantoch a využití pozitrónia pri štúdiu voľného objemu poréznych materiálov. Budú diskutované experimentálne zariadenia na meranie dôb života pozitrónov a pozitrónia ako sú jednoduché koincidenčné scintilačne systémy až po komplikované zariadenia ako sú pomalé pozitrónové zväzky a pozitrónové mikroskopy. Ukážu sa možné výstupy z typických anihilačných experimentov, ktoré poskytujú unikátne informácie o mikroštruktúre skúmaných látok. a Prednášajúca: Ing. Helena Švajdlenková, PhD. (Ústav polymérov SAV, KJCH PriF UK) Názov: Využitie PALS v polymérnej chémii Abstrakt:
V druhej časti bude ukážka konkrétnych výstupov anihilačných experimentov v oblasti polymérnej chémie. Ako príklady budú uvedené štúdium mikroštruktúry dimethakrylátov používaných v dentálnej medicíne, ako aj príprava epoxidov pomocou frontálnej polymerizácie.